Slováci šetria na potravinách: Až 40 % domácností obmedzuje nákupy, sledujú akcie a lacnejšie značky
- Drahé nákupy menia denné zvyky Slovákov
- Šetrenie sa presúva z dovoleniek do nákupného košíka
- Toto sú služby, ktorých sa vzdávame medzi prvými
- Drahé nákupy menia denné zvyky Slovákov
- Šetrenie sa presúva z dovoleniek do nákupného košíka
- Toto sú služby, ktorých sa vzdávame medzi prvými
Slováci čoraz viac pociťujú zvyšovanie cien, čo sa už premieta aj do bežných nákupov potravín. Nový reprezentatívny prieskum spoločnosti EOS KSI Slovensko, realizovaný agentúrou AKO, ukázal, že výdavky na potraviny a každodenné nákupy už teraz obmedzuje 40,8 % respondentov. Šetrenie sa tak podľa analytikov presúva z odložiteľných výdavkov aj do oblastí, ktoré domácnosti riešia každý týždeň.
Výsledky zároveň potvrdzujú zistenia Národnej banky Slovenska (NBS) z jesene 2025, podľa ktorých ľudia infláciu najcitlivejšie vnímajú práve cez ceny potravín a nápojov. Hoci tempo inflácie sa v posledných mesiacoch postupne spomaľovalo, rast cien základných potrieb zostáva pre veľkú časť populácie najviditeľnejším symbolom zdražovania.
Slováci začínajú šetriť na bežnej spotrebe
Prieskum ukazuje, že slovenské domácnosti stále najčastejšie šetria na oblečení a obuvi, kde obmedzenie výdavkov uviedlo 50,9 % respondentov. Nasleduje voľný čas a zábava s podielom 50,1 % a dovolenky či cestovanie na úrovni 43,3 %. Potraviny a bežné nákupy však nasledujú hneď za týmito kategóriami, čo odborníci považujú za dôležitý signál zhoršujúceho sa vnímania finančnej situácie Slovákov.
Podľa odborníkov existuje zásadný rozdiel medzi tým, keď domácnosť odloží dovolenku alebo obmedzí výdavky na voľný čas, a situáciou, keď začne meniť svoje každodenné nákupné správanie. Potraviny totiž patria medzi pravidelné výdavky, ktoré sa nedajú jednoducho presunúť na neskôr, uvádza Národná banka Slovenska.
„Dovolenku možno odložiť, návštevu reštaurácie vynechať, nový spotrebič nekúpiť. Potraviny však patria k výdavkom, ktoré domácnosť rieši neustále. Ak štyria z desiatich respondentov hovoria, že znižujú výdavky aj na potraviny a bežné nákupy, je to signál, že finančný tlak sa dostal do každodenného rozhodovania,“ uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.

Prieskum pritom nehovorí o tom, že si Slováci automaticky kupujú menej jedla. Podľa autorov môže ísť o presun k lacnejším značkám, dôslednejšie plánovanie nákupov, obmedzenie impulzívnych výdavkov alebo väčšiu snahu minimalizovať plytvanie potravinami. Dôležité však je, že úspory sa týkajú položky, ktorú domácnosti riešia pravidelne a opakovane.
Rastúca opatrnosť domácností sa zároveň odráža aj v širšom spotrebiteľskom správaní. Ľudia sa častejšie snažia plánovať nákupy vopred, porovnávajú ceny a viac sledujú akcie v obchodných reťazcoch. Obchodníci už dlhšie upozorňujú, že zákazníci citlivejšie reagujú na zmeny cien a častejšie menia svoje nákupné návyky.
Domácnosti obmedzujú návštevy reštaurácií a dovolenky
Prieskum sa zameral aj na oblasti, ktoré chcú domácnosti zo svojho rozpočtu úplne vyradiť alebo výrazne obmedziť. Najčastejšie respondenti uvádzali reštaurácie, donášky a fastfood. Úplne ich plánuje vyradiť 37,1 % opýtaných.
Nasledujú dovolenky a cestovanie, ktoré chce obmedziť alebo úplne vynechať 31,6 % respondentov. Rovnaký podiel sa týka aj darčekov a nadštandardných výdavkov. Viac ako 31 % ľudí zároveň plánuje obmedziť kaviarne a drobné každodenné výdavky.

Výsledky prieskumu ukazujú, že domácnosti sa snažia najskôr obmedzovať výdavky, ktoré nepovažujú za nevyhnutné. Až následne sa tlak presúva aj do základných oblastí spotreby. Podľa odborníkov ide o typické správanie počas období zvýšenej ekonomickej neistoty a rastúcich cien, píšu Hospodárske noviny.
Prieskum EOS KSI Slovensko tak podľa analytikov naznačuje, že časť domácností zostáva aj napriek stabilizácii ekonomiky pod finančným tlakom. Spotrebiteľská opatrnosť sa pritom môže prejaviť aj na vývoji maloobchodu, gastronómie či služieb, a to z toho dôvodu, že Slováci čoraz dôslednejšie zvažujú svoje výdavky.
Inflácia zostáva psychologicky silnou témou
Hoci oficiálne údaje ukazujú postupné spomaľovanie inflácie oproti vrcholu z rokov 2022 a 2023, ceny potravín zostávajú pre obyvateľov jednou z najcitlivejších tém. Práve pravidelné nákupy totiž ľudia vnímajú najintenzívnejšie a najčastejšie.
NBS už v minulosti upozornila, že domácnosti posudzujú infláciu najmä podľa cien tovarov, ktoré kupujú pravidelne. Výrazné zdraženie potravín, nápojov či energií preto ovplyvňuje subjektívny pocit životných nákladov viac ako zmeny cien pri menej častých nákupoch.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Prieskum EOS KSI Slovensko, Národná banka Slovenska, Hospodárske noviny