Afganci predávajú obličky či vlastné deti. Krajinu zmieta obrovská humanitárna kríza

Afganistan sa nachádza v zúfalej humanitárnej situácii. Po návrate Talibanu k moci ostalo na hranici hladomoru takmer 38 miliónov ľudí. Problémy riešia predajom vlastníctva, detskou prácou či dokonca obetou vlastných orgánov.

Drastický obchod

„Nepovedali sme mu to. Keby sme to spravili, mohol by operáciu odmietnuť,“ opisuje svoju zúfalú situáciu Gul Mohammad pre Wall Street Journal. Ten musel kvôli obrovským dlhom predať obličku svojho vlastného syna. Tá mu pritom vyniesla len relatívne „smiešnych“ 4 500 amerických dolárov.

Gulov prípad pritom nie je vôbec ojedinelým. Doktor z mestskej nemocnice v afganskom Herate uviedol, že podobných zákrokov vykonajú 15 – 20 mesačne.

Tento biznis je, samozrejme, nelegálny, rovnako ako vo väčšine štátov sveta. Vláda však priviera oči a hovorí o neschopnosti tento problém riešiť. Vinu podľa WSJ hádže na „medzinárodných pašerákov“.

zdroj: Unsplash/V Srinivasan

„Naši ľudia sa vyrovnávajú s obrovským množstvom problémov,“ tvrdí hovorca Talibanu, Zabiullah Mujahid. „Zvyšok sveta by nám mal podať pomocnú ruku.“ Mnohí obyvatelia sa však prikláňajú k ešte drastickejším riešeniam.

Hrozivým príkladom je prípad Delaram Rahmati, afganskej matky ôsmich detí, ktorý preskúmal The Guardian. Tá totižto, okrem svojej obličky predala dve zo svojich dcér, len aby bola schopná uživiť zvyšok rodiny a zabezpečiť lieky pre dvoch zo svojich synov. Každú z nich predala za približne 100-tisíc afghani, čo je v prepočte 700 amerických dolárov.

Táto praktika však vôbec nie je ojedinelá. Za obdobné sumy sa dcéry v afganských rodinách predávajú do vopred dohodnutých manželstiev. Väčšinou však dievčatá ostanú so svojimi matkami až do dospelosti, dokým nie je správny čas ich vydať. Ekonomická a humanitárna kríza v krajine však spôsobuje, že rodiny sú nútené svoje deti ponúkať v stále mladšom a mladšom veku.

zdroj: Pixabay/WikiImages

Oblička alebo smrť

Dlhy obyvateľov nepochádzajú z akéhosi rozmaru, ako je tomu často v rozvinutejších krajinách sveta. K drastickému riešeniu obetovať časť zo samých seba ich dohnala zúfalá situácia.

„Keby som to nespravila, môj otec by zomrel,“ vyjadrila sa pre NY Times Jamila Jamshidi. Napriek tomu, že toto zúfalé rozhodnutie môže vyriešiť krátkodobé finančné problémy obyvateľov, často neskončí bez dlhodobých následkov.

Aj keď zdravé ľudské telo dokáže prežiť len s jednou obličkou, tí ktorí tento zákrok podstúpia sa musia vyrovnávať so zdravotnými problémami. Mir Gul Ataye bol pred vyoperovaním obličky pracujúci muž, ktorý si dokázal na stavbe zarobiť do 5 dolárov denne, čo je na afganské pomery „slušný“ zárobok.

Dnes však nedokáže zodvihnúť viac ako 10 kíl. „Som v bolestiach a cítim sa slabý. Nedokážem kontrolovať ani vlastný moč,“ opisuje opäť pre NY Times. „Bolo to ťažké rozhodnutie, no nemal som na výber.“

Za svoj orgán dostal 3 800 dolárov, ktoré ledva pokryli jeho dlh. Vraví, že je stále neschopný zaplatiť nájom, či nedoplatky za elektrinu. Kým sa tieto informácie občanom krajín, ktoré nebalansujú na hranici chudoby, môžu zdať ako z iného sveta, riaditeľ verejného zdravotníctva pre oblasť Herat hovorí o bežnej praktike.

„Bohužiaľ, v chudobných krajinách to nie je raritou. Chýbajú zákony a chýba regulácia týchto procesov.“

zdroj: Pixabay/12019

Ako na trhu s mäsom

Nájsť záujemcu o kúpu obličky je tiež priam banálnou záležitosťou. The Guardian informuje o obrovskom dopyte po týchto orgánoch najmä za hranicami krajiny. „Vývoz“ často smeruje do Iránu, kde sa Afganci dočkajú aj lepšej sumy za svoj „produkt“.

Tá sa môže pohybovať v cenách od 7 500 do 11 000 libier, v prepočte ide o 9 000 až 13 000 eur. Priamo v Afganistane je však možné obličky kúpiť za približne 3 000 eur, čo otvára dvere pre nebezpečný obchod s týmto tovarom.

„Obchodníci“ ponúknu za časť zisku zúfalým obyvateľom víza, ktoré im umožní podstúpiť tento zákrok za hranicami štátu, alebo od nich obličku rovno odkúpia pod cenu.

Ponuku na tento obchod nie je ojedinelé dostať priamo na ulici, podľa NY Times majú pašeráci orgánov vlastné vizitky. Domácich to však neprekvapuje, podľa ich slov majú v krajine „vizitky aj nájomní vrahovia“.

Afganistan je na pokraji kolapsu. Na kolená zrazená ekonomika doháňa stále viac a viac obyvateľov k týmto krajným riešeniam a prípady spomenuté vyššie sú len špičkou ľadovca.

The Guardian informuje, že len v jednej z nemocníc v Herate bolo vykonaných 194 registrovaných zákrokov. Reálne čísla však môžu byť omnoho väčšie.

Aj napriek humanitárnej kríze bezprecedentných rozmerov sa však tento štát blízkeho východu pravdepodobne žiadnej výraznej pomoci z vonka nedočká.

Práve naopak. Kvôli vláde extrémistického Talibanu sa USA rozhodlo na krajinu uvaliť sankcie, a podľa portálu Aljazeera, aj pozastaviť dodávku pomoci v hodnote takmer 7 miliárd dolárov. Dostupné prostriedky boli rozdistribuované pomedzi pozostalých obetí útokov z 11. septembra.

Ako je však zrejmé, trpia najmä bežní ľudia. Ak ťa táto šokujúca situácia dostala a chceš trpiacim Afgancom pomôcť, môžeš poslať peňažný príspevok napríklad organizácii Doktori bez hraníc, ktorá sa krajine snaží dodať humanitárne balíčky v podobe zdravotníckeho materiálu či jedla.