Agresia, skepsa, násilie – horšie ako pri Covide. Sociologička opísala vplyv vojny na psychiku Slovákov

  • Sociologička Silvia Porubänová opísala, ako utečenecká vlna z Ukrajiny ovplyvní bežný život Slovákov.
  • Odborníčka dúfa, že solidaritu a súcit po týždňoch nevystriedajú nepriateľské postoje
  • Práve tie sa už začali šíriť z radov krajne pravicových extrémistických politických subjektov, ako je ĽSNS či Republika
pjimage (33)
TASR/Michal Svítok, TASR/AP Photo/Andriy Andriyenko
  • Sociologička Silvia Porubänová opísala, ako utečenecká vlna z Ukrajiny ovplyvní bežný život Slovákov.
  • Odborníčka dúfa, že solidaritu a súcit po týždňoch nevystriedajú nepriateľské postoje
  • Práve tie sa už začali šíriť z radov krajne pravicových extrémistických politických subjektov, ako je ĽSNS či Republika

Slováci sú väčšinou zvyknutí, že sa vojnové šarvátky odohrávajú tisíce kilometrov od ich domovov a sledujú ich väčšinou len z pohodlia svojich obývačiek. Minulý týždeň sme sa ale nečakane ocitli v situácii, keď ruské rakety dopadali necelých dvesto kilometrov od slovenských hraníc a Slovensko sa stalo aktívnym spojencom nášho východného suseda.

Či už ako poskytovateľ humanitárnej pomoci, ale aj ako krajina, kde budú môcť ľudia utekajúci pred vojnou nájsť útočisko. Vojna sa nás tak dotýka viac, ako si myslíme, a konflikt sa často môže odrážať aj na ľudskej psychike. Do akej miery a akým spôsobom nás môže neďaleký konflikt ovplyvňovať v bežnom živote, sme sa pýtali odborníčok v oblasti sociológie.

Z epidemiológov odborníci na geopolitiku

Celý svet, no najmä Ukrajinci sa minulý týždeň zobudili do smutného rána. Po týždňoch diskusií a polemík, či sa Ruská federácia odváži na priamy vpád na Ukrajinu, sa ukázalo, že Vladimir Putin svoje silácke reči pretavil do reality. Ruské jednotky tak vtrhli k nášmu východnému susedovi a doteraz prebiehajú boje o metropoly, ako je Kyjev.

Ako naznačila sociologička Zuzana Kusá, svet sa plynulo, bez prestávky na vydýchnutie, ocitol v ďalšej krízovej situácii. Ešte pred týždňom sa totiž Slováci tešili z utíchajúcej vlny omikronu a zmierňovania proticovidových opatrení. Strach z vírusu ale razom vystriedal strach z vojny. 

Kusá upozorňuje na zaujímavý fenomén, ktorý je viditeľný najmä na sociálnych sieťach a nevyhli sa mu ani samotní Slováci.

„Niekto zo žartu povedal, že odborníci na pandémiu, sa razom stanú odborníkmi na geopolitické otázky,“ podotkla s nadsádzkou Kusá. Všimla si, že internetoví experti tak razom zmenili „špecializáciu“.

„Tí ľudia, ktorí sa vášnivo vyjadrovali k témam očkovanie a Covid, sa tak teraz vyjadrujú k tejto vojenskej téme,“ podčiarkla Kusá.

zdroj: TASR/AP

Skepsa aj agresivita

Riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová pre Startitup vysvetlila, že práve dopad konfliktu na mentalitu Slovákov sa môže prejavovať príbuzne ako pri napätí z dlhotrvajúcej pandemickej situácie. „Veľmi podobne, ale ešte intenzívnejšie,“ podčiarkla. 

Odborníčka zároveň upozornila na fakt, že negatívne nálady sa môžu z diskusie v reálnom svete preniesť práve aj na virtuálny front sociálnych sietí, tak ako to naznačila Kusá. Vypätá vojnová situácia môže negatívne vplývať na psychiku Slovákov a výraznejšie sa tak u bežných ľudí prejavia emócie ako skepsa, pasivita či rezignácia.

„A zároveň sprievodne zvýšenou agresivitou, hrubosťou, násilím vo vzájomných vzťahoch a komunikácii. A platí to pre verejný i súkromný priestor či virtuálny svet sociálnych sietí, do ktorého sa ľudia zdanlivo sebazáchovne utiekajú pred neľútostnou každodennou realitou,“ myslí si odborníčka.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Sociologička upozornila, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine ide o nášho bezprostredného suseda, a teda ide aj o bezprostredné ohrozenie. 

„Okrem prežívaného strachu až paniky i pociťovanej a prejavovanej solidarity, súcitu, podpory voči Ukrajincom a Ukrajinkám sme  pochopiteľne v zajatí obáv o vlastné životy, zdravie, existenciu, perspektívu budúcnosti… Môžeme teda hovoriť o situácii, vnímaní a dôsledkoch bytostného ohrozenia,“ vysvetlila Porubänová.

Slováci pomáhajú Ukrajincom

Práve vyššie spomínané emócie, ako súcit či solidaritu, si môžu posledné dni Slováci vyskúšať na vlastnej koži. Tak ako sa predpokladalo, že prípadná vojna rozpúta migračnú vlnu utečencov utekajúcich z kritických zón tak sa aj stalo. Ako Porubänová dodáva, takíto prísun ľudí utekajúcich pred vojnou život Slovákov môže ovplyvniť veľmi „realisticky a prakticky“. Ako podotýka Slovensko je relatívne malá krajina, a tak je všetko doslova „na očiach“. 

„Tisíce alebo desaťtisíce utečencov nebudeme môcť nevidieť, odseparovať mimo nášho zorného alebo mentálneho poľa,“ opísala sociologička. Slovenská polícia už priniesla aj prvé čísla súvisiace s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou cez slovenskú hranicu. Hranicu prekročilo zatiaľ najviac Ukrajincov, a to 41 555. Druhou najpočetnejšou skupinou sú občania Marockého kráľovstva, a to v počte 1 362.

Slováci ihneď po rysujúcej sa utečeneckej vlne začali biť na poplach a na hraniciach sa začala poskytovať dobrovoľnícka pomoc a množstvo občanov začalo vybavovať ubytovanie pre ľudí, ktorých vojna vyhnala z ich domovov. Vzniklo tak aj viacero fondov na pomoc Ukrajine vrátane viacerých mimovládok, ako napríklad Človek v ohrození, o ktorej sme písali aj v tomto článku.

Slovenská vláda sa rozhodla uľahčiť pobyt ľuďom unikajúcim pred konfliktom v našej krajine, a tak odklepla poskytovanie dočasného útočiska občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom. Po udelení tohto statusu sa Ukrajinci budú môcť na Slovensku aj zamestnať. Na prvý pohľad sa tak zdá, že Slováci voči svojim ukrajinským „bratom“ nešetria solidaritou.

zdroj: TASR/AP Photo/Visar Kryeziu

Scestné teórie extrémistov

Ako upozorňuje Porubänová priateľské gesto pomoci môže ľahko prerásť v negatívnu emóciu. „Aktuálne je tak otázkou a výzvou, aby okamžitá solidarita nebola po pár týždňoch vystriedaná ľahostajnosťou alebo nepriateľskými postojmi,“ podčiarkla.

Netrvalo to ani niekoľko týždňov a prúdy utečencov na slovenských hraniciach využila krajná pravica na živenie protimigračných nálad. Ako inak s chrlením síry a xenofóbnymi náladami začali práve známe mená z extrémistických politických subjektov ako ĽSNS Mariana Kotlebu či Republika Milana Uhríka.

Kotlebovec Stanislav Mizík sa rozhodol prísť na slovensko-ukrajinskú hranicu pomôcť obetiam vojny, no namiesto toho začal šíriť nenávistný naratív, podľa ktorého na hraničnom priechode nevidel rodiny s deťmi, ale afrických imigrantov.

S podobnou tézou prišiel aj europoslanec Uhrík, ktorý sa na svojom profile na sociálnej sieti zase zamyslel nad fotografiou z poľsko-ukrajinskej hranice.

„Slováci sú pohostinný národ a Ukrajincom v núdzi radi pomôžeme. Ale v žiadnom prípade nenecháme našu solidaritu zneužiť špekulantmi z Afriky,“ napísal Uhrík.

Samotné teórie extrémistov ale narážajú na logický fakt, že na Ukrajine študuje približne 16-tisíc študentov z Južnej Afriky či Egypta. Okrem nich v krajine žili a pracovali aj ďalší ľudia z afrických štátov, ktorí na Ukrajinu vycestovali napríklad za prácou.

To potvrdzujú aj štatistiky zverejnené slovenskou políciou. Prečo sú tézy extrémistov scestné, vysvetlil v tomto článku aj expert na extrémizmus Daniel Milo.

Odomknúť kamošovi / rodine

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá