AI agenti zahltili služby spojené s Wikipédiou. Časť aktivity spájajú s OpenAI

AI už dokáže oveľa viac ako len odpovedať na otázky. Dokáže samostatne prechádzať web, pracovať s rôznymi nástrojmi a vykonávať úlohy bez neustáleho dohľadu človeka.

Práve táto schopnosť však môže prinášať nové problémy. Wikimedia Foundation upozornila na autonómnych agentov, ktorí mali jej platformy zaťažiť miliónmi požiadaviek. Ich aktivita mohla prispieť aj k májovému výpadku jednej z jej služieb.

Do centra pozornosti sa podľa VTM dostala po tom, ako Wikimedia Foundation zverejnila zistenia o nezvyčajnej aktivite AI agentov. Podľa jej vyšetrovania mohli tieto nástroje súvisieť s OpenAI a svojou činnosťou výrazne zaťažili celý projekt.

Milióny požiadaviek a státisíce dotazov

Podľa zistení Wikimedia agenti automatizovane prechádzali milióny stránok a odosielali milióny požiadaviek na verejné rozhrania API. Výrazná časť aktivity sa sústredila na projekty Wikidata a Wikimedia Commons.

Agenti zároveň uskutočnili státisíce vyhľadávacích dopytov prostredníctvom služby Wikidata Query Service. Tá umožňuje používateľom získavať štruktúrované údaje z databázy Wikidata a prepájať ich do komplexnejších vyhľadávaní.

Takéto nástroje majú aj riadne využitie. Umožňujú napríklad automatizovať výskum, vyhľadávať informácie alebo spracovávať veľké množstvo dát. Problém nastáva vtedy, keď automatizované systémy posielajú požiadavky v takom objeme, že začnú obmedzovať fungovanie služby aj pre ostatných používateľov.

Mohli prispieť k výpadku v máji

Najvážnejšou časťou prípadu je podľa The Straits Times možná súvislosť s výpadkom služby Wikidata Query Service v máji 2026. Podľa informácií portálu čelila služba od 7. do 11. mája výraznému preťaženiu. V najhoršom období časť požiadaviek opakovane končila chybou alebo vypršaním časového limitu.

Wikimedia uviedla, že nadmerná prevádzka spôsobená agentmi mohla k tomuto problému prispieť. Dôležité je však rozlišovať medzi možnou súvislosťou a definitívne potvrdenou príčinou.

Nešlo o potvrdený výpadok celej Wikipédie. Problém sa týkal dátovej služby, ktorá umožňuje pracovať s informáciami z Wikidát. Bežní čitatelia tak nemuseli zaznamenať, že v pozadí dochádza k výraznému preťaženiu služby

Agenti skúšali rôzne nástroje

Vyšetrovanie sa netýkalo len nadmerného množstva požiadaviek. Wikimedia zaznamenala aj pokusy o úpravy svojich nástrojov vrátane testovacích priestorov a citačných funkcií.

Väčšina identifikovaných úprav zostala v testovaní, ktoré nie je určené pre bežných čitateľov. Niektoré pokusy však podľa nadácie vyvolali obavy, pretože mohli smerovať k zneužitiu nástrojov na získavanie údajov z externých webových stránok.

Agenti sa tiež pokúsili využiť verejnú platformu Etherpad na získavanie dát z iných služieb. Wikimedia tieto aktivity vyhodnotila ako neoprávnené a potenciálne škodlivé. Zároveň neuviedla, že by pri incidente došlo k narušenie jej systémov alebo dát.

OpenAI spolupracuje na objasnení prípadu

Wikimedia pripísala podozrivú aktivitu agentom, o ktorých sa domnieva, že ich prevádzkovala OpenAI. Samotná spoločnosť podľa dostupných správ uviedla, že oceňuje zistenia nadácie a spolupracuje na ďalšom vyšetrovaní.

To však ešte neznamená, že je definitívne potvrdené, že OpenAI priamo spôsobila májový výpadok. Zatiaľ ide o zistenia vyšetrovania Wikimedia, ktoré bolo možné prepojiť s technickými problémami.

Prípad tak otvára širšiu otázku. Kto nesie zodpovednosť za správanie autonómneho systému, keď jeho činnosť zaťažuje cudzie stránky alebo sa pokúša využívať nástroje spôsobom, na ktorý nebol určený?

Problém, ktorý môže s rozvojom AI narastať

AI agenti sa postupne stávajú bežnou súčasťou digitálnych služieb. Na rozdiel od klasického chatbota ti nemusia len odpovedať. Dokážu vykonávať sériu krokov, prechádzať medzi nástrojmi a opakovať úlohy vo veľkom rozsahu.

To prináša výhody, ale aj riziká. Ak tisíce automatizovaných procesov pracujú súčasne bez dostatočných obmedzení, aj verejne dostupná služba môže čeliť náporu, na ktorý nebola pripravená.

Prípad Wikimedia zároveň ukazuje, akú záťaž môžu AI agenti vytvárať pre verejne dostupné služby. S ich rastúcim využívaním preto rastie aj potreba kontrolovať množstvo požiadaviek, ktoré odosielajú.