AI posunie dĺžku života na 150 rokov, hovorí analytik z Wall Street. Odhalil skryté vzorce starnutia, ktoré nevidíme

Obraz človeka, ktorý oslávi stopäťdesiate narodeniny a v stovke sa bude cítiť ako dnešný päťdesiatnik, už nepatrí len do sveta fantasy. Rodí sa vo vedeckých laboratóriách, kde stovky výskumníkov skladajú mapu dlhovekosti z miliárd dátových bodov.

Štúdie ukazujú, že úplný kolaps tzv. fyziologickej odolnosti nastáva približne medzi stodvadsiatym a stopäťdesiatym rokom života. V tomto veku už ľudské telo nedokáže udržať stabilné vnútorné prostredie, aj keby moderná medicína dokázala potlačiť každú známu chorobu.

Avšak tieto čísla opisujú biologické limity tela, ktoré necháme starnúť prirodzeným spôsobom. Umelá inteligencia vstupuje do hry práve tam, kde klasická medicína prestáva stačiť, teda pri riadení opráv na úrovni DNA, pri personalizovanom nastavení liečby a pri včasnom odhaľovaní rizík.

Časť vedcov tvrdí, že prvý človek schopný dožiť sa 150 rokov už kráča medzi nami.

Ako môžeme prekonať biologické limity tela

Dmitri Adler, analytik z Wall Street a spoluzakladateľ Data Society, opisuje starnutie veľmi jednoducho. Tvrdí, že starnutie predstavuje predovšetkým postupný rozklad DNA. Keď je človek mladý, bunky bez problémov opravujú poškodenia. Keď však ubudne fyzickej záťaže a život sa stane pohodlným, organizmus uprednostní delenie buniek pred opravou. Krátkodobo si tým udrží výkon, no v pozadí sa hromadia drobné poškodenia, ktoré neskôr vyústia do chronických chorôb.

Adler spomína výskum z Harvardu, ktorý ukazuje, že telo možno prinútiť, aby opäť uprednostnilo opravu buniek pred replikáciou. Vedci použili kombináciu biochemických zásahov, ktorá vyvoláva kontrolovaný stres. V takejto situácii bunky prepnú z režimu rastu do režimu intenzívnej regenerácie.

Začnú omnoho aktívnejšie opravovať DNA aj epigenetické značky, ktoré rozhodujú o tom, ktoré gény sa „zapnú“ a ktoré zostanú potlačené. Takýto zásah už v experimentoch viedol k výraznému zlepšeniu bunkovej regenerácie a k spomaleniu prejavov starnutia.

A práve v tomto bode sa naplno prejavuje význam umelej inteligencie. „Umelá inteligencia zvyšuje presnosť mapovania génov tým, že nám ponúka dynamický obraz epigenómu v reálnom čase, teda toho, ako sa gény prejavujú v priebehu času,“ vysvetľuje Adler. „Vďaka tomu testujeme presnejšie, nastavujeme liečbu pre každého jednotlivca a zároveň výrazne znižujeme vedľajšie účinky, napríklad chronický zápal alebo reaktivitu nervového systému,“ hovorí.

Takéto prepojenie biológie a výpočtovej sily postupne mení aj predstavu o samotnom starnutí. „Predstavte si, že by ste boli v šesťdesiatke rovnako bystrí ako na začiatku dvadsiatky,“ hovorí Adler. „Väčšina ľudí by dala veľa peňazí za to, aby túto mentálnu ostrosť získala späť.“

Úloha umelej inteligencie v predlžovaní života

V štúdii publikovanej v Nature medzinárodný tím vedcov analyzoval milióny výsledkov krvných testov a dáta z nositeľných zariadení, ktoré merali dennú aktivitu. Z týchto údajov vytvorili ukazovateľ, ktorý zachytáva celkový stav organizmu a jeho reakciu na záťaž. Keď tento ukazovateľ sledovali počas života, videli jasný trend. Obnova buniek trvala stále dlhšie, až kým neprestala fungovať úplne.

Takýto prístup pracuje s rovnakou logikou, akú používajú moderné systémy umelej inteligencie. V oboch prípadoch ide o hľadanie vzorov v obrovskom množstve údajov. Dnešné modely väčšinou iba opisujú realitu, ktorú už pozorujeme. Adler však tvrdí, že v ďalšom kroku ich možno premeniť na riadiace systémy. Namiesto konštatovania „telo stráca odolnosť týmto tempom“ môžu navrhovať zásahy, ktoré túto trajektóriu zmenia.

Predstav si, že tvoj zdravotný profil nepredstavujú iba náhodné výsledky vyšetrení, ale nepretržitý tok dát. Inteligentný systém z nich vypočíta, kde sa na trajektórii starnutia nachádzaš, a rovno určí, ktoré návyky, lieky či preventívne výkony posunú krivku smerom k vyššej odolnosti.

Ak spojíme poznatky z biologických štúdií s kapacitami AI, črtá sa pomerne triezvy, no prevratný scenár. Biológia dnešného človeka pravdepodobne neumožní, aby sa dĺžka života posunula na hranicu 200 rokov bez radikálnej „prestavby“ tela. Avšak podľa Adlera môže urobiť dve zásadne veci.

Po prvé, posunie nás smerom k hornému biologickému limitu v čo najlepšej kondícii. To znamená, že deväťdesiatnik nebude výnimkou a stovka prestane pôsobiť ako rarita. Po druhé, AI môže pomôcť objaviť kombinácie biochemických zásahov, ktoré zmenia samotnú dynamiku starnutia. Ak sa podarí trvalo obnovovať epigenetickú „mladosť“ buniek a udržiavať vysokú úroveň opravných mechanizmov, dnešná hranica stopäťdesiatich rokov prestane byť len vzdialeným snom.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking