AI preberá kontrolu nad prácou v Európe: Algoritmy rozhodujú o tvojich zmenách a úlohách

Predstav si, že tvoje pracovné rozhodnutia, od rozpisu zmien, cez prideľovanie úloh až po hodnotenie výkonu, nerieši osobne tvoj nadriadený, ale algoritmus. Takto dnes funguje každé štvrté európske pracovisko.

Umelá inteligencia (AI) a algoritmy postupne preberajú úlohy, ktoré kedysi patrili manažérom. Nikto už však nemôže byť prekvapený, že AI mení spôsob, akým zamestnanci žijú a pracujú.

Podľa štúdie litovskej agentúry Visionary Analytics pre Európsku komisiu až 1 zo 4 európskych firiem používa algoritmy alebo AI na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú pracovný život zamestnancov. Ide o plánovanie pracovných zmien, hodnotenie výkonu, prerozdelenie úloh či sledovanie pracovníkov. Informuje o tom portál Euronews.

Algoritmy v bežnom živote

Tieto nástroje sa najprv objavili na veľkých platformách ako Uber či Lyft, no dnes prenikajú aj do klasických zamestnaní, vrátane logistiky či administratívy.

Francúzska logistika napríklad používa AI na plánovanie trás, čo vodičom poskytuje aktuálne informácie o doprave a dodávkach, no zároveň znamená extenzívne monitorovanie. Algoritmy môžu dokonca zhromažďovať citlivé údaje, napríklad aj tie psychologické, a sledovať zamestnancov aj po odhlásení z práce.

Odborová konfederácia ETUC upozorňuje, že väčšina odborov nemá dostatok odborníkov ani financií, aby mohla vyjednávať dohody o algoritmickom manažmente.

Súčasná legislatíva chráni hlavne pracovníkov, ktorí nepracujú na tradičné plné úväzky, ale vykonávajú dočasné, flexibilné, často krátkodobé úlohy alebo projekty, ktoré sprostredkujú digitálne platformy. Odborníci však tvrdia, že toto nestačí a regulácie musia pokryť aj tradičné zamestnania.

Legislatíva nie je dostačujúca

Európska odborová konfederácia (ETUC) upozorňuje, že odborové zväzy majú problém vyjednať zmluvy, ktoré by zamestnancom garantovali transparentnosť algoritmických rozhodnutí a možnosť kontroly nad nimi. „Je to nová a náročná téma. Mnohé odbory nemajú odborné kapacity ani know-how na to, aby sa týmto otázkam venovali,“ uviedla Tea Jarc, konfederálna sekretárka ETUC.

Podľa ETUC je potrebné nové smerovanie legislatívy, ktoré by zaviedlo jasné pravidlá pre všetky sektory, nielen pre gig pracovníkov. Odbory navrhujú nový smerník alebo doplnenie existujúceho, ktorý by zaručil zamestnancom možnosť kontroly a preskúmania rozhodnutí algoritmov, kolektívne práva a jasnejšie mechanizmy vymáhania dohôd.

AI ovplyvňuje už aj deti

Ako sme o tom informovali v nedávnom článku, AI mení aj život mladších generácií a detí. Podľa štúdie MIT Media Lab z roku 2025, ktorá skúmala mozgovú aktivitu pri písaní esejí s pomocou AI, sa ukázalo, že deti a tínedžeri, ktorí využívali chatboty ako ChatGPT, zapájali menej vlastných neurónových sietí.

Na prvý pohľad ide o výhodu. Učenie sa s digitálnymi nástrojmi môže byť pre deti zábavné a interaktívne. Odborníci však upozorňujú, že nekontrolované používanie AI môže mať vážne vývojové, kognitívne a psychologické dopady.

Štúdia MIT Media Lab z roku 2025 skúmala mozgovú aktivitu detí pri písaní esejí. Zistilo sa, že tí, ktorí pri tvorbe textov používali AI chatboty, zapájali menej vlastné mozgové siete a vykazovali nižšiu mieru kreativity. Tento jav odborníci označujú ako „kognitívny dlh“.

Znamená to, že krátkodobý komfort a rýchlosť nahrádzajú schopnosť samostatne rozmýšľať, riešiť problémy a generovať originálne nápady.

Vysoké riziko manipulácie

Okrem kognitívnych dopadov majú AI platformy aj sociálne a emocionálne riziká. Chatboty či virtuálni „priami priatelia“ môžu poskytovať ilúziu porozumenia a empatie. Netreba zabúdať ani na to, že deti sú náchylné pripisovať AI ľudské vlastnosti, čo zvyšuje riziko manipulácie. V extrémnych prípadoch vedú takéto interakcie k psychickým problémom, ktoré môžu mať vážne dôsledky na duševné zdravie.

Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia, školy a regulátori starostlivo sledovali interakciu detí s AI. Ideálne by aj zavádzali limity, transparentné pravidlá a dohľad.

Čítaj viac z kategórie: Inovácie a Eko