Aj 80 eur mesačne ti môže priniesť až 53 000 eur: Slováci ignorujú „ôsmy div sveta“

Finančné zdravie je základom osobnej stability a budúcej prosperity. Odkladanie peňazí, vytváranie rezerv a ich zhodnocovanie patria medzi najdôležitejšie finančné zručnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v dlhodobom horizonte. Napriek tomu mnohí z nás venujú tejto oblasti len minimálnu pozornosť, čo sa odráža nielen na našich osobných financiách, ale aj na ekonomickej kondícii celej krajiny.

Blížiaci sa Svetový deň sporenia (31. október) opäť otvára otázku, ako narábame so svojimi peniazmi. Hoci najnovšie dáta ukazujú mierne zlepšenie, pri porovnaní so susednými krajinami sa odhaľuje nepríjemná pravda. Slováci v sporení dramaticky zaostávajú a obľúbené výhovorky na silu ekonomiky pri pohľade na čísla neobstoja, uvádza investičná spoločnosť IAD Investments v tlačovej správe.

Slováci stále zaostávajú

„Dobrou správou je, že sme sa po rokoch uskromňovania konečne odrazili od dna. Kým v roku 2024 sme bojovali s nízkymi úsporami, tento rok si slovenské domácnosti dokázali odložiť bokom v priemere 3,52 % zo svojich príjmov,“ povedal Roman Vitásek, portfólio manažér IAD Investments. Zlou správou však je, že stále sme ďaleko od predcovidového obdobia, keď naša miera sporenia atakovala hranicu 5,5 %.

Keď sa však pozrieme za naše hranice, situácia naberá iný rozmer. Zatiaľ čo my sa tešíme z mierneho zlepšenia, okolité krajiny nás v sporení výrazne prevyšujú. Poľské domácnosti dokážu mesačne odložiť takmer 10 % svojich príjmov, Česi šetria neuveriteľných 18 % a Maďari dokonca 19 % zo svojich príjmov. Nejde o malý rozdiel – hovoríme o päťnásobne vyššej miere sporenia ako na Slovensku.

Tretina Slovákov nemá žiadne úspory

Realitu slovenských úspor odhaľujú aj nedávne prieskumy, o ktorých sme ťa už informovali. Výskum agentúry Stem/Mark pre Amundi Czech Republic zo septembra 2025 priniesol znepokojivé čísla – každý tretí dospelý Slovák nemá vôbec žiadne úspory, ktorými by mohol voľne disponovať. Ďalšia tretina obyvateľov má odložených maximálne 2 000 eur. Len približne 8 % Slovákov disponuje úsporami presahujúcimi 20-tisíc eur.

Tieto zistenia potvrdzuje aj júnový prieskum sprostredkovateľskej spoločnosti Partners Group SK. Podľa neho tretina Slovákov nedokáže zo svojho príjmu odložiť ani euro. Pozitívnym signálom však je, že napriek rastúcim cenám, vyšším daniam a poplatkom až 71 % opýtaných deklaruje, že by zvládli mesačne ušetriť aspoň malú sumu.

„Vidíme zmenu správania. Ľudia reagujú disciplinovanejšie, hoci situácia je pre mnohé rodiny veľmi napätá. Základným pilierom finančného zdravia zostáva pravidelné sporenie a tvorba finančnej rezervy. V ekonomicky náročných časoch to platí dvojnásobne,“ uviedol odborník na osobné financie zo spoločnosti Partners Tomáš Dányi.

Problém nie je v ekonomike, ale v hlave

„Častým argumentom je, že naša ekonomika jednoducho neumožňuje vytvárať si vyššie úspory. Dáta však tento mýtus vyvracajú. V najsilnejšej ekonomike sveta, Spojených štátoch, si obyvatelia dokážu odložiť len 4,8 % zo svojich príjmov. Naopak, v ekonomicky slabšom Mexiku je to takmer 19 %,“ dodal Roman Vitásek. Je zrejmé, že kľúčom nie je hrubý domáci produkt, ale finančná disciplína a návyky.

Korene tohto problému siahajú hlbšie do našej kultúry a myslenia. V slovenskej spoločnosti sa generačne prenášajú zakorenené predsudky o peniazoch a investovaní. Dlhodobé prieskumy odhaľujú, že až 92 % Slovákov považuje investovanie za výsadu bohatých, čo je zásadný omyl.

Namiesto toho, aby sme svoje prostriedky nechali aktívne pracovať a zhodnocovať sa, väčšina z nás ich pasívne ukladá na bežné bankové účty, kde ich hodnotu neúprosne ukrajuje inflácia. Táto finančná pasivita nás dlhodobo okráda o možnosť budovať skutočné finančné bohatstvo.

Každý štvrtý dôchodca na Slovensku pracuje: Musia zarábať, aby prežili

Ako Slováci (ne)investujú

Keď sa pozrieme na konkrétne čísla o finančnom správaní sa Slovákov, obraz je pomerne jednoznačný. Väčšina Slovákov (52 %) ukladá svoje peniaze na bežné účty, kde sa vôbec nezhodnocujú. Ďalších 39 % využíva sporiace účty, ktoré však v súčasnom inflačnom prostredí poskytujú len minimálne výnosy, často nedostatočné na udržanie reálnej hodnoty peňazí.

Alarmujúce je zistenie, že až tri štvrtiny (76 %) Slovákov sa vôbec nevenuje investovaniu. Len necelá štvrtina populácie aktívne zhodnocuje svoje úspory prostredníctvom investičných nástrojov. Prieskumy pritom odhaľujú jasný demografický vzorec – medzi investormi výrazne prevládajú muži oproti ženám, obyvatelia väčších miest oproti obyvateľom vidieka a ľudia s vyšším vzdelaním.

Prečo Slováci neinvestujú? Najčastejšie uvádzaným dôvodom je nedostatok voľných financií, čo uvádza až 64 % opýtaných. Tento argument však neobstojí pri porovnaní s krajinami s podobnou alebo dokonca nižšou ekonomickou úrovňou, kde je miera investovania vyššia. Ďalšími významnými bariérami sú strach z rizika a všeobecná nedôvera voči finančným inštitúciám.

Pozoruhodné je, že až tretina Slovákov v prieskumoch priznáva, že v oblasti financií nedôveruje absolútne nikomu – ani bankám, ani finančným poradcom, ani štátu – a spolieha sa výlučne na svoj úsudok. Táto nedôvera často pramení z historických skúseností a mediálne známych finančných škandálov, ktoré zanechali v kolektívnom povedomí hlbokú stopu.

Ôsmy div sveta, ktorý ignorujeme

Matematický génius Albert Einstein označil zložené úročenie za ôsmy div sveta. Mal na to dobrý dôvod. Tento jednoduchý, no mimoriadne účinný matematický princíp dokáže premeniť aj skromné pravidelné vklady na impozantný majetok. Nejde o žiadne finančné kúzlo, ale o matematickú zákonitosť, kde sa úroky počítajú nielen z pôvodnej investície, ale aj z predchádzajúcich úrokov, čím vytvárajú exponenciálny rast.

Tento fenomén však vyžaduje dve vlastnosti, ktoré sú v dnešnej dobe okamžitého uspokojenia čoraz vzácnejšie – disciplínu pravidelne investovať a trpezlivosť nechať čas pracovať v prospech investora. Práve dlhodobý horizont je tým najdôležitejším faktorom, ktorý umožňuje zloženému úročeniu naplno prejaviť svoju silu.

„Na príklade je to vidieť najlepšie. Ak by si niekto počas 20 rokov odkladal a zhodnocoval len 80 eur mesačne, pri priemernej ročnej úrokovej sadzbe 9 % by jeho úspory narástli na 53 430 eur,“ vysvetlil Roman Vitásek. Finančný vklad by pritom tvoril len 19 200 eur, zvyšok je práca zloženého úročenia.

Mýty o investovaní a digitálny paradox

Jedným z najsilnejších predsudkov je predstava, že investovať môžu len tí, ktorí majú veľké úspory. Takto uvažuje až 92 % Slovákov, pričom pravidelne investuje len približne tretina z opýtaných.

Zuzana Blažečková Janove z 365.bank pripomína, že tento obraz nezodpovedá realite: „Je pravdou, že aktívne investuje menšia časť našincov. Často sa boja, myslia si, že tomu nerozumejú, alebo nemajú dosť peňazí. Mnohí však investujú napríklad prostredníctvom druhého či tretieho piliera alebo do nehnuteľností. Navyše je dnes možné investovať už od malých súm, napríklad 20 eur v rámci takzvaného mikroinvestovania.“

Prieskum priniesol aj prekvapivé zistenia v oblasti digitálneho bankovníctva, ktoré búrajú zaužívané stereotypy. Až 90 % Slovákov je presvedčených, že obyvatelia vidieka zaostávajú v používaní moderných finančných technológií. Realita je však úplne opačná. Ľudia žijúci v menších obciach do 5 000 obyvateľov využívajú internetové bankovníctvo dokonca častejšie ako obyvatelia veľkomiest – 76 % vidiečanov oproti 71 % mestského obyvateľstva.

Cesta k lepšej finančnej budúcnosti

Podľa údajov Partners Group SK má finančnú rezervu 78 % Slovákov, no len pätina z nich vo výške zodpovedajúcej šesťmesačným výdavkom – čo odborníci považujú za hranicu skutočnej finančnej stability. Väčšina ľudí síce šetrí, no ide spravidla o malé čiastky, najčastejšie do 100 eur mesačne.

A ako pripomína Roman Vitásek z IAD Investments, aj s relatívne malou sumou možno dosiahnuť zaujímavé výsledky. Svetový deň sporenia by tak pre nás nemal byť len štatistickým údajom, ale skôr výzvou. Výzvou prehodnotiť naše finančné návyky a prestať sa vyhovárať na vonkajšie okolnosti. Rozdiel medzi nami a našimi úspešnejšími susedmi nie je v peňaženkách, ale najmä v hlavách.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny