Ak chceš uspieť, musíš zlyhať: Podiel, koľko percent zlyhania potrebuješ, je odhalený

  • Ľudia sa za každú cenu ženú za úspechom a pocitom zadosťučinenia
  • Tajnou ingredienciou úspešnosti je jej protiklad
muž v horách
Treba sa vedieť na chvíľku zastaviť, Unsplash/Tim Bogdanov
  • Ľudia sa za každú cenu ženú za úspechom a pocitom zadosťučinenia
  • Tajnou ingredienciou úspešnosti je jej protiklad

Ak chceš byť veľký a úspešný človek, prezradíme ti jedno tajomstvo – Nehroť to! Dokonca aj super úspešní ľudia ako Albert Einstein vedeli, ako relaxovať. Áno, ten šialený génius si ľahol uprostred pracovného dňa, pozeral do stropu a popustil uzdu svojej fantázii, píše Elevate Global.

Vieš si to predstaviť? Einstein, legenda, sa len tak povaľuje a sníva, keď ide do tuhého. To je skutočnosť, ktorá stojí za jeho veľkosťou. Namiesto toho, aby bojoval s prekážkami, nechal sa nimi pohltiť a využil ich ako šancu urobiť krok späť a naladiť sa na svoje kreatívne vibrácie. Namiesto toho, aby zápasil s týmito výzvami, ich prijal a naučil sa zlyhávať ako profesionál, uvádza Big Think.

Aj Mozart mal svoj „day off“

To isté platí pre Mozarta, hudobného maestra. Ten takisto vedel medzi návalmi produktivity spomaliť a uvoľniť sa. Mozartove najlepšie skladby sa k nemu dostali, keď bol úplne v pohode.

Napísal: „Keď som úplne sám sebou, sám a v dobrej nálade – ako keď cestujem v koči alebo idem na pokojnú prechádzku po chutnom jedle, alebo dokonca uprostred noci, keď nemôžem spať –, vtedy moje nápady plynú ako šialené!“

Iste, mal chvíle intenzívnej produktivity, ale udržať si túto úroveň po celú dobu je jednoducho nemožné. Nemôžeš očakávať, že zakaždým, keď narazíš na kreatívnu prekážku, vydáš šesťsto symfónií a koncertov vďaka boju so svojimi vnútornými démonmi.

Rovnako ako Einstein, aj Mozart pochopil, že najlepší spôsob, ako dostať svoju myseľ späť do starých koľají, nie je silou, ale vytvorením priestoru a prijatím toho, že zlyhanie je súčasťou cesty.

Zlyhanie je nevyhnutné, ak chce človek uspieť

Nedávno sa skupina psychológov a neurovedcov snažila zistiť dokonalý pomer úspechu k neúspechu. Na jednej strane v živote stojí bezchybný úspech a na druhej strane úplné zlyhanie. Oba extrémy sú demotivujúce, no z rôznych dôvodov.

Dokonalý úspech je rovnako nudný ako pozeranie sa na suchú farbu, zatiaľ čo totálne zlyhanie je ako bežať maratón bez tréningu – je to vyčerpávajúce a demoralizujúce.

Niekde medzi tým leží sladká bodka, ktorá maximalizuje dlhodobý pokrok. Autori štúdie uviedli: „Keď sa učíme niečo nové, napríklad jazyk alebo hrať na hudobný nástroj, často hľadáme výzvy, ktoré sú na hranici našich schopností – nie sú také ťažké, aby nás odradili, ale nie príliš ľahké, aby nás nudili. Táto jednoduchá myšlienka, je jadrom moderných vyučovacích metód.“

Podľa ich výskumu je optimálna chybovosť veselých 15,87 %. Počas dobrých dní môžeš tolerovať vyššiu chybovosť, ale keď sa cítiš na dne alebo unavene, možno sa budeš chcieť chybám úplne vyhnúť. Rôzne úlohy môžu vyžadovať rôznu mieru zlyhania a úlohu zohráva aj tvoja osobnosť. Einstein a Mozart boli s neúspechom kamaráti, ale nie každý je ako oni. Možno práve to je ingrediencia pre skutočný úspech.

Zlyhanie je nevyhnutnou súčasťou života a naozaj záleží na tom, ako naň zareaguješ. Nenechaj sa obmedzovať strachom zo zlyhania. Šprintér Usain Bolt a boxer Anthony Joshua zdôrazňujú, že zlyhanie by ťa nemalo brzdiť, píše Forbes. Namiesto toho sa pouč zo svojich chýb a pokračuj ďalej.

Zostaň pozitívne naladený, oceň svoj tím, analyzuj situáciu, identifikuj svoje chyby a vytvor stratégiu na ďalší pokus. Neúspech nie je koniec, je to odrazový mostík na ceste k úspechu. Pamätaj, že tí, ktorí sa odmietajú vzdať, nemôžu byť nikdy porazení.

Zdroje: Big Think, Forbes, Elavate Global

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá