„Ako bývalý generál NATO by rád bojoval, ja dávam prednosť mieru.“ Fico ostro reaguje na prezidenta Pavla

Slovenský premiér Robert Fico reagoval na kritiku českého prezidenta Petra Pavla. Ten označil Ficove slová o článku 5 Severoatlantickej zmluvy za závažné a vyhlásil, že slovenský premiér nepochopil význam spojeneckej solidarity. Fico mu teraz odkázal, že ako bývalý generál NATO „by rád bojoval“, zatiaľ čo on sám presadzuje mier.

Predseda slovenskej vlády svoje stanovisko zverejnil na sociálnej sieti.

Fico: Pavel by rád bojoval

„Rešpektujem, že český prezident Petr Pavel by ako bývalý generál NATO rád bojoval. Privítal by som preto, keby rešpektoval, že ja uprednostňujem mier,“ vyhlásil Fico.

Českému prezidentovi podľa vlastných slov prejavuje úctu ako hlave suverénneho štátu. Zároveň mu však vyčítal, že má tendenciu komentovať jeho prácu.

„Tentokrát ho vyrušil môj postoj k snahám vyprovokovať vojnový konflikt medzi NATO a Ruskom. Chápem, že ako bývalý generál NATO by rád bojoval, očakávam, že v mojom prípade bude rešpektovať mierové smerovanie,“ pokračoval slovenský premiér.

Fico tvrdí, že vojenská rétorika Západu a údajné hľadanie zámienky na konflikt s Ruskom majú prekryť neschopnosť liberálneho sveta riešiť ceny a dostupnosť energií, palív či nelegálnu migráciu. Nekonkretizoval však, ktoré štáty alebo predstavitelia NATO sa podľa neho usilujú takýto konflikt vyvolať.

Zároveň zopakoval, že pokiaľ zostane predsedom vlády, nebude súhlasiť s účasťou slovenských vojakov na vojenskej operácii, ktorú by podľa neho vyprovokoval niektorý z členov Aliancie.

Spor sa týka článku 5

Prestrelku medzi oboma politikmi odštartovali Ficove slová z návštevy Prešova. Premiér varoval, že situácia okolo vojny na Ukrajine nikdy nebola taká vážna a vypätá, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho konfliktu. Zároveň povedal, že nechce, aby sa Slovensko stalo jeho súčasťou „kvôli nejakému článku 5“.

Pavel toto vyjadrenie označil za závažné. Podľa českého prezidenta je článok 5 jednoznačným vyjadrením solidarity a vzájomnej zodpovednosti medzi členmi NATO.

„Pokiaľ ktokoľvek povie, že je rád za to, že je členom NATO, inými slovami, že nás NATO chráni, ale zároveň že nie je ochotný sa zapojiť v prípade, že bude napadnutý ktokoľvek iný, tak nepochopil slovo solidarita,“ vyhlásil Pavel.

Fico následne zdôraznil, že článok 5 poskytuje členským krajinám viacero možností, ako napadnutému spojencovi pomôcť. Severoatlantická zmluva skutočne neukladá všetkým členom povinnosť automaticky vyslať vojakov. Každý spojenec má podniknúť kroky, ktoré považuje za potrebné, pričom medzi možné opatrenia patrí aj použitie ozbrojenej sily. Cieľom spoločného postupu má byť obnovenie a zachovanie bezpečnosti severoatlantického priestoru.

Podpredseda najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko a bývalý šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok ešte pred najnovším vyjadrením Fica uviedol, že článok 5 NATO neznamená, že niekto zatiahne Slovensko do vojny. Podľa neho má naopak každému dať vedieť, že držíme spolu a že keď napadnú jedného, ​​akoby napadli každého.

Napätie narastá

Vzájomné odkazy si lídri posielajú v čase, keď bezpečnostná situácia v Európe vyvoláva čoraz väčšie obavy. Viacerí európski lídri v posledných dňoch otvorene hovoria o možných hybridných aj ďalších útokoch zo strany Ruska. Niektoré krajiny už preto prijímajú preventívne opatrenia, ďalšie zvolávajú bezpečnostné rady alebo pripravujú plány pre prípad rozsiahlej krízy.

Členské štáty čelia v poslednom období dronovým incidentom, sabotážam, kybernetickým útokom, špionáži a narúšaniu kritickej infraštruktúry. EÚ a jej členské krajiny za jednu z hlavných hrozieb označujú dlhodobé hybridné aktivity Ruska.

Výrazným prípadom bol zmarený útok pomocou dronu naloženého výbušninami na letisku Lipsko/Halle začiatkom augusta. Nemecko ho označilo za ruský hybridný útok a EÚ vyjadrila Berlínu solidaritu. Nemecká vláda následne uviedla, že krajina zostáva terčom ruských hybridných aktivít a prijala ďalšie opatrenia na ochranu kritickej infraštruktúry, ako aj na boj proti špionáži a sabotáži, pripomína TASR.

Napätie sa v posledných dňoch zvýšilo tiež na východnom krídle NATO. Poľsko upozornilo na ďalšie možné ruské provokácie v blízkosti hraníc európskych krajín s Ukrajinou. V Litve NATO minulý týždeň v utorok zostrelilo dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru tejto pobaltskej krajiny a podľa prvotných informácií niesol výbušniny. Dánsko zároveň obvinilo ruskú loď z vypálenia svetlíc smerom k jeho vojenskému vrtuľníku nad Baltským morom.