Ako ekonómovia merajú strach: Slovensko je v rebríčku rizika na úrovni Cypru či Malajzie

Investovanie nie je len o číslach v tabuľkách, ale predovšetkým o dôvere v budúcnosť. Odborníci pri hodnotení krajín používajú kľúčové meradlo, ktoré nazývajú prémia za akciové riziko (ERP). Pre bežného človeka to možno prirovnať k „prirážke za nebezpečenstvo“.

Ak niekto požičia peniaze susedovi so stabilnou prácou a dobrou povesťou, žiada len malý úrok. Ak však tie isté peniaze vloží do podniku v krajine, kde zúri občianska vojna alebo kde vláda zo dňa na deň vyvlastňuje majetok, riskuje stratu celých úspor.

Aby niekto takéto riziko vôbec podstúpil, musí trh ponúknuť oveľa vyšší potenciálny zisk. Práve toto percento navyše tvorí rizikovú prémiu. Vysoké číslo signalizuje, že krajina kráča po tenkom ľade. Takéto riziko odráža politickú nestabilitu, hrozbu konfiškácie majetku, extrémnu infláciu alebo nefunkčné súdnictvo, v ktorom sa nikto nedomôže pravdy.

Prístavy pokoja: Tri najbezpečnejšie miesta sveta

Hľadanie absolútnej stability vo svete vedie na sever Európy a do finančných centier Ázie. Na úplnom vrchole rebríčka Visual Capitalist pre rok 2026 stoja Nórsko, Švajčiarsko a Singapur. Tieto tri krajiny predstavujú pre svetový kapitál „betónovú“ istotu.

Nórsko ťaží zo svojho obrovského štátneho fondu a transparentnej správy vecí verejných, vďaka čomu odoláva globálnym výkyvom lepšie než ostatní. Švajčiarsko si už tradične drží status neutrálneho trezoru sveta s neotrasiteľným právnym systémom, ktorý chráni súkromné vlastníctvo nadovšetko. Singapur zasa dominuje Ázii ako efektívny mestský štát, kde korupcia prakticky neexistuje a pravidlá hry nikto nemení uprostred zápasu.

V týchto krajinách prémia za riziko dosahuje minimálne hodnoty, čo znamená, že trh očakáva predvídateľný a pokojný vývoj. Peniaze tu nerastú zázračným tempom, no riziko politického prevratu alebo kolapsu meny prakticky neexistuje.

Mladí ľudia podliehajú hazardu: Trpezlivé investovanie ich nebaví

Miesta, kde investícia znamená hazard a riziko

Na opačnej strane barikády stoja krajiny, ktoré trh označil za „toxické“ s rekordnou rizikovou prémiou na úrovni 30,9 %. Ide najmä o Bielorusko, Libanon a Venezuelu. Tieto štáty spája tragický koktail zlej správy a hlbokých kríz.

Bielorusko dopláca na extrémnu izoláciu a politickú neslobodu, ktorá odstrašuje akýkoľvek zahraničný kapitál. Libanon sa zasa stále nespamätal z totálneho kolapsu bankového systému, v ktorom ľudia stratili prístup k celoživotným úsporám a štát prestal plniť základné funkcie. Venezuela, hoci disponuje najväčšími zásobami ropy, zostáva varovným prstom, ako dokáže hyperinflácia a autoritársky režim zničiť kedysi bohatý štát. Investícia v týchto končinách sa rovná stávke v rulete.

Riziko, že niekto príde o všetko kvôli náhlemu rozhodnutiu diktátora alebo úplnému zrúteniu meny, je obrovské. Trh týmito číslami vysiela jasný signál: do takýchto oblastí nikto nevloží kapitál bez vidiny rozprávkového výnosu.

zdroj: AI/ Pexels.com

Aké riziko prináša Slovensko a jeho susedia?

Pohľad na stredoeurópsky región v roku 2026 odhaľuje jasné rozdiely medzi blízkymi susedmi. Slovensko sa v rámci Vyšehradskej štvorky nachádza v strede poľa, no čelí viacerým výzvam. Kým Česko si udržiava pozíciu najstabilnejšieho člena skupiny s najnižším rizikom vďaka konzervatívnej rozpočtovej politike, Slovensko vykazuje vyššie čísla.

Hodnotenie krajiny negatívne ovplyvňuje najmä vysoký deficit verejných financií a pomalšie tempo reforiem v porovnaní s Prahou. Ak nastane porovnanie s Poľskom, náš severný sused ťaží z obrovského vnútorného trhu a masívnych investícií do obrany, čo mu dodáva punc dôležitého strategického hráča.

Maďarsko naopak bojuje s vysokými rizikovými prirážkami kvôli neustálym sporom s Európskou úniou, ktoré zneisťujú zahraničných partnerov. Slovensko v tomto súboji vystupuje ako krajina, ktorú síce chráni eurozóna pred menovými turbulenciami, no zároveň ju brzdí neistota v domácej politike. Investor nás preto vníma ako bezpečnejší prístav než Maďarsko, ale stále menej atraktívny cieľ než susedné Česko.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika