8 z 10 školákov dostáva vreckové, no hospodáriť s peniazmi sa aj tak neučia. Expertka upozorňuje na chyby rodičov

Deti sú naša budúcnosť – fráza, ktorú počúvame často, no v kontexte dnešného sveta nadobúda nový význam. Nestačí, aby boli vzdelané v škole. Čoraz viac sa ukazuje, že rovnako dôležitá je aj finančná gramotnosť, ktorá rozhoduje o tom, ako budú v dospelosti hospodáriť, rozhodovať sa a zvládať neistotu.

Práve tu vstupuje do hry téma vreckového. Pre mnohých rodičov ide o drobnosť – pár eur, ktoré dieťa dostane „na ruku“. V skutočnosti však ide o jeden z najpraktickejších nástrojov, ako deti naučiť pracovať s peniazmi. Ako si rozdeliť výdavky, odložiť si časť bokom a pochopiť hodnotu peňazí v reálnom živote.

Najnovší prieskum Ekonomickej olympiády od inštitútu INESS v spolupráci s Finaxom ukazuje, že až 82 % detí síce vreckové dostáva, no často bez systému a pravidelnosti. A práve to je problém. Bez jasného rámca totiž nevznikajú návyky, ale náhoda. A tá deti finančne nepripraví.

Výsledok? Deti síce s peniazmi prichádzajú do kontaktu, no len máloktoré sa učia s nimi vedome pracovať. A to je presne moment, kde sa rozhoduje o ich budúcom vzťahu k peniazom. Bez vedenia si návyky vytvárajú náhodne, nie vedome a systematicky.

Typické vreckové nepresahuje 50 eur, hotovosť kraľuje

Takmer polovica žiakov (45 %) dostáva mesačne od 11 do 50 eur. Druhou najpočetnejšou skupinou sú deti s vreckovým do 10 eur. Sumy nad 50 eur sú skôr výnimkou – na 50 až 100 eur dosahuje vreckové u 7 % opýtaných a viac ako 100 eur dostávajú menej ako 2 % detí. Takmer každý piaty žiak vreckové od rodičov nedostáva vôbec, čo môže výrazne ovplyvniť jeho prvý kontakt s finančnými rozhodnutiami.

V spôsobe narábania s peniazmi jednoznačne prevláda hotovosť. Výlučne s bankovkami a mincami hospodári takmer polovica žiakov, ďalšia štvrtina ich využíva aspoň sčasti. Bezhotovostné platby – kartou, mobilom či hodinkami – sú doménou iba 5 % detí. Podľa Gálikovej je to u mladších žiakov nielen prirodzené, ale aj žiaduce, keďže digitálne peniaze sú pre deti menej uchopiteľné.

Fyzický kontakt s peniazmi im pomáha lepšie vnímať ich hodnotu a reálne si uvedomovať, ako pri platení ubúdajú. Odporúčaným prístupom je preto začínať s hotovosťou a k bezhotovostným platbám prechádzať postupne, v súlade s vekom a skúsenosťami dieťaťa, aby si vytvorilo zdravý a realistický vzťah k peniazom.

Pozor na tieto podvodné stránky: Stačí jediný klik a prídeš o všetky peniaze (ZOZNAM)

Bez systému to nepôjde 

Polovica žiakov s vreckovým ho nedostáva v pravidelných intervaloch – a priamo sa to odráža na ich vzťahu k sporeniu. Pravidelne si odkladá peniaze len 27 % detí, pričom až 63 % sporí iba nárazovo, pri príležitosti sviatkov či ako dar. Takýto prístup však nevedie k vytvoreniu stabilného finančného návyku, ale skôr k vnímaniu peňazí ako niečoho, čo prichádza nepredvídateľne a bez jasného systému.

Pritom školský vek predstavuje ideálne obdobie na pestovanie návyku pravidelnosti, ktorý si deti nesú so sebou do dospelosti. Systémové vreckové patrí medzi najdostupnejšie a zároveň najúčinnejšie nástroje finančného vzdelávania v rodinnom prostredí. Učí deti plánovať, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť za vlastné výdavky už v bezpečnom prostredí.

„Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory. Ak tento mechanizmus chýba, absentuje aj základný tréning finančného rozhodovania, ktorý je kľúčový pre budúce hospodárenie s vlastnými príjmami,“ hovorí Linda Gáliková, Head of PR vo Finaxe.