Ako nevypadnúť z trhu práce kvôli AI: Expertka odhalila 5 návykov, ktoré dnes odlíšia top zamestnancov
Až 83 % používateľov ChatGPT malo problém s vlastným textom: Expertka odhalila 5 návykov úspešných ľudí
Umelá inteligencia dokáže za niekoľko sekúnd napísať profesionálny e-mail, pripraviť prezentáciu či navrhnúť riešenie komplikovaného problému. Schopnosti, ktoré kedysi odlišovali úspešných zamestnancov od ostatných, tak postupne strácajú svoju výnimočnosť. Expertka Erica Dwahan, ktorá takmer 20 rokov pracuje s vrcholovými manažérmi, upozorňuje na päť návykov, ktoré môžu rozhodovať o kariérnom úspechu v ére AI. Niektoré sú pritom presným opakom toho, čo firmy doteraz oceňovali, píše pre CNBC.
Rýchlosť, bezchybná komunikácia a schopnosť vždy pohotovo odpovedať. Ešte donedávna patrili tieto vlastnosti medzi dôležité predpoklady pracovného úspechu. Dnes však dokáže podobný výsledok vytvoriť prakticky každý, kto má prístup k nástrojom umelej inteligencie.
Čo teda odlíši skutočne kvalitného zamestnanca od človeka, ktorý len efektívne využíva ChatGPT?
Dwahan, ktorá pri príprave svojej knihy Use Your Brain oslovila generálnych riaditeľov, vedcov, umelcov, rodičov aj študentov na piatich kontinentoch. Zaujímalo ju, prečo niektorí ľudia využívajú AI na zdokonaľovanie vlastného myslenia, zatiaľ čo iní jej postupne prenechávajú rozhodovanie.
Jej pozorovania podporuje aj výskum Microsoft Research a Carnegie Mellon University z roku 2025. Vedci analyzovali skúsenosti 319 pracovníkov, ktorí opísali 936 situácií, keď pri práci využili generatívnu AI.
Zistili, že vyššia dôvera v schopnosti AI súvisela s menším úsilím venovaným kritickému mysleniu. Naopak, ľudia, ktorí viac dôverovali vlastným schopnostiam, sa častejšie zapájali do kritického hodnotenia výsledkov. Výskumníci však upozorňujú, že išlo o sebahodnotenie účastníkov, nie o dôkaz, že AI automaticky zhoršuje inteligenciu.
1. Najskôr premýšľajú, až potom používajú AI
Najúspešnejší ľudia podľa expertky nezačínajú každú pracovnú úlohu otvorením ChatGPT. Využívajú prístup, ktorý psychologička Sumona De Graaf nazýva Think Sandwich, teda „premýšľaj – AI – premýšľaj“.
Pred použitím technológie si položia tri otázky: Čo si o téme myslím ja? Aký problém sa vlastne snažím vyriešiť? Čo by mohlo dopadnúť zle?
Až potom využijú AI na vyhľadávanie súvislostí, prípravu návrhu alebo kritické posúdenie vlastných argumentov. Dôležitý je posledný krok. Výsledok musia sami vyhodnotiť a rozhodnúť, či dáva zmysel.
2. Nesnažia sa za každú cenu pôsobiť dokonale
Expertka opisuje skúsenosť s manažérom, ktorý po povýšení začal používať AI na písanie pracovných e-mailov. Správy pôsobili profesionálne, no po niekoľkých mesiacoch dostal nepríjemnú spätnú väzbu.
Kolegovia mu povedali, že už nedokážu rozpoznať jeho skutočný názor. Hoci jeho komunikácia vyzerala dokonale, prestala pôsobiť osobne. Podľa expertky dnes autenticita získava väčšiu hodnotu než dokonale uhladené formulácie.
Odporúča preto začínať dôležité správy konkrétnym postojom, pomenovať vlastnú skúsenosť alebo otvorene priznať neistotu. Pred odoslaním e-mailu si polož jednoduchú otázku: Mohol by tento text napísať úplne ktokoľvek? Ak áno, pravdepodobne mu chýba tvoj osobný pohľad.

3. Neboja sa nesúhlasiť s ostatnými, ani s AI
Umelá inteligencia dokáže vytvárať presvedčivé argumenty aj pre nápady, ktoré majú zásadné nedostatky. Práve preto expertka odporúča, aby ľudia aktívne vyhľadávali kritiku.
Na pracovných poradách môžu určiť človeka, ktorého úlohou bude spochybňovať návrhy a upozorňovať na slabiny. Pri prezentovaní vlastnej práce zase pomáha jednoduchá otázka: Ktorá časť môjho návrhu je podľa teba najslabšia? Takýto prístup podporuje diskusiu a pomáha odhaliť problémy skôr, než firma prijme nesprávne rozhodnutie.
Až 83 % používateľov ChatGPT malo problém citovať vlastný text
Na riziká prílišného spoliehania sa na umelú inteligenciu upozornili vedci z MIT Media Lab. V štúdii Your Brain on ChatGPT z júna 2025 skúmali, ako AI ovplyvňuje mozgovú aktivitu, pamäť a proces písania.
Do experimentu zapojili 54 účastníkov. Jedna skupina písala eseje s pomocou ChatGPT, druhá využívala internetový vyhľadávač a tretia pracovala samostatne. Vedci pritom sledovali aktivitu mozgu pomocou EEG.
Výsledky ukázali, že ľudia používajúci ChatGPT vykazovali najslabšiu mieru sledovanej mozgovej konektivity, zatiaľ čo účastníci bez technologickej pomoci dosahovali najvyššie hodnoty.
Ešte výraznejšie rozdiely odhalilo testovanie pamäti. Po prvej úlohe až 83,3 % účastníkov používajúcich ChatGPT nedokázalo správne citovať vlastnú esej. V ďalších dvoch skupinách malo rovnaký problém iba 11,1 % účastníkov.
Výskumníci tiež zaznamenali slabší pocit autorstva vlastného textu u ľudí, ktorí využívali AI. Autori však zdôrazňujú, že ide o predbežnú štúdiu s menšou vzorkou. Výsledky nedokazujú, že ChatGPT znižuje inteligenciu, ale naznačujú, že nadmerné spoliehanie sa na AI môže ovplyvniť zapojenie do práce aj zapamätanie jej obsahu.
Zdroj: MIT
4. Pravidelne pracujú aj bez umelej inteligencie
Veľkým rizikom podľa expertky nie je iba to, že zamestnanci používajú AI príliš často. Problém môže vzniknúť aj u manažérov, ktorí postupne prestanú rozumieť práci, ktorú schvaľujú. AI im pripraví analýzu, odporúčania a riešenia. Oni ich následne iba odsúhlasia. Expertka preto odporúča aspoň jednu dôležitú úlohu týždenne vyriešiť úplne samostatne.
Manažéri by zároveň mali dokázať bez pomoci obrazovky vysvetliť, prečo prijali konkrétne rozhodnutie, o aké dôkazy sa opiera a aké alternatívy zvažovali. Podobné otázky by mali klásť aj svojim tímom.
5. Dôležité rozhovory riešia osobne
AI vie pripraviť citlivý e-mail či diplomatickú odpoveď. Nedokáže však za človeka vybudovať osobnú dôveru. Ak pracovná situácia obsahuje konflikt, emócie alebo nepríjemné rozhodnutie, expertka odporúča telefonát alebo osobné stretnutie.
Dôležité nie je iba to, čo človek povie. Rozhoduje aj schopnosť počúvať, rozpoznať neistotu či pochopiť, prečo druhá strana s niečím nesúhlasí. Práve tieto momenty môžu budovať pevnejšie pracovné vzťahy.
Umelá inteligencia tak nemusí byť nepriateľom kariérneho úspechu. Rozhodujúce je, či ju človek využíva na rozšírenie vlastných schopností, alebo jej postupne odovzdá aj úlohy, pri ktorých by mal premýšľať a rozhodovať sám.