Ako predísť rekordnej nezamestnanosti? Tvoje pracovné miesto môže zachrániť „Kurzarbeit“

Nemecké tajomstvo k ekonomickému úspechu môže byť v takzvanom „Kurzarbeite“. V ekonomickej recesii sú zamestnávatelia nútení pozastaviť výrobu, prepustiť ľudí alebo skrátiť pracovné hodiny pre zamestnancov.

Kurzarbeit je opatrenie kedy štát nahradí ušlú mzdu zamestnancov a tým pádom zamestnávatelia nie sú nútení prepúšťať, pretože mzdy za ich pracovníkov zaplatí štát.

Nemecko už počas hypotekárnej krízy v roku 2008 zaviedlo Kurzarbeit a podľa niektorých analytikov práve toto pomohlo Nemecku dostať sa z hlbokej krízy omnoho rýchlejšie ako iné krajiny. Dokonca také štáty ako Dánsko, Nórsko alebo Švédsko prebrali model Kurzarbeitu.

„Spôsob, akým sa podniky môžu počas hospodárskeho poklesu vzdať kvalifikovaných pracovníkov je jeden z dôvodov, prečo sa Nemecko po kríze v rokoch 2008 – 2009 tak rýchlo zotavilo“, uviedla pre Financial Times Anke Hassel, profesorka verejnej politiky na Hertie School v Berlíne.

Nemecko eliminovalo nezamestnanosť

Zdá sa, že na Slovensku by takýto systém pomohol priemyslu a celému ekonomickému sektoru. Ten s návrhmi súhlasí a môže tak dôjsť k zníženiu prepúšťaniu ľudí.

Čiastočne aj vďaka Kurzarbeit klesla miera nezamestnanosti Nemecka zo 7,9% na začiatku veľkej recesie na 7% v máji 2009.

Naopak, nezamestnanosť pre celú OECD sa v rovnakom období zvýšila o 3 percentuálne body na 8,6 percent. Podľa odhadu OECD mohlo byť v treťom štvrťroku 2009 v dôsledku Kurzarbeit zachránených viac ako 200 000 pracovných miest.

Systém Kurzarbeit existuje od začiatku 20. rokov 20. storočia, ale aplikovaný bol po páde Lehman Brothers v roku 2008. „Skutočne to prispelo k odolnosti nemeckého trhu práce po globálnej finančnej kríze,“ uviedol Alexander Hijzen, ekonóm OECD.

Almost half a million companies in Germany have sent their staff on short-term working schemes — known as “Kurzarbeit” — to trim their payroll costs with immediate effect. https://t.co/IsWL2Z3nk4

— CNBC (@CNBC) April 5, 2020

Slovenský Kurzarbeit

Aj na Slovensku sme v rámci pomoci pre podnikateľov zaznamenali pokusy o zavedenie systému Kurzarbeit. Presadzuje ho Minister hospodárstva Richard Sulík. Má však svojich kritikov. Bývalý minister hospodárstva Peter Žiga hovorí, že sa zabúda na veľkých podnikateľov.

Žigovi chýba pomoc pre veľké podniky, ale aj riešenie splátok lízingovým či splátkovým spoločnostiam a niektorým opatreniam vyčítal administratívnu náročnosť.

„Veľkí podnikatelia sú kostrou slovenského priemyslu, dávajú prácu tým malým. Zabúdate na nich, a to považujem za veľkú chybu,“ vyčítal Žiga Sulíkovi. Obaja sa však zhodli na podpore formou tzv. Kurzarbeit. V našich podmienkach by to bol model 20-20-60, a teda, že by sa samotný zamestnanec vzdal 20 % svojej mzdy, 20 % by zaplatil zamestnávateľ a zvyšných 60 % by doplatil štát.

„Pri veľkých firmám s tým plne súhlasím,“ vyhlásil Sulík. Upozornil však, že tento nástroj nie je možné používať vždy, keď sa firmy dostanú do problémov. V aktuálnej kríze je však pre neho prijateľný.

zdroj: Minister hospodárstva Richard Sulík

Kurzarbeit pomôže aj automobilkám

Podnikatelia by sa podľa neho mali dočkať aj preklenovacích úverov, pri ktorých by až do 80 % ručil štát a vláda by tento týždeň mohla rokovať aj o zmenách v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

Pomoc zavedením tzv. kurzarbeitu by privítal aj Zväz automobilového priemyslu. V relácii to potvrdil jeho prezident Alexander Matušek.

Ten pripomenul, že automobilový priemysel je najglobálnejšej a jeho súčasnú situáciu ovplyvňuje do výraznej miery nefunkčný logistický reťazec.

Ak takáto pomoc od štátu nepríde, budú musieť podľa Matušeka firmy v automobilovom segmente pristúpiť k prepúšťaniu. O akom počte zamestnancov hovorí, konkretizovať nechcel.