Ako prevziať firmu od rodičov, efektívne zabezpečiť generačnú výmenu  a pri tom vhodne upraviť držbu, správu a usporiadanie majetku rodinnej firmy?

hp-3
Štěpán Štarha, partner, advokátska kancelária HAVEL & PARTNERS

Odovzdanie rodinnej firmy ďalšej generácii či manažmentu je neoddeliteľnou súčasťou firemného života. Ochrana súkromného majetku, pripravenosť štruktúry na investície či vhodné odovzdanie vytvorených hodnôt, teda nástupníctvo, sú v súčasnosti aktuálne témy v prostredí rodinných firiem.

Rad slovenských a českých rodinných firiem sa teraz, po viac ako štvrť storočí od Nežnej revolúcie, dostáva prvýkrát do tejto situácie. Preto rodinné firmy čoraz viac zapájajú do biznisu svoje deti a postupne ich pripravujú na prevzatie firmy.

Nová generácia predstavuje pre firmy novú energiu, ale i nové výzvy. Advokátska kancelária Havel & Partners sa dlhodobo špecializuje na právne a daňové služby spojené s ochranou a správou majetku a generačnou výmenou. Rodinným firmám poskytuje komplexné právne poradenstvo v oblasti medzigeneračného transferu kapitálu, rieši otázky nástupníctva vo firmách či spravovania majetku po smrti zakladateľa firmy.

Partner kancelárie HAVEL PARTNERS, Štěpán Štarha v rozhovore vysvetľuje, prečo je potrebné na nástupníctvo vo firmách myslieť ešte počas života ich majiteľov a čo by mladí o ochrane rodinného majetku mali vedieť. 

zdroj: HAVEL & PARTNERS – Rodinný holding v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu a dlhodobú správu majetku, vysvetľuje v rozhovore Štěpán Štarha, partner kancelárie HAVEL & PARTNERS.

Na Slovensku je vraj oveľa väčším trendom zapájať deti do podnikania než v Českej republike. Prečo je to tak?

Do veľkej miery sa pod to podpisuje fakt, že Slovensko je viac nábožensky orientovaná krajina ako Česká republika.  Preto kresťanská tradícia ovplyvňuje aj väčšiu súdržnosť rodín. Rodiny sú viac zomknuté a rodičia teda viac myslia vopred na to,  ako by mal po výmene generácií fungovať aj rodinný biznis. Dokazuje to i fakt, že drvivá väčšina známych slovenských podnikateľov má potomkov zapísaných v orgánoch spoločností, ktoré vlastnia, alebo ich do podnikania zapájajú aj inou formou. V Česku tento trend nie je taký výrazný, keďže Česi sú viac sekulárny národ a nelipnú tak na rodinnej tradícii a viac sa teda venujú svojím osobným záujmom. Ale samozrejme aj takéto zovšeobecnenie môže byť zradné, nakoľko samozrejme aj v Českej republike vidíme obrovské množstvo rodinných firiem a majiteľov firiem, ktorí zapojujú  deti do podnikania.

Akým najčastejším výzvam čelia pri generačnej výmene rodinné firmy?

Generačný prechod z „otca zakladateľa“ na potomkov je jedným z najväčších rizík a súčasne pozitívnou výzvou v živote každej rodinnej firmy. Včasné plánovanie nástupníctva môže pomôcť predísť konfliktom a zaistiť ďalšie trvanie rodinnej firmy, nedeliteľnosť kľúčového rodinného majetku a jeho zachovanie pre ďalšie generácie.  Najčastejšie sa stretávame s obavou majiteľov,  že nástupca nebude pripravený alebo ochotný prevziať rodinnú firmu. Taktiež častou otázkou zo strany potomkov je spravodlivé rozdelenie podielov vo firme, či plánovanie toho, čo sa stane s firmou a rodinným majetkom v prípade náhlych neočakávaných udalostí, ako sú zdravotné problémy či smrť. Majitelia sa často zasa zamýšľajú nad tým, či prenechať firmu rodine, alebo strategickému či finančnému investorovi.

Čo sa stane v prípade, že majiteľ firmy neočakávane ochorie alebo zomrie? 

Takéto situácie patria medzi najťažšie a v prípade, že sa na ne nemyslelo dopredu, je ťažké ich následky po právnej stránke zvrátiť. V prípade choroby bude veľmi dôležité, či bude majiteľ firmy schopný ešte vykonávať právne úkony, vzhľadom na prípadnú stratu právnej spôsobilosti či vedomia. V prípade, ak je majiteľ firmy ešte stále schopný rozhodovať, je možnosť zabezpečiť odovzdanie jeho rodinnej firmy tak, ako si želá. Ak, bohužiaľ, pre jeho stav už nebude toto možné, postupuje sa podľa zákonných podmienok.  V tomto prípade bude ustanovený zástupca, ktorý bude za neho konať a či to bude niekto z rodiny, a kto konkrétne, alebo ‘cudzí človek’ bude už v rukách súdu. Za týchto okolností sa môže stať, že rozhodovať o riadení spoločnosti bude namiesto dieťaťa, ktoré sa celý život pripravovalo na rolu prebratia podniku napríklad manželka, ktorá sa nikdy o rodinnú firmu nezaujímala.

Podobne sa postupuje aj v prípade úmrtia. Ak poručiteľ  v priebehu života nespíše závet, alebo inak nezabezpečí svoj majetok, po jeho smrti sa vykoná klasické dedenie zo zákona. V prvej skupine dedia deti a manžel, respektíve manželka. Pokiaľ nemá deti, prichádzajú na rad rodičia, tí, ktorí s ním žili po istý čas v spoločnej domácnosti, súrodenci či dokonca starí rodičia a ich rodinní príslušníci. Ak sa napríklad nezistí žiadny dedič, majetok prepadá štátu.

Ako by mal postupovať podnikateľ, ktorý chce svoj majetok či vedenie firmy prenechať svojím deťom?

V prvom rade musí klient v spolupráci s právnikom oddeliť osobný a podnikateľský majetok. Je to veľmi dôležité a v tomto regióne sa na to často zabúda. Podnikatelia si totiž myslia, že keďže sú majiteľmi firmy, všetky peniaze patria výlučne im. Po ošetrení týchto záležitostí začíname riešiť nástupníctvo. Klient musí uviesť, ako dlho chce byť aktívny v ekonomickom živote a my následne zisťujeme, či chce  majetok odovzdať potomkom, manažérom alebo úplne z biznisu odísť a predať firmu investorom. 

Ako teda správne firmu odovzdať deťom alebo dedičom? 

Je dôležité si uvedomiť, že ten kto preberá firmu nemusí byť za každú cenu dobrý manažér firmy, bolo by však vhodné, aby bol dobrým správcom rodinného majetku. A to sú úplne odlišné oblasti.  Je preto nevyhnutné si s dostatočným predstihom dobre premyslieť, koho zo svojich detí poveriť  budúcou správou kľúčového rodinného majetku. Do tohto rozhodovania by mala byť zapojená celá rodina, aby sa predišlo konfliktom. K odovzdaniu sa takisto nedá pristúpiť zo dňa na deň, ideálne by mal byť dedič pripravovaný na túto úlohu už od detstva. Zapájaním do riadenia, do valných zhromaždení, vedením k spravovaniu vlastných financií či filantropických aktivít.

Ku generačnej výmene je potrebné mať pripravený dostatočne vopred plán a postupovať presne podľa neho, nakoľko obe strany sa dostávajú do nových pozícií. Rodič sa nie vždy chce vzdať kontroly a deti majú pocit, že im nie je zverená dostatočná kompetencia pre novú rolu. Dobre a jasne nastavený a v rámci rodiny komunikovaný plán môže viesť k rozvoju spoločnosti, keďže nová generácia môže priniesť nové a inovatívne nápady pre rozvoj.

Aké sú v tomto smere požiadavky majiteľov rodinných firiem?

Požiadavky majiteľov firiem sú predovšetkým ochrana majetku ako hlavný ciel, inteligentná správa, celistvosť, daňová, právna a nákladová efektivita a bezpečnosť. Veľkou výzvou je zvyčajne zabezpečiť, aby rodina štruktúru prijala. Tu vystupujeme z roly právnikov a preberáme úlohu mediátorov a moderátorov. Takáto diskusia obohacuje nielen nás, ale aj klientov. Pomerne často nám do štruktúry navrhnutej zakladateľom firmy zasahujú s veľmi výstižnými vstupmi nielen manželky, ale aj deti.

Čo sa udeje v prípade, že dedič firmu nechce? 

Aj to sa niekedy stáva a vedie to k predaju rodinnej firmy s tým, že následne s takýmito klientmi riešime, ako usporiadať správu nadobudnutého majetku a jeho ochranu. Často sa však stáva aj to, že deti sa síce nechcú podieľať na každodennom riadení firmy, ale chcú si ju ponechať.   Majiteľ spoločnosti má potom viacero možností, vďaka ktorým zabezpečí aj rodinu, aj svoj odkaz. Jednou  je vzdanie sa časti exekutívnej kontroly nad spoločnosťou a jej prenechanie externému manažmentu. Do riadiacich funkcií by sa zamestnali profesionáli stojaci mimo rodinu, pričom rodina by si mohla ponechať kontrolu na úrovni spoločníkov, avšak celé riadenie by prenechali riaditeľom.

Ďalším spôsobom riešenia tejto situácie je predaj časti spoločnosti alebo celej spoločnosti, poprípade zmena súkromnej akciovej spoločnosti na verejnú akciovú spoločnosť. 

Ako často sa nepodarí majetok odovzdať rodinným príslušníkom?

Svetový trend je taký, že odovzdanie druhej generácii sa podarí asi tridsiatim percentám rodín, pri tretej generácii je to len okolo desiatich percent. Na Slovensku je tento fakt podmienený i tým, že na začiatku 90. rokov neexistovalo mnohogeneračné podnikanie a veľa detí nebolo vychovávaných s vedomím dlhodobosti preberania firmy.  Podnikatelia často nemali čas vychovať si potenciálnych nástupcov, je preto logické, že často využívanou formou odovzdania je aj predaj spoločnosti.

Vyhľadávajú vaše služby v súvislosti s nástupníctvom aj samotní potomkovia podnikateľov alebo ich rodinní príslušníci? Je to štandard, alebo skôr výnimka?

 Nie je to úplný štandard, ale stáva sa, že práve deti podnikateľov chcú mať v rukách svoju budúcnosť a chcú vedieť, čo ich čaká, ak budú musieť prebrať podnikanie napríklad po otcovi.  Deti od nás požadujú, aby sme iniciovali v ich mene debatu a prišli s návrhom riešení. Stáva sa to vtedy, keď má rodič – podnikateľ podlomené zdravie. Firma a rodina v takomto prípade  potrebujú istotu, ako budú ďalej fungovať, ak by sa primárnemu vlastníkovi niečo stalo. Rodinní príslušníci nás však vyhľadávajú aj vtedy, ak ide o firmu, kde je viac spoločníkov a každý z nich má deti a nie je jasné, čo sa stane, ak by ich otec alebo niektorý iný zo spoločníkov zomrel.

Čo však v prípade, ak vedenie firmy deti nezvládajú. Môže byť nástupníctvo nejako podmienené?

Tieto záležitosti sa dajú ošetriť zmluvne. Je pomerne bežnou praxou, že rodič ešte počas života prenechá firmu potomkom, ale chce si ponechať možnosti rozhodovať alebo ovplyvniť vedenie firmy pre prípad, že deti nezvládajú firmu manažovať alebo to nerobia dobre. Je to jedna z najcitlivejších otázok,  pri ktorej je potrebná skutočne otvorená komunikácia v rodine a striktné nastavenie pravidiel riadenia spoločnosti.

Je však na otázky spojené s ochranou majetku a s medzigeneračnou výmenou pripravená aj slovenská legislatíva? Kým v Českej republike existujú zverenecké fondy už šesť rokov, na Slovensku sa o nich ešte len uvažuje, rovnako nemáme predmanželské zmluvy a podobne…

Je pravda, že české právne prostredie je v legislatíve spojenej s ochranou majetku o kúsok ďalej. Na Slovensku je súčasná legislatíva naozaj limitovaná, ale to nevylučuje, aby v navrhovanej majetkovej štruktúre boli i zahraničné prvky . Preto celý rad našich slovenských klientov často využíva možnosti českej legislatívy. Za dobrú správu považujeme, že aj na Slovensku bola v týchto týždňoch otvorená téma zvereneckých fondov. Aj v súčasnosti však vieme nájsť najefektívnejšie riešenie, nakoľko aj slovenským klientom môžeme ponúknuť  správu majetku prostredníctvom zvereneckých fondov, rodinných nadácií a ďalších inštitútov, s ktorých zakladaním máme bohaté a veľmi pozitívne skúsenosti z Českej republiky.

Ako teda funguje taký zverenecký fond? 

Zverenecký fond používame ako formu ochrany súkromného vlastníctva a redistribučné miesto pre rodinu a ďalších beneficientov, miesto, kde sa rozhoduje o podpore rodičov, detí a ich vzdelaní, zdraví, projektoch. Podstatná časť správy sa formálne vykonáva pre klientov na oveľa familiárnejšej platforme, ktorá má charakter rodinného holdingu. Ten v kombinácii so zvereneckým fondom umožňuje veľmi efektívnu ochranu aj dlhodobú správu majetku.

Má zverenecký fond i nejaké nevýhody v našich podmienkach?

Veľkým limitom zvereneckých fondov je nezávislosť riadenia od beneficientov, čo niekedy klientom nevyhovuje, a preto pristupujeme k riešeniu využívajúcemu rodinné fondy v podobe nadačných fondov s oveľa flexibilnejšou úpravou alebo profesionálnych správcov. V úprave tejto činnosti vidíme veľkú tému, pretože správcom môže v súčasnosti byť akákoľvek fyzická osoba, ale nie právnická osoba, čo limituje možnosti profesionalizácie odboru.

Pokiaľ teda nechce zakladateľ využiť zverenecký fond, aké má možnosti?

Popri zvereneckom fonde je to rodinný fond v podobe nadačného fondu. Ak ani tento inštitút nie je to, čo klient hľadá, nezostáva nič iné len tradičná, no pomerne zastaraná úprava dedičského práva, ktorej základ bol položený v hlbokom socializme, keď sa o rodinných firmách ani nesnívalo a jediným distribuovateľným majetkom bol podiel v bytovom družstve. Ani preto súčasná úprava závetu na Slovensku nereaguje na logické požiadavky klientov, ako je napríklad šľachtický štandard, teda nerozdrobiteľnosť rodinného majetku, postupná distribúcia majetku – eliminácia majetkového nárazu, teda prípady, keď mladý človek zdedí imanie, s ktorým môže zaobchádzať okamžite bez limitov, a ochrana pred prevodmi majetku mimo pokrvného príbuzenstva v dôsledku rodinných „búrok“ alebo tragických udalostí.

A na záver, na čo by sa nemalo zabudnúť pri odovzdaní rodinného majetku?

V prvom rade by malo byť bezproblémové predanie rodinného majetku či zabezpečenie potrebných a nadaných členov rodiny, ale nemalo by sa zabudnúť aj na prechod a ochranu nie menej podstatných hodnôt – hodnôt spojených s rodinou, s firmou a jej úspechom. Rodinná firma je ako podklad, ktorý treba chrániť.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech