Ako si vybudovať kariéru? Väčšina Slovákov robí chybu a naháňa sa za čo najvyššou pozíciou

Každý má potrebu sebarozvoja a posúvania sa vpred – keďže práca je neoddeliteľnou a veľkou súčasťou života človeka, táto potreba sa premieta aj do kariérneho rastu. Slováci sa však poväčšine snažia hýbať smerom nahor – naším ultimátnym cieľom je „šplhať sa nahor po kariérnom rebríku“ a rásť tak naprieč viacerými úrovňami riadenia.

Mnohí Slováci to však môžu vnímať nesprávne – neustále rásť smerom nahor vôbec nemusí byť tou správnou možnosťou.

Keď jediným cieľom je stať sa generálnym riaditeľom

Ako hovorí doc. Zuzana Skorková z Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity: „Keďže sme zväčša odchovanci byrokratických štruktúr, tak naša predstava o „dobrej kariére“ je spojená s vytváraním mocenského impéria. Čím vyššie postavenie v hierarchii máme, tým považujeme kariéru za úspešnejšiu. Hľadáme vyššie postavenie, vyšší príjem, prípadne nový titul.“

Toto sa nazýva vertikálna kariéra – dosiahnutie vrcholu organizačnej štruktúry v rámci podniku. Ide zväčša o lineárny pohľad, ktorý najlepšie vystihuje cesta z juniorskej pozície na post vysokého manažmentu v danom obore, alebo maximalizovanie odbornosti v jednom smere. Existuje však zaujímavý alternatívny pohľad – tzv. horizontálny kariérny rozvoj.

zdroj: Pexels / Čím vyššie postavenie v hierarchii máme, tým považujeme kariéru za úspešnejšiu.

Kariéru vie nakopnúť aj zmena pozície

Kým vertikálna kariéra je prirovnávaná k lezeniu po rebríku, pre horizontálnu sa skôr používa vyobrazenie siete alebo mriežky. Nejde totiž o pohyb z jednej organizačnej pozície na vyššiu – skôr o získavanie zručností, skúseností a znalostí, alebo až zmenu svojej doterajšej profesie.

Súhlasí aj organizačný psychológ Rastislav Duriš, podľa ktorého dáva zamyslenie sa nad horizontálnym rastom zmysel: „Aj bez manažérskej pozície môžem v tíme prevziať viac právomocí alebo niektoré, naopak, odovzdať. Autorita tiež vychádza z neformálneho vplyvu, čiže osobnosti a siete vzťahov. A takisto z odbornosti.“

V rámci firmy to znamená, že človek môže nastúpiť na inú funkčnú pozíciu alebo preberie na seba nové pracovné úlohy. Tým si nielen zvyšuje prehľad o všetkých procesoch a fungovaní firmy, ale vytvára si aj nové kompetencie a navyšuje tak ako zamestnanec svoju hodnotu – čo sa prejaví aj na odmene či vyššej funkcii.

Nové úlohy sú zároveň novými výzvami, ktorým musí človek čeliť. Pre mnohých ľudí je táto zmena a možnosť učenia sa novým veciam vysoko uspokojujúca. Cítia opäť iskru radosti z práce a sebarozvoja, čo ocenia aj starší zamestnanci, ktorí sa v rámci vertikálnej pozície nemajú až tak kam posunúť a môžu cítiť stagnáciu.

Horizontálny rast je reálny aj na Slovensku

Že svetové inovácie prichádzajú aj na Slovensko, dokazuje napríklad holandská banka ING, ktorá vo svojom ING Business Shared Services (IBSS) centre v Bratislave práve ako jedna z mála firiem umožňuje aj horizontálny rast – a ponúka tak niekoľko inovatívnych možností, ako vo firme možno pôsobiť, a to pomocou špecifických agilných multidisciplinárnych tímov.

zdroj: ING / IBSS dáva priestor aj šikovným juniorom bez predchádzajúcich skúseností.

Človek si môže vybrať, ktorým smerom sa chce pohnúť. Nemusí to byť dokonca ani v rámci jednej firmy. Výhodou je tiež to, že horizontálny pohľad na kariéru nie je ani doménou jedného pracovného segmentu.

Podľa organizačného psychológa Rastislava Duriša nejde o sektor, ale najmä o vôľu vytvárať firemné prostredie, kde je jednoduché zmeniť rolu a rozvíjať sa v rôznych smeroch. „Niektoré firmy napríklad umožňujú flexibilne si voliť projekty a ciele a ruka v ruke s tým tímy a roly v nich.“

zdroj: Unsplash / V rámci horizontálneho rastu si človek môže vybrať, ktorým smerom sa chce pohnúť.

Prečo rozmýšľať aj nad horizontálnym rastom

V prvom rade, ak niekto uvažuje nad vertikálnou pozíciou riaditeľa, musí takpovediac „poraziť“ svojich súperov, ktorí o ňu majú tiež záujem. Pri horizontálnom raste je najdôležitejším ukazovateľom úroveň zručností pre danú prácu a množstvo kompetencií, ktoré dokáže v rámci projektu prevziať.

V súčasnosti je trendom v rámci riadenia firiem prechádzať skôr na čo najplochejšiu organizačnú štruktúru – teda znižovanie stupňov riadenia medzi najnižšou a najvyššou pracovnou pozíciou. Tým sa, samozrejme, pre zamestnancov znižuje aj možnosť vertikálneho rastu. Plat sa zvyšuje skôr tým, ktorí okrem svojej hlavnej činnosti vedia pomôcť na projekte aj iným spôsobom.

„Dnes je horizontálna kariéra takpovediac v kurze, nakoľko vznikajú pracovné tímy, v ktorých sa veľmi cenia znalosti a skúsenosti z viacerých oblastí, presahujúce jednu jedinú funkčnú oblasť. Horizontálny kariérny rast napomáha agilite, zamestnanci sú flexibilní a veľmi prispôsobiví novým podmienkam.“ poznamenáva doc. Zuzana Skorková.

zdroj: ING / Horizontálny kariérny rast napomáha agilite, zamestnanci sú flexibilní a veľmi prispôsobiví novým podmienkam.

Rásť smerom nahor nie je vždy správne

Horizontálna a vertikálna kariéra sa tiež navzájom nevylučujú, práve naopak. Ako upozorňuje doc. Zuzana Skorková: „Neraz v praxi vidíme, ako horizontálny posun umožňuje následne aj vertikálny rast. Horizontálny kariérny rast sa prirovnáva ku  koreňovému systému, ktorý dá príležitosť stromu, aby rástol do výšky. Čím pevnejší a košatejší koreňový systém je, tým vyššie môže strom rásť. Táto metafora asi najlepšie vystihuje symbiózu vertikálnej a horizontálnej kariéry.”

Pre spokojnosť v pracovnom živote a dosiahnutie želaných kariérnych cieľov teda existuje viacero ciest. Je dobré vedieť, že ani chuť zmeniť pozíciu v rámci firmy nie je krokom vedľa a existuje riešenie, ako bojovať s pocitom stagnácie v zamestnaní.