Ako v sebe pestovať v čase koronavírusu pocit šťastia

Čo z nás robí šťastných ľudí? Takúto otázku si môžeme klásť v týchto dňoch, ktoré sa tak líšia od toho, čo sme prežívali doteraz. Zmocňuje sa nás panika alebo znepokojenie z toho, čo sa teraz deje. Sme zatvorení doma, rytmus práce a sociálneho života je iný ako zvyčajne. Môžeme sa však zahľadieť do svojho vnútra viac než predtým. Nedávnosme mali Svetový deň šťastia, ktorý zaviedla OSN s rezolúciou, ktorá označuje šťastie a pohodu za základné ciele ľudstva a verejnej politiky.

Prvá odpoveď na to, čo nás môže v týchto dňoch urobiť šťastnými, prišla od pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre denník La Repubblica uviedol: „V týchto ťažkých dňoch môžeme činiť drobné konkrétne gestá voči osobám, ktoré sú nám najbližšie, môžeme prejavovať nehu k našim prarodičom a k ľuďom, ktorých máme radi, môžeme dávať bozk našim deťom. Sú to významné a rozhodujúce gestá. Ak budeme prežívať tieto dni takto, nebudú márne,“ povedal pápež.

Nie je podivné a trochu paradoxné hovoriť o šťastí v časoch koronavírusu? „Nie, je dobré o tom stále hovoriť a denne tento pocit precvičovať, akoby to bol sval,“ hovorí Sandro Formica z Floridskej medzinárodnej univerzity v Miami. „Len tak možno vytvárať hlboké a trvalé korene, ktoré nám pomáhajú orientovať sa lepšie aj v ťažkých a zložitých situáciách, ako je tá dnešná. Všeobecný názor, že šťastie je nepretržitý stav radosti, nie je správny. Šťastnejšie osoby sú schopnejšie prežívať aj negatívne emócie, ale dokážu sa z nich rýchlejšie vymaniť, „uvádza Formica.

Ako si ale nacvičiť pocit šťastia? „Učme sa hovoriť o emóciách, ktoré v tejto ťažkej chvíli prichádzajú najčastejšie, najmä ak zdieľame spoločný krb, počnúc raňajkami a odchodom na postele. Snažme sa na päť minút upnúť plnú pozornosť k blízkej osobe, načúvať jej a nesúdiť. Osoba, ktorá sa takto otvára, môže povedať všetko, čo chce, a bude jej načúvané s empatiou a bez súdenia. Všetko, čo bude takto povedané, zostane dôverné,“ hovorí Formica. Dôležité je tiež hovoriť s ľuďmi, s ktorými zdieľame naše dni a pýtať sa ich, aké majú potreby a ako im môžeme pomôcť. „Ak potreby nie sú zo sto percent uspokojené, potom sa pýtajme, ako by sme ich mohli plne uspokojiť, pretože keď sa tak nedeje, žijeme v stave obmedzenia a nátlaku a tak sa aktivujú obranné mechanizmy, ktoré vytvárajú negatívnu chémiu a nocebo efekt.“ hovorí Formica.

Ak žijeme sami, robme to medzi priateľmi-virtuálne. Je nevyhnutné otvorene zdieľať vlastné hodnoty a vzájomne si pomáhať v prispôsobovaní vlastného správania a vlastnej rutiny týmto hodnotám. Potom začnime plánovať aktivity na dobu po koronavíruse na báze týchto hodnôt. Ďalšou technikou, ako cvičiť pocit šťastia, je odhaľovať v sebe talent. „Vždy večer môžeme usporiadať krátke stretnutie, trebárs i len na niekoľko minút, kde každý člen rodiny prekvapí ostatných svojím talentom. „Show“ môžeme urobiť aj na diaľku, pomocou video prenosu s priateľmi. A potom si precvičme našu fantáziu a plánujme si budúcnosť, akú by sme si priali. Ešte lepšie je predstavovať si budúcnosť zdieľanú všetkými členmi rodiny.