Harabina obžalovali kvôli statusu, trestné oznámenie podal Šeliga

Na niekdajšieho ministra vnútra Štefana Harabina špeciálna prokuratúra minulý týždeň podala obžalobu. Informáciu priniesol Denník N.

„Urobil by som presne to isté, čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal minulý rok kandidát na prezidenta a exminister spravodlivosti Štefan Harabin. Urobil tak na druhý deň po tom, ako začala vojna na Ukrajine.

Práve kvôli týmto slovám na Harabina nedávno špeciálna prokuratúra minulý týždeň podala obžalobu. Denníku N to potvrdila hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Harabin je obžalovaný z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj prečinu schvaľovania trestného činu. Viac informácií špeciálna prokuratúra aktuálne neposkytla.

zdroj: Štefan Harabin (TASR)

Trestné oznámenie na Harabina podal poslanec Juraj Šeliga (Demokrati). Označil ho za za „zápas o zachovanie pravdy a zdravého rozumu“. Politik o tom informoval na sociálnej sieti. 

„Harabin je klamár, konšpirátor a nemá úctu k nevinným obetiam na Ukrajine. Preto som na neho podal trestné oznámenie a som rád, že polícia a prokuratúra koná a že podali obžalobu na súd,“ uviedol Šeliga na Facebooku.

Znova plánuje kandidovať na post prezidenta

Bývalý sudca a predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin ešte vo februári tohto roku potvrdil, že plánuje na budúci rok opäť kandidovať na post prezidenta Slovenska. Pre portál Aktuality.sk vtedy uviedol, že spustil iniciatívu na zber podpisov. Vzhľadom na to, že chce byť občianskym kandidátom, potrebuje vyzbierať aspoň 15-tisíc podpisov od občanov.

O post hlavy štátu sa Harabin uchádzal aj v roku 2019. Svoj hlas mu vtedy odovzdalo viac než 300-tisíc voličov, no do druhého kola nepostúpil, píše SITA.  Sám seba označoval za víťaza volieb.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

Harabin označoval voľby za nezákonné, Ústavný súd odmietol jeho sťažnosť

Harabin neskôr v podaní na Ústavom súde (ÚS) označil prezidentské voľby v prvom a druhom kole za nezákonné a neústavné, navrhol ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich. 

To však Ústavný súd začiatkom apríla 2020 odmietol ako zjavne neopodstatnené návrhy neúspešného kandidáta na prezidenta SR Štefana Harabina, ktorými napadol výsledky volieb hlavy štátu konané v marci 2019. Podľa rozhodnutia ÚS bola prezidentka SR Zuzana Čaputová zvolená v súlade s Ústavou SR a zákonmi, píše TASR.

„Ústavný súd na základe skutkových zistení a interpretácie ústavy a volebných predpisov rozhodol, že návrhy navrhovateľa sú zjavne neopodstatnené a prezidentka SR bola zvolená v súlade s ústavou a zákonmi,“ uviedol v roku 2020 predseda ÚS Ivan Fiačan.

Podľa Harabina víťazka volieb pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. Harabin zároveň poukázal na „neštandardne vysoký počet hlasovacích preukazov“, ktoré podľa neho zakladajú dôvodnosť podozrenia o spáchaní volebného deliktu.

Exprezident Kiska prekvapil tým, koho bude voliť. Na stranu, ktorú založil, sa už úplne vykašľal

ÚS o sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí pléna. V uznesení uviedol, že v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta je potrebné brať do úvahy osobitný vzťah občanov voličov k hlave štátu a zvlášť k inštitútu priamej voľby prezidenta, a v tomto zmysle vychádzať z rešpektu k vôli voliča.

„Ústavný súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že volebné predpisy umožňujú, aby odstupujúci kandidát podporil iného kandidáta s tým, že volebné náklady týchto kandidátov sa nesčítavajú. Ústavný súd taktiež zistil, že zvolená kandidátka riadne uhradila reklamné plochy poskytnuté kandidátom, ktorý odstúpil. Napokon Ústavný súd na základe vyjadrení volebných autorít zistil, že v súvislosti s voľbou hlasovacími preukazmi nevznikli akékoľvek nezrovnalosti,“ konštatoval Fiačan.

V prvom kole prezidentských volieb 16. marca 2019 skončil Harabin tretí za Čaputovou a Marošom Šefčovičom, keď získal 14,34 percenta hlasov. V druhom kole, ktoré sa konalo 30. marca 2019, zvíťazila Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov pred Šefčovičom, ktorého volilo 41,59 percenta voličov.