Na Slovensku je prípad západonílskej horúčky

U muža z Bratislavského kraja sa zistilo ochorenie na západonílsku horúčku.

Ochorenie sa zistilo u osoby vo vekovej skupine 60+ rokov. Keďže sa muž pohyboval medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka, nie je možné stanoviť, či ide o domáci prípad, alebo bola osoba poštípaná mimo Slovenska. 

„Nateraz nie je jasné, či ide o autochtónny (domáci) prípad, alebo bola osoba poštípaná mimo Slovenskej republiky. Epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s potvrdeným prípadom naďalej pokračuje,“ informuje Úrad verejného zdravotníctva SR v tlačovej správe.

V Európe sú prípady tohto ochorenia zaznamenávané každý rok.

Na známych destináciách

Západonílska horúčka je endemickou zoonózou, ktorá sa priebežne objavuje v západnej, strednej a južnej Európe. Pred ochorením sú každoročne upozorňovaní najmä návštevníci Talianska a Grécka.

Rezervoárom vírusu sú voľne žijúce vtáky. Ľudia a kone sú vnímaví hostitelia. Prenášačom vírusu je druh komára Culex, ktorý saje infikovanú krv vtákov.

Prípady ochorenia sa preto vyskytujú počas sezóny komárov, ktorá začína v lete a pokračuje až do jesene. Okrem prenosu komármi boli identifikované aj iné spôsoby prenosu ochorenia, a to pri transplantácii orgánov, po transfúzii krvi alebo transplacentárne.

Národná transfúzna služba preto najmä v letných mesiacoch zavádza opatrenia na elimináciu rizika prenosu západonílskeho vírusu prostredníctvom darovanej krvi. Iný prenos z človeka na človeka než prenos krvou a tkanivom nie je považovaný za reálny.

Vírus západonílskej horúčky sa objavuje aj v obľúbených európskych dovolenkových destináciách. Ochorenie na západonílsku horúčku je rozšírené predovšetkým v severoafrických pobrežných oblastiach, vo východnej a južnej Afrike, južnej Európe, na Blízkom a Strednom Východe a v Indii.

Pôvodcom západonílskej horúčky je West Nile Virus (WNV), ktorý bol prvýkrát izolovaný v roku 1937. Išlo o ženu v oblasti západného Nílu v Ugande.

Druhý prípad na Slovensku

Počas sezóny v roku 2021 bolo krajinami EÚ/EHP hlásených 139 prípadov infekcie WNV u ľudí, vrátane desiatich úmrtí. Prípady nahlásili: Grécko (57), Taliansko (55), Maďarsko (7), Rumunsko (7), Španielsko (6), Nemecko (4) a Rakúsko (3).

Ide o druhý zdokumentovaný prípad ochorenia u človeka na území Slovenska. Prvý autochtónny (domáci) prípad ochorenia vyvolaného WNV u človeka v Slovenskej republike bol laboratórne potvrdený 10. septembra 2019.

„Výskyt prípadu na Slovensku ako taký nie je dôvodom na vyvolávanie paniky. Namieste je však primeraná obozretnosť, čo sa týka výskytu príznakov, a prevencia, ktorá spočíva v individuálnej ochrane pred poštípaním,“ dodáva úrad.

Podľa najnovších údajov z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb sú k 13. júlu 2022 v krajinách EÚ/EHP evidované dva prípady infekcie. Prípady doteraz nahlásilo Grécko a Taliansko.

Čo ochorenie sprevádza?

Európske centrum na kontrolu a prevenciu chorôb uvádza, že približne 80 % infekcií západonílskym vírusom u ľudí je bezpríznakových. Vyššie riziko vzniku ochorenia je u osôb vo veku nad 50 rokov a u imunokompromitovaných jedincov.

V súčasnosti neexistuje žiadna špecifická liečba západonílskej horúčky. Účinná vakcína proti tejto nákaze nie je k dispozícii.

Medzi klinické príznaky ochorenia patrí náhly vzostup teploty, bolesť hlavy, hrdla, pohybového aparátu, zvýšená únava, nechutenstvo, prítomnosť kožnej vyrážky. U chorých sa západonílska horúčka v prevažnej väčšine prejaví ako mierne chrípkové ochorenie.

Pri závažných formách ochorenia môže dôjsť k zápalu mozgu a mozgových blán, toto riziko sa týka najmä starších osôb, imunokompromitovaných osôb alebo osôb s pridruženými ochoreniami. U menej ako percenta infikovaných sa môžu rozvinúť poškodenia nervového systému: meningitída, meningoencefalitída alebo myelitída.

Keďže neexistuje dostupná vakcína, prevencia je v súčasnosti založená predovšetkým na individuálnej ochrane pred poštípaním komárom. Odporúča sa používať repelent a nosiť odev, ktorý zakrýva telo. Pomôžu tiež sieťky na oknách a dverách.