Od povodne nás delia iba hodiny. Na Slovensko sa valí povodňová vlna, hladina Dunaja kriticky stúpa

Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu varujú, že v nasledujúcich hodinách na Slovensku zaznamenáme prudké vzostupy hladín riek.

Dôvodom sú aj včerajšie masívne dažde v susednom Rakúsku. Nakoľko sa rieky v hornom Rakúsku vlievajú predovšetkým do Dunaja, hladina rieky začala značne narastať. „Teraz sa povodňová vlna šíri k Slovensku,“ informuje imeteo.sk.

Ústav informuje, že ešte o polnoci mala hladina Dunaja v Bratislave bežnú výšku okolo 405 centimetrov. Dnes je však situácia celkom iná, dopoludnia hladina stúpla o takmer meter a blíži sa k hranici 5 metrov.

„Vzostup Dunaja bude pokračovať aj v nasledujúcich hodinách. Už vo večerných hodinách by mal Dunaj v Bratislave prekonať úroveň 1. povodňového stupňa, čo je hranica 650 centimetrov,“ objasňuje SHMÚ.

V noci má podľa expertov Dunaj stále narastať a po polnoci bude atakovať úroveň až 2. povodňového stupňa na hranici 750 centimetrov. V priebehu jediného dňa tak Dunaj stúpne v Bratislave o takmer 2,5 metra.

Klimatológovia konštatujú, že pre počasie, ktoré momentálne panuje na Slovensku i v celej strednej Európe, sú príznačné veľké rozdiely medzi množstvom zrážok v jednotlivých oblastiach.

zdroj: TASR/AP/Michael Probst

Zatiaľ čo stred, sever a v minulých dňoch aj severovýchod Slovenska sužovali intenzívne búrky a dažde, na západe a v okolí Bratislavy pretrváva deficit zrážok. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

„Koľko naprší v jednotlivých, hoci aj neveľmi vzdialených lokalitách, je veľmi rozdielne a udalosti z posledných dní to naozaj názorne potvrdzujú. Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase i priestore počas letných mesiacov je tiež jedným z najviditeľnejších prejavov postupujúcej klimatickej zmeny. Väčšina týchto zrážok totiž pochádza z búrkových lejakov,“ povedal Faško.

zdroj: TASR/AP/Michael Probst

Povodne hrozia aj na Severe

V okresoch Námestovo, Zvolen a Banská Bystrica hrozia povodne, informuje SITA. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal pre spomínané okresy hydrologickú výstrahu druhého stupňa, ktorá platí dnes približne do 15:45. Ako informuje na svojej webovej stránke, výstraha prvého stupňa pred povodňami zároveň platí pre okresy Tvrdošín, Dolný Kubín, Brezno a Detva.

„Vzhľadom na už spadnuté a očakávané prívalové zrážky pri búrkach predpokladáme prechodný výrazný lokálny vzostup vodných hladín, hlavne na malých tokoch, s možnosťou dosiahnutia a prekročenia vodných stavov zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity,“ ozrejmujú meteorológovia s predpokladom výskytu sprievodných povodňových javov aj mimo tokov.

Divoké počasie

Slovensko má za sebou mimoriadne búrlivý týždeň, keď búrky a ich sprievodné javy – intenzívny dážď, silný vietor a krúpy – spôsobili kalamitnú situáciu na viacerých miestach stredného a severného Slovenska. Na niekoľko minút sa ocitlo bez elektriny až 30 000 odberných miest. Viac než 9 000 odberných miest malo výpadok dlhší.

„Situácia súvisí s polohou výškovej tlakovej níže, ktorá sa už niekoľko dní nachádza v priestore Álp a zotrváva tu. Veľmi netypický pre leto je tiež výskyt tlakovej výše nad Britskými ostrovmi. Nad strednou Európou sa tak nachádza teplý a vlhký vzduch s veľkým množstvom vodných pár.

Ten sa dostáva vo výstupných prúdoch do vyšších nadmorských výšok, kde je chladnejšie, a tam sa kondenzuje, čo vyúsťuje do veľmi intenzívnych a výdatných zrážok,“ vysvetlil Faško s tým, že sa pod intenzitu takýchto javov – teda búrok a prívalových dažďov – podpisuje aj rastúca priemerná teplota vzduchu spôsobená globálnym otepľovaním atmosféry.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Aj svetoví odborníci na podnebie tvrdia, že súvislosť medzi globálnym otepľovaním a extrémnym počasím je neprehliadnuteľná a bude nevyhnutné niečo urobiť so zmenou klímy.

Vedci zatiaľ nemôžu s istotou povedať, či záplavy spôsobila zmena klímy, no trvajú na tom, že určite prispieva k extrémom počasia, ktoré sa v nedávnom období prejavili v USA, Kanade, na Sibíri či európskom kontinente.

„Existuje jasná súvislosť medzi extrémnymi zrážkami a zmenou podnebia,“ uviedol Wim Thiery, profesor na univerzite v belgickom Bruseli. Stefan Rahmstorf z univerzity v Postupime zasa tvrdí, že niektoré teplotné rekordy sú také extrémne, že „bez globálneho otepľovania by boli prakticky nemožné“.

zdroj: TASR/AP

Európska únia chce do roku 2030 znížiť čisté emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Vďaka tomuto ambicióznemu programu by sa mala Európa do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Povodne v západnej Európe podľa mnohých predstavujú varovný prst a spomenuté ambície by sa mali urýchliť.

Vedci v oblasti klímy objasňujú, že s každým zvýšením teploty o jeden stupeň Celzia môže vzduch nasávať o 7 % viac vlhkosti. Dokáže vodu zadržať dlhšie, čo vedie nielen k suchu, ale aj k nárastu hustých a mohutných zrážok. Ďalším faktorom je podľa vedcov tendencia búrok vznášať sa nad jedným miestom oveľa dlhšie, ako je obvyklé, a tak ukladať zvyšujúce sa množstvo dažďov na menšiu časť sveta. Experti tvrdia, že aj tento faktor ovplyvňuje otepľovanie.

Odborníci upozorňujú, že aj keď sa v nasledujúcich desaťročiach drasticky znížia emisie skleníkových plynov, množstvo oxidu uhličitého a ďalšie plyny ohrievajúce planétu, ktoré sa už nachádzajú v atmosfére, dávajú predpoklad na to, že extrémne počasie bude čoraz pravdepodobnejšie. Tvrdia, že takéto javy v budúcnosti zasiahnu najmä tie oblasti, ktoré na to nie sú pripravené.