Reforma nemocníc prešla. Kollár názor nezmenil, aj tak ho prehlasovali

Parlament dnes rokoval o reforme nemocníc, ktorá sa do druhého čítania dostala len tesne – hlasovalo za ňu vtedy 76 poslancov, proti bolo 68 poslancov.

Parlament dnes reformu nemocníc schválil. V treťom čítaní ju podporilo 76 zo 146 prítomných poslancov. Proti bolo 68 poslancov, zdržali sa dvaja. 

V prvom čítaní ju nepodporilo koaličné hnutie Sme rodina, rovnaký postoj zaujali aj dnes.

„Po 15 rokoch reformného bezvetria a za systematického rozkrádania zdravotníctva, sme dnes urobili veľký krok vpred. Sme prvá vláda, ktorej sa podarilo presadiť kľúčovú reformu v zdravotníctve a môžeme začať pracovať na tom, aby slovenskí občania mali modernú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ reagoval na sociálnej sieti Facebook krátko po hlasovaní predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger. 

Cigániková hovorí o potrebe reformy zdravotníctva

„Tento zákon jednoznačne podporujeme, pretože garantuje ľuďom kvalitu,“ povedala za stranu SaS tesne pred hlasovaním poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková.

„Máme za sebou desiatky, stovky hodín diskusií. Chcem sa opýtať kritikov, čo ponúkajú oni. Za 12 rokov bol najväčšou reformou toaletný papier v nemocniciach, aj to len v niektorých,“ dodala.

„Podľa nášho názoru by tento zákon, pokiaľ by bol prijatý, výrazne obmedzil prístup ľudí k zdravotnej starostlivosti a tým by sa narušili základné ľudské práva garantované Ústavou Slovenskej republiky,“ vyjadril sa za poslanecký klub SMER-SD poslanec NR SR Robert Fico.

Zákon vstupuje do platnosti 1. januára 2022

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť kvalitnú a dostupnú ústavnú starostlivosť pre pacienta. Špecializovaná zdravotná starostlivosť a niektoré typy zdravotných výkonov, najmä invazívnych operačných zdravotných výkonov, sa preto budú koncentrovať do nemocníc, kde na ich poskytnutie majú zdravotnícki pracovníci potrebné zručnosti a skúsenosti.

Tým sa má zabezpečiť lepšia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Tento cieľ, ako aj kvalita a efektívne využitie zdrojov, budú podporené vytvorením rôznych úrovní nemocníc. Konkrétne sa nemocnice zadefinujú ako komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná.

Zároveň zákon zadefinuje aj rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zavádzanej kategorizácie ústavnej starostlivosti, a teda aj ďalšie podmienky a pravidlá pre poskytovanie tejto starostlivosti.

Sú nimi napríklad maximálne čakacie lehoty, minimálne počty vybraných zdravotných výkonov, ako aj indikátory kvality poskytovanej ústavnej starostlivosti. Má sa tiež dokončiť implementácia zmeny financovania ústavnej starostlivosti či vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Zákon vstúpi do platnosti od 1. januára 2022 s výnimkou ustanovení o kategorizácii ústavnej starostlivosti pri podávaní žiadostí a vyhodnotení siete kategorizovaných nemocníc, ustanovení týkajúcich sa zoznamu čakajúcich poistencov z dôvodu nutnosti prípravy informačných systémov zdravotných poisťovní, Národného centra zdravotníckych informácií a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023 a okrem ustanovení týkajúcich sa povinností pri kategorizácii ústavnej starostlivosti, zrušení doterajšej koncovej siete a jej nahradením piatimi sieťami nemocníc, ktoré budú účinné od 1. januára 2024.