Ukrajina zverejnila tajné dokumenty o Černobyle. Odhalili nečakané skutočnosti

Ukrajinský inštitút pamäti národa (UINP) pri tejto príležitosti začal metódou oral history zbierať svedectvá ľudí, ktorí haváriu zažili, informovala agentúra Ukrinform. UNIP bude zbierať aj fotografie a dokumenty týkajúce sa havárie, a to od iných inštitúcií, organizácií a súkromných majiteľov.

Pokiaľ ide o historické dokumenty, štátny archív Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) zverejnil v pondelok tajné dokumenty o nehode v černobyľskej elektrárni. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj vôbec prvá správa riaditeľa černobyľskej jadrovej elektrárne Viktora Briuchanova o výbuchu v reaktore štvrtej energetickej jednotky.

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Odhalený bol aj prepis rozhovorov operátorov elektrárne v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45 000  obyvateľov mesta Pripjať a priľahlých oblastí.

Problémy aj pred rokom 1 986

Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že k vážnym incidentom v černobyľskej elektrárni došlo aj pred 26. aprílom 1986: napr. v roku 1982 zaznamenali únik rádioaktívnych látok na prvej energetickej jednotke.

zdroj: TASR/AP

Správa Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) vtedy zároveň uviedla, že „boli prijaté opatrenia, aby sa zabránilo panike a provokatívnym fámam“. V roku 1984 zasa nastali mimoriadne situácie na treťom a štvrtom energetickom bloku.

V archívnych materiáloch sa tiež uvádza, že v roku 1983 dostalo vedenie Sovietskeho zväzu informáciu, že černobyľská jadrová elektráreň je jednou z najnebezpečnejších jadrových elektrární v ZSSR.

Pozornosť Moskvy sa vtedy upriamila na fakt, že v prípade nehody môže byť rádioaktivita „60-krát vyššia ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki“.

zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Podľa archívov SBU sa 8. júla 1986 objavila smernica, na ktorej základe boli utajené všetky podrobnosti o černobyľskej havárii: jej príčiny, miera a charakter materiálnych škôd, zloženie zmesi, ktorá sa dostala do ovzdušia počas výbuchu, radiačná situácia, rozsah likvidačných prác, štatistika chorobnosti a iné.

Vymenili vzorky

V správe agentúry Ukrinform sa uvádza, že tajná služba tiež informovala, že v októbri 1987 sa francúzsky novinár pokúsil vyviezť za hranice vzorky pôdy a vody odobraté v meste Pripjať. V utajenej správe však KGB informovala o úspechu svojej operácie, keď Francúzom odobrané vzorky vymenili za „rádioaktívne čisté“.

K nehode v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, došlo 26. apríla 1986. Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky.

Agentúra Ukrinform uviedla, že v dôsledku úniku rádioaktívnych materiálov bezprostredne po výbuchu dostalo vysoké dávky žiarenia asi 600 ľudí z radov personálu elektrárne a hasičov, pričom 28 z nich počas roku 1986 zomrelo.

Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Najznečistenejšie boli severné oblasti Kyjevskej a Žytomyrskej oblasti na Ukrajine, Homeľská oblasť v Bielorusku a Brianska oblasť vo vtedajšej Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republike.

Radioaktívny mrak zasiahol aj Leningradskú oblasť, Mordovsko a Čuvašsko. Znečistenie zaznamenali aj v arktických oblastiach ZSSR, Nórska, Fínska a Švédska. Na likvidácii následkov katastrofy sa podieľalo viac ako 600 000 ľudí.

Havarovaný reaktor bol po nehode zakrytý betónovým sarkofágom, ktorého životnosť a hermetickosť však nenaplnili očakávania. V roku 2016 ho preto prekryli novou kovovou kopulou. Toto mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a jeho životnosť má byť sto rokov – po túto dobu bude brániť úniku rádioaktivity.