Zomrel svetovo uznávaný spisovateľ Milan Kundera

Vo veku 94 rokov zomrel spisovateľ Milan Kundera. Česko-francúzsky autor patril medzi najslávnejších českých rodákov v zahraničí. Šlo zároveň o najprekladanejšieho autora českého pôvodu.

Agentúra TASR o tom informuje na základe stanice ČT24.

Život

Kundera sa preslávil najmä románmi Žart, Nesmrteľnosť či Neznesiteľná ľahkosť bytia – patria medzi najviac prekladané české diela vo svete. Napísal aj mnoho esejí o hudbe, literatúre či filozofii. Opakovane sa o ňom hovorilo ako o možnom kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru.

Rodák z Brna žil od roku 1975 vo francúzskom exile, v roku 1979 ho zbavili československého štátneho občianstva. České občianstvo mu vrátili až v roku 2019. Od 80. rokov minulého storočia písal Kundera svoje diela vo francúzštine. K českej kultúre sa však hlásil.

Odborníci sa zrejme mýlili, posádka Titanu vedela, že je zle: Expert odhadol, čo sa dialo posledné sekundy

Narodil sa v roku 1929. Patril ku generácii, ktorá vstúpila do literárneho života krátko po komunistickom prevrate v roku 1948. Od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov bol prorežimným autorom a členom komunistickej strany.

Po roku 1968 sa ocitol v nemilosti normalizačných orgánov, a preto sa spolu s manželkou rozhodol pre emigráciu.

KSČ, ŠtB, exil

Ako píše portál Novinky.cz, knihy Milana Kunderu – či už zo 60. rokov, alebo z obdobia v exile – patria do základného fondu českého umenia. Po prelome tisícročí k nim pribudli romány ako Slavnosti bezvýznamnosti či Nevědení. Ide o jeho významné diela vydané vo francúzštine.

„Kundera sa po celý čas exilu hlásil k českej kultúre,“ hovorí o ňom jeho priateľ Milan Uhde. Verejnosť získala oznámenie, že Kundera podľa záznamu kriminálneho oddelenia udal v roku 1950 takzvaného agenta chodca. Šlo o osoby, ktoré ilegálne prechádzali za hranice krajiny.

V tom čase sa však za Kunderu postavili mnohé svetové známe osobnosti. 

Európa sa otepľuje zo všetkých svetadielov najrýchlejšie: Horúčavy vlani zabili desaťtisíce ľudí, hrozí to opäť

„Nejde o nič menej ako o snahu pošpiniť česť jedného z najväčších žijúcich spisovateľov, a to na prinajmenšom pochybných základoch,“ napísali v roku 2008 Salman Rushdie, Gabriel Garcia Márquez, Philip Roth, John Maxwell Coetzee, Nadine Gordimerová, Orhan Pamuk, Jorge Semprún, Carlos Fuentes a ďalší, ktorí spoločne vyjadrili „solidaritu Milanovi Kunderovi“, pripomínajú Novinky.cz.

Ešte predtým pôsobil v Komunistickej strane Česko-Slovenska (KSČS), z ktorej bol v roku 1950 po dvoch rokoch členstva vylúčený. Stalo sa tak potom, ako ŠtB zachytila jeho korešpondenciu zosmiešňujúcu vysokého straníckeho funkcionára.

Do strany sa vrátil v roku 1956, no nakoniec v nej po previerkach v roku 1970 skončil a prišiel aj o zamestnanie na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Až do odchodu do exilu bol v hľadáčiku ŠtB.

Po roku 1989 sa do vlasti nevrátil a zostal vo Francúzsku. Niektoré udalosti z jeho života nie sú dodnes úplne objasnené, pretože neposkytoval rozhovory a o minulosti mlčal.