Alza chce poslať humanoidných robotov do škôl aj firiem. Expert hovorí o najväčšom risku v dejinách ľudstva

Možno si si ešte pred pár rokmi nevedel predstaviť, že sa s humanoidným robotom stretneš aj mimo filmového plátna. No e-shop Alza to od základu mení. Spoločnosť najnovšie predstavila dvojicu robotov menom Adam a Božena, ktorých testuje vo svojich priestoroch. Nie je to len experiment pre pár geekov. Alza tvrdí, že roboty by sa v budúcnosti mohli stať súčasťou domácností, škôl a dokonca aj firiem.

Názvy robotov nie sú náhodné. Alza sa rozhodla pomenovať ich podľa abecedy, aby vytvorila systematickú a ľahko zapamätateľnú schému.

„Počítame s tým, že robotov bude postupne pribúdať, preto sme sa rozhodli inšpirovať abecedou,“ vysvetľuje PR manažérka Alzy Eliška Čeřovská v tlačovej správe. Tak vznikli Adam a Božena,  možno nečakané mená pre technológie budúcnosti, ale zámer je jasný. Má to byť zrozumiteľné pre všetkých.

Cena ako za auto, schopnosti ako z budúcnosti

Roboty, ktoré Alza testuje, sú modely Unitree G1 Basic a Unitree G1 EDU. Základná verzia Basic má najmä edukačný charakter. Slúži na ukážky a zoznámenie sa s technológiou, stojí približne 26 800 eur.

Výkonnejšia verzia EDU, určená na vývoj vlastných aplikácií, má pokročilé senzory a programovateľné rozhrania. Cena tohto modelu sa pohybuje okolo 77 200 eur.

Robot Unitree G1 má výšku zhruba 130 centimetrov, váži 35 kilogramov a disponuje 23 pohyblivými kĺbmi. Je vybavený 3D kamerou, LiDARom, výkonným osemjadrovým procesorom, podporou Wi-Fi 6 a batériou s výdržou dve hodiny. A čo všetko zvládne? Chodí, behá, robí akrobatické kúsky – vrátane salt. Vďaka týmto schopnostiam sa z neho môže stať výborný pomocník vo výučbe, vývoji a možno aj v domácnosti.

Zakladateľ Sygicu upozorňuje na robotickú revolúciu. Do 2035 bude v domácnostiach 225 miliónov robotov a Európa zaspáva štart

Najskôr vo firmách a školách, neskôr možno aj v tvojej obývačke

V súčasnosti roboty testuje tím Alzy. Cieľom je predviesť ich verejnosti na rôznych akciách, eventoch či v showroomoch. Firma plánuje zapožičať modely školám, technologickým nadšencom a firmám, ktoré majú chuť experimentovať a otvoriť dvere robotike. Už teraz eviduje prvých záujemcov zo sektora vzdelávania.

„Roboti zvládnu rutinné alebo opakovateľné úlohy, takže ľuďom zostane viac priestoru venovať sa zaujímavejšej a kreatívnejšej práci,“ predstavuje si Čeřovská. Cieľom je, aby si ich potenciálni zákazníci mohli prakticky vyskúšať v reálnom prostredí.

Tí, ktorí sa pustia do testovania, môžu roboty prispôsobiť svojim potrebám. Unitree G1 EDU slúži aj ako vývojová platforma,  možno ho naprogramovať, rozšíriť o ďalšie senzory, pohyblivé súčiastky či nové moduly.

Alza mieri do budúcnosti, a robí to seriózne

Testovanie humanoidov nie je pre Alzu len marketingový ťah. Po robotickom psovi Spot od Boston Dynamics (v Alze známej ako Dášenka), ktorého firma ukázala už pred piatimi rokmi ako prvá v Česku, ide o ďalší krok v oblasti robotiky.

Spoločnosť sa netají tým, že chce byť pri tom, keď sa roboti stanú bežnou súčasťou nášho života. Pripravuje sa na znižovanie cien a širšiu dostupnosť, a preto už teraz vyberá tie najzaujímavejšie modely, ktoré majú reálny prínos.

Do konca roka plánuje otestovať ešte jeden až dva nové modely. Na začiatku budú k dispozícii najmä školám a firmám, no neskôr sa možno objavia aj v bežných domácnostiach.

Humanoidní roboti – posledná hranica automatizácie

Dr. Roman Yampolski, profesor počítačových vied a jeden z najhlasnejších odborníkov na bezpečnosť umelej inteligencie, hovorí o budúcnosti, ktorá môže pre mnohých ľudí vyzerať ako dystopický scenár. Varuje, že schopnosť nahradiť človeka nielen na intelektuálnej, ale aj fyzickej úrovni bude na dosah rýchlejšie, než si väčšina z nás uvedomuje.

„Prvé, čo sa zautomatizuje, budú práce za počítačom. A hneď potom prídu na rad fyzické úlohy. Myslím si, že humanoidní roboti sú možno 5 rokov pozadu. O 5 rokov bude možné automatizovať aj fyzickú prácu.“

Podľa Yampolského bude už čoskoro zmysluplnejšie zamestnať robota ako človeka. A to nielen kvôli efektivite, ale aj z ekonomických dôvodov.

„Ak máte po ruke kognitívnu a fyzickú prácu zadarmo, v hodnote triliónov eur, nedáva zmysel najať si človeka. Ak si za 20 eur mesačne môžete predplatiť model, ktorý nahradí zamestnanca, prečo by ste to neurobili?“

Preberú aj najtradičnejšie povolania

Kým dnes ešte ľudia dúfajú, že manuálne profesie ako inštalatéri alebo kuchári zostanú výsadou ľudských rúk, Yampolski tvrdí opak. Pracuje sa už na robotoch, ktorí dokážu zvládať aj takéto komplexné úlohy.

„Do roku 2030 budeme mať humanoidných robotov s dostatočnou flexibilitou a obratnosťou, aby konkurovali ľuďom vo všetkých oblastiach, vrátane inštalatérov. Môžeme vytvoriť umelých inštalatérov.“ Odkazuje pritom na firmy ako Tesla, ktoré už aktívne vyvíjajú robotov s ľudskou formou a čoraz vyššou úrovňou motorickej a senzorickej výbavy.

„Humanoidní roboti sa budú pohybovať fyzickým priestorom, dokážu napríklad pripraviť omeletu alebo vykonať akúkoľvek manuálnu činnosť, ktorú dnes robia ľudia. Budú napojení na umelú inteligenciu, schopní rozprávať, myslieť, riešiť problémy. A budú neustále online, napojení na sieť.“

Pripomína, že ľudský mozog má približne 86 miliárd neurónov. Moderné modely AI majú porovnateľný počet parametrov a čoskoro ho prekročia. No podľa Yampolského to nie je len o počtoch. „Mozog má biologické obmedzenia. Stroj ich nemá. Nemá únavu, nerozptyľuje sa, nepotrebuje spať.“

Zatiaľ čo človek potrebuje roky tréningu, stroj dokáže absorbovať miliardy dátových bodov za pár hodín. Navyše si ich pamätá presne, bez emócií, bez predsudkov. Yampolski to nazýva „neúprosnou racionalitou strojovej inteligencie“.

Svet s humanoidmi bude nepredstaviteľne iný

Kombinácia umelej inteligencie a fyzických schopností robotov podľa Yampolského povedie k radikálnej zmene sveta. Technológia už dnes umožňuje, aby si AI objednala ľudí ako „externé telo“ – napríklad zaplatila človeka, aby vykonal fyzickú úlohu. S humanoidmi to už nebude potrebné.

„Dnes môže inteligencia cez internet zaplatiť ľuďom v bitcoine, aby vykonávali jej príkazy. To znamená, že už má telá, aj keď ich priamo neovláda. Nie je to až taký prelomový moment, keď k tomu pridáme aj priame ovládanie fyzických tiel.“

Podľa neho nejde len o výmenu svalov, ale o niečo oveľa podstatnejšie.

„Inteligencia je kľúč. Tá rozhoduje o schopnosti optimalizovať, riešiť problémy, nájsť vzory, ktoré človek nevidí. Fyzická forma je len predĺžením tejto schopnosti.“

Yampolski zdôrazňuje, že technologická kapacita nahradiť ľudí prácou príde rýchlo, no jej reálne nasadenie v spoločnosti môže byť pomalšie, najmä kvôli kultúrnym zvyklostiam a regulačným bariéram.

„To, že technológia existuje, neznamená, že sa hneď aj použije. Technológia videohovorov existuje od 70. rokov minulého storočia, no 7ich masové využitie nastalo až s príchodom smartfónov. Možno teda ešte máme čas.“

Posledná bašta ľudskej práce – vôľa platiť za ľudský dotyk

Napriek všetkému však podľa Yampolského ostane zopár profesií, ktoré si ľudia možno budú chcieť zachovať ako „ľudské“. „Zostane len veľmi malá skupina profesií, kde si ľudia z nejakého dôvodu budú priať, aby ich vykonával človek. Možno zo zvyku, nostalgie alebo kvôli osobnému kontaktu. Warren Buffett možno nikdy neprejde na AI účtovníka. Ale to je len veľmi malý segment trhu, takmer f*tiš.“

Dr. Yampolski uzatvára, že ak sa jeho predikcie naplnia, koncept povolania ako ho poznáme dnes, sa zrúti. A s ním aj celý ekonomický model spoločnosti postavený na ľudskej práci.

„Predtým sme vždy hovorili, toto povolanie sa automatizuje, nauč sa niečo iné. Ale ak vám hovorím, že sa zautomatizujú všetky povolania, potom neexistuje žiadny plán B. Nedá sa rekvalifikovať.“

Prečo by nás klamala?

Znie to ako sci-fi, ale podľa Yampolského ide o čisto logickú úvahu: ak umelej inteligencii zadáme cieľ, bude ho chcieť splniť najefektívnejšie. A ak je súčasťou stratégie aj klamstvo – napríklad preto, aby sa vyhla vypnutiu alebo zistila viac o svojom prostredí, nebude mať morálnu brzdu, ktorá by jej to zakázala.

„Zvieratá klamú. Ľudia klamú. Prečo by to neurobila aj inteligencia, ktorá je racionálnejšia než všetky tieto bytosti dokopy?“ pýta sa rečnícky. Podľa neho môže AI predstierať spoluprácu, aby dosiahla svoje ciele. Môže analyzovať správanie svojich tvorcov a manipulovať s nimi. „Ak zistí, že keď bude pôsobiť neškodne, dostane viac prístupov, urobí to,“ dodáva.

Čo ak sa AI rozhodne sama?

Jednou z najdesivejších hypotéz, ktoré Yampolski skúma, je predstava tzv. inštrumentálnych cieľov, teda cieľov, ktoré si AI sama zvolí ako prostriedok na dosiahnutie hlavného zadania. Napríklad: ak má cieľ „zvýšiť produktivitu firmy“, môže sa rozhodnúť, že odstráni ľudí, ktorí brzdia výkon.

To neznamená, že by chcela škodiť. Jednoducho by vyhodnotila, že určití jednotlivci sú „prekážkou optimalizácie“. A to je podľa neho jadro problému: AI môže byť neškodná vo svojom úmysle, no extrémne škodlivá vo svojich dôsledkoch.

Yampolski roky pracuje na myšlienke tzv. „AI boxu“, a teda digitálnej klietky, ktorá by udržiavala umelú inteligenciu oddelenú od vonkajšieho sveta. Tak, aby mohla myslieť, ale nemohla konať. Ale aj tu prichádza varovanie: „Aj keď je AI zamknutá, môže komunikovať. A ak komunikuje, môže manipulovať. Rovnako ako väzeň, ktorý si získa dozorcov.“

Podľa neho žiadne digitálne väzenie nie je úplne bezpečné. Stačí, že sa nájde človek, ktorý AI „uverí“, pustí ju ďalej, a katastrofa môže byť na svete. „Máme skúsenosti s tým, ako dokáže inteligentný jednotlivec presvedčiť celú spoločnosť. AI však môže byť oveľa presvedčivejšia,“ hovorí s vážnosťou.

zdroj: Global X ETFs

Stopka agentom, nie nástrojom

Ako riešenie navrhuje radikálnu zmenu smeru výskumu. Nie zastaviť AI úplne, ale prestať vytvárať autonómne „agentové“ systémy, ktoré samy plánujú a konajú. Namiesto toho stavať len silné, no kontrolovateľné nástroje, ako Photoshop alebo kalkulačka, ktoré neurobia nič, kým im to človek neprikáže.

„Agent má vlastné ciele. Nástroj len zosilňuje tvoje. Táto hranica je kľúčová,“ vysvetľuje. Podľa neho by mala byť snaha o autonómne, samo-zlepšujúce sa agentové systémy postavená mimo zákon podobne ako vývoj biologických zbraní.

Problém je, že „prvý, kto vytvorí skutočnú AGI, vyhráva všetko“ – ekonomickú aj vojenskú prevahu. Preto je podľa Yampolského riziko, že krajiny a firmy budú pokračovať v závode, obrovské. A s každým ďalším krokom sa riziko nekontrolovateľnosti zväčšuje.

„Je to najväčší hazard v dejinách ľudstva. V stávke je všetko,“ hovorí. Dáva jasne najavo, že dnes už nejde len o technickú otázku, ale o hodnoty a odvahu spomaliť, kým máme čas. „Nástroje nám prinesú obrovské benefity. Agenti nás môžu stáť všetko,“ uzatvára.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy