Americká pomoc Ukrajine sa otriasa v základoch: „Budeme mať malú šancu prežiť bez podpory USA,“ varuje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene priznal, že bez vojenskej podpory Spojených štátov je šanca Ukrajiny prežiť ruskú inváziu minimálna.

„Pravdepodobne to bude veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Samozrejme, vo všetkých ťažkých situáciách máte šancu. Ale my budeme mať malú šancu – malú šancu prežiť bez podpory Spojených štátov,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre NBC News na okraji Münchovskej bezpečnostnej konferencie, informuje agentúra TASR.

Americká podpora ako rozhodujúci faktor

Zelenskyj zdôraznil, že americká vojenská pomoc nie je dôležitá len pre súčasný odpor voči ruskému postupu, ale aj pre dlhodobú stabilitu krajiny. „Nechcem rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby sme museli bojovať proti Rusku bez americkej podpory,“ uviedol prezident.

Rozhovor pre reláciu Meet the Press prebehol len dva dni po tom, čo americký prezident Donald Trump telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Počas tohto hovoru sa obaja politici dohodli na osobnom stretnutí a hľadaní mierového riešenia vojny na Ukrajine. Trump následne ubezpečil Zelenského, že Ukrajina bude mať zastúpenie na mierových rokovaniach.

Trumpov postoj

Trump sa Zelenského opýtal, či je ochotný dosiahnuť mierovú dohodu. „Putin ti povedal, že sa chce dohodnúť, pretože sa ťa bojí, lebo si silný,“ vyhlásil ukrajinský prezident. Trump reagoval, že to možno bude pravda, ale že Putinove slová v ňom zanechali dojem serióznosti. Podľa amerického prezidenta sa čoskoro ukáže, ako to skutočne je.

Trump však dlhodobo označuje americkú pomoc Ukrajine za plytvanie financiami. Zároveň tvrdí, že ak by bol prezidentom v dobe invázie, k vojne by nikdy nedošlo. Táto rétorika sa vníma ako snaha o nový prístup k medzinárodnej politike, pričom jeho kroky by mohli dramaticky zmeniť situáciu v Európe.

Európsky pohľad a obavy

Na Mníchovskej konferencii americký viceprezident J. D. Vance ostro kritizoval európskych lídrov, čo vyvolalo kontroverzie, píše televízia NBC News. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier reagoval, že Trumpova administratíva nemá „žiadny rešpekt k zavedeným pravidlám, partnerstvu a vybudovanej dôvere“.

Tento rozkol prichádza v kritickom momente pre Ukrajinu. Ruské jednotky postupne získavajú územie a krajina naliehavo potrebuje zbrane a vojakov. Podľa NATO si konflikt od jeho začiatku vyžiadal až milión životov. Ruské sily navyše postupujú v niekoľkých strategických oblastiach, čo spôsobuje ďalšie obavy z eskalácie konfliktu.

Zelenskyj zdôraznil, že Putin chce mierové rokovania využiť len na prestávku, aby jeho armáda mohla opäť zosilnieť. „Chce si zabezpečiť čas na prípravu, zrušenie sankcií a reorganizáciu vojenských síl,“ povedal Zelenskyj.

Budúca podpora USA a možné scenáre

Trumpove signály voči Ukrajine sú rozporuplné. Kým on sám neposkytol jasnú odpoveď na podporu Kyjeva, viceprezident Vance naznačil, že Moskva môže čeliť novým sankciám a ďalším opatreniam. Ak by došlo k zníženiu vojenskej podpory, Ukrajina by sa mohla ocitnúť v situácii, kedy by musela vyjednávať z pozície slabosti.

Obavy však presahujú Ukrajinu. Európski lídri varujú, že ak Západ dovolí Rusku vyhrať, Putin sa môže pokúšať o ďalšie vojenské akcie. Podľa spravodajských analýz NATO by Rusko mohlo zaútočiť na členský štát Aliancie do piatich rokov, ak vyhodnotí, že je NATO oslabené. Tieto obavy vedú k otázkam o budúcom smerovaní európskej bezpečnostnej politiky.

Okrem vojenských aspektov sa diskutuje aj o ekonomických dôsledkoch vojny. Sankcie voči Rusku majú dvojsečný efekt – oslabujú ruskú ekonomiku, ale zároveň spôsobujú hospodárske výzvy aj pre krajiny EÚ. Práve preto sa čoraz viac debatuje o dlhodobej stratégii, ktorá by zabezpečila stabilitu bez nutnosti pokračujúceho vojenského konfliktu.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine