„V Kremli cítia, že koniec je blízko“. O Putinovej rakovine hovoria americké tajné služby

Britská stanica BBC News zhromaždila viaceré svedectvá obyvateľov juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorí hovoria o tom, že ich príslušníci ruských okupačných síl bili a mučili. Ruské invázne sily ovládli metropolu oblasti Cherson už krátko po začiatku invázie.

Jedno z nich poskytol Olexandr Guz, miestny poslanec v obci Bilozerka v Chersoneskej oblasti. Ten hovoril o tom, ako ho ruskí vojaci zbili a spôsobili mu vážne podliatiny, dali mu na hlavu vrece a vyhrážali sa mu, že príde o ľadviny.

Novinár nezávislého regionálneho periodika Oleh Baturin uvádza, že ho ruskí okupanti uniesli a vyše týždňa väznili. Bili ho pritom po chrbte, nohách a trupe pažbami zbraní a zlomili mu štyri rebrá. Okrem toho počul, ako Rusi mučia aj ďalších ľudí a bol svedkom zinscenovanej falošnej popravy mladého muža.

Reportéri BBC hovorili aj s lekárom z nemocnice v Chersone, ktorý uvádzal, že na telách pacientov objavil stopy po zásahu elektrickým prúdom, po zväzovaní rúk a škrtení, a tiež popáleniny na rukách a chodidlách.

Sledovanie situácie zo dňa 2. júna je ukončené. Sledujeme ju však aj dnes v novom článku. 

21:50 Peskov: Rusko nechce zavrieť „okno do Európy“, ktoré otvoril cár Peter Veľký

Rusko napriek tvrdým sankciám Západu za svoju inváziu na Ukrajinu nechce zavrieť „okno do Európy“, ktoré pred 300 rokmi otvoril ruský cár Peter Veľký. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Cár Peter Veľký vládol v Rusku v rokoch 1682 – 1725. V čase svojej vlády dokázal transformovať Ruskú ríšu na významnú európsku veľmoc a snažil sa ju modernizovať v politickom, ekonomickom a kultúrnom smere. Zahraničnú politiku preorientoval na Západ. Založil aj mesto Petrohrad, ktoré nesie jeho meno, a nazval ho ruským „oknom do Európy“.

Peskov tvrdí, že Rusko sa nesnaží zmariť to, čo vybudoval Peter Veľký a „ruské okno do Európy“ podľa neho nikto zatvárať nebude.

Ruský prezident Vladimir Putin je „hlboký znalec histórie“ a je si veľmi dobre vedomý odkazu Petra Veľkého, pokračoval Peskov.

„Ak hovoríme konkrétne o Petrovi Veľkom, Putin veľmi oceňuje úlohu tejto osobnosti v dejinách našej krajiny,“ dodal.

Putin tvrdí, že Západ sa snaží Rusko zničiť a uvalením ekonomických sankcií Moskve v podstate vyhlásil ekonomickú vojnu. Rusko sa preto podľa Putina teraz zameria na budovanie vzťahov s inými mocnosťami v Ázii a na Blízkom východe.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v máji uviedol, že Rusko si premyslí, či v súčasnosti potrebuje obnoviť vzťahy so Západom. Podľa neho sa Moskva teraz sústredí predovšetkým na rozvoj vzťahov s Pekingom.

21:40 Klebety o Putinovom zdravotnom stave mal údajne potvrdiť dokument americkej rozviedky

Rozviedka USA údajne vydala pravidelný report, v ktorom mala tvrdiť, že Putin v apríli podstúpil rozsiahlu liečbu pre pokročilé štádium rakoviny. Pre portál Newsweek to potvrdili traja vysokopostavení členovia americkej inteligencie.

Report má taktiež tvrdiť, že na Putina bol spáchaný pokus o atentát, ešte v marci tohto roku.

Spomenutí členovia, ktorí majú byť predstaviteľmi troch nezávislých agentúr, hovoria, že Putin začína byť paranoidný ohľadom svojej moci, čo by mohlo znamenať nepredvídateľný vývoj situácie na Ukrajine. Dodávajú však, že tento faktor znižuje šance na jadrovú vojnu.

„Putin má moc stále pevne v rukách, no už nie je taká neohroziteľná ako predtým,“ tvrdia zdroje. „Boje o moc vnútri Kremľa neboli počas Putinovej vlády nikdy intenzívnejšie. Všetci cítia, že vojna sa blíži ku koncu.“

Rozviedka však upozorňuje, že kvôli izolácii Ruska je ťažké správne určiť Putinov skutočný stav. „Jediné, čo vieme, je, že niekde vonku je ľadovec. Len je zahalený hmlou,“ vysvetľuje jeden z členov.

Putin však aj napriek tomu v poslednom období vystúpil niekoľkokrát, pričom sa vždy objavili klebety o jeho zdravotnom stave. Ukrajinská rozviedka na základe týchto pozorovaní tvrdí, že „Putin je na tom veľmi zle po fyzickej aj psychickej stránke“. Ruský prezident totižto počas jeho verejných výstupov vyzeral „choro“, „nafúknuto“ či dokonca „v kŕčoch“.

Ukrajinská rozviedka taktiež dodáva, že vo vnútorných kremeľských kruhoch sa objavujú plány na zvrhnutie súčasného prezidenta.

Americké tajné služby však upozorňujú, že musia byť opatrní, aby sa nenechali zlákať ich „zbožnými prianiami“, ako tomu bolo v prípade Usámu bin Ládina. O teroristickom lídrovi totižto kolovali podobné klebety a rozviedka Spojených štátov dlhé roky tvrdila, že bin Ládin umiera na chorobu obličiek, informuje Newsweek.

19:56 Podľa Korčoka treba Ukrajine zaručiť štatút kandidátskej krajiny EÚ

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok považuje garantovanie štatútu kandidátskej krajiny Európskej únie pre Ukrajinu za dôležité morálne povzbudenie pre ukrajinských obyvateľov.

Reagoval tak na slová svojho rakúskeho rezortného kolegu Alexandra Schallenberga, ktorý vstup Ukrajiny do EÚ podporil za podmienok, že sa neudeje v zrýchlenom procese. Uviedol tak na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave, informuje TASR.

Na diskusii o budúcnosti Európy, ktorá sa konala v rámci Globsec-u, sa okrem Korčoka a Schallenberga zúčastnil aj námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytro Senik. Prostredníctvom videospojenia sa zhromaždeným prihovoril tiež minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba.

Témou ich diskusie bola otázka členstva Ukrajiny v Európskej únii. Podľa Schallenberga je Ukrajina „členom európskej rodiny a mala by byť súčasťou EÚ“. Upozornil však, že sa tak nesmie stať na úkor krajín západného Balkánu, ktorým Únia prisľúbila členstvo už pred 19 rokmi. Dodal, že pri prístupovom procese Ukrajiny nesmú byť použité nijaké skratky či zrýchlené konania.

Korčok v reakcii na svojho rakúskeho rezortného kolegu pripomenul slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v stredu na Globsecu tiež vystúpil. „Ako povedal prezident Zelenskyj, ukrajinská morálka závisí od našej morálky. Musíme Ukrajine ukázať, že s nimi počítame. A to sa nedá bez vykonania prvého kroku, čiže zaručenia štatútu kandidátskej krajiny,“ spresnil Korčok.

Podľa jeho slov nemôže za predlžovanie integračného procesu balkánskych krajín Ukrajina, ale samotné štáty Únie. „Problém odkladania vstupu Albánska a Bosny do EÚ nespočíva v Ukrajine. Blokujeme to my, členské štáty,“ vyhlásil Korčok.

Toto stanovisko potvrdil aj Dmytro Senik, podľa ktorého potrebuje ukrajinský ľud „hmatateľný dôkaz solidarity“. Dodal pritom, že vstup Ukrajiny do Únie nie je nijakým spôsobom v rozpore s prípadným vstupom krajín západného Balkánu do EÚ. Podľa jeho slov podporuje vstup do EÚ až 91 percent Ukrajincov.

Diskutéri rozoberali aj otázku nákupu ruskej ropy Slovenskom. Korčok pripomenul, že Slovensko odsúhlasilo šiesty balík sankcií EÚ voči Rusku týkajúci sa ropného embarga, no „realita je taká, že krajiny strednej Európy budú potrebovať trochu dlhšie prechodné obdobie“. Dodal, že Slovensko sa počas tohto obdobia bude snažiť svoju závislosť od ruskej ropy čo najviac znížiť.

19:30 Heger na Globsecu: Putin nedal Ukrajine možnosť mierových rozhovorov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chce rokovať o mieri a zachovať územnú celistvosť Ukrajiny, no šéf Kremľa Vladimir Putin mu takúto možnosť nedáva. Vo štvrtok to uviedol slovenský premiér Eduard Heger na bezpečnostnej konferencii Globsec 2022 v Bratislave, kde diskutoval spolu s predsedom bulharskej vlády Kirilom Petkovom a lotyšským premiérom Artursom Krišjánisom Kariňšom.

„Je pre nás povinnosťou pomôcť Ukrajine zvíťaziť… aby sme zvíťazili s nimi,“ vyhlásil Heger. Podľa neho v súčasnosti Putin nedáva Ukrajine možnosť sadnúť za rokovací stôl. „Pýtate sa, či môžu rokovať. Ale o čom? Aby Ukrajina odovzdala svoje územie Rusku, pretože si Rusko myslí, že je to správne?“ spýtal sa Heger.

Slovenský premiér tvrdí, že demokratický svet dlhodobo zanedbával povahu Putina. „Je to pre nás skvelý budíček a mali by sme sa z tejto situácie poučiť… Píšeme tu históriu. Musíme ukázať akémukoľvek autoritárovi, ktorý by chcel napadnúť inú krajinu, že to nemá žiaden význam,“ zdôraznil.

Heger ocenil, že Európska únia a krajiny Západu po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu reagovali promptne a rozsiahlo. „Vladimir Putin zaútočil na naše hodnoty a skúša, ako veľmi v ne veríme. Som vďačný, že Západ ukázal, že týmto hodnotami žijeme a ctíme si ich, pretože sú najlepšími hodnotami, aké máme,“ uviedol predseda vlády SR.

19:15 Šéf Africkej únie bude v piatok rokovať s Putinom o potravinovej bezpečnosti

Senegalský prezident Macky Sall, ktorý je zároveň šéfom Africkej únie, sa v piatok stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámila to jeho kancelária s tým, že dvojica by mala v čiernomorskom rezorte Soči rokovať o „uvoľnení zásob obilia a hnojív“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Sall vycestuje do Ruska, pretože „blokáda (exportu obilia a hnojív) ovplyvňuje najmä africké krajiny“, uviedla ďalej senegalská prezidentská kancelária. Rokovania by sa mali sústrediť aj na snahy Africkej únie „prispieť k upokojeniu vojny na Ukrajine“.

Kremeľ informoval, že Sall a Putin budú diskutovať o ruskej spolupráci s Africkou úniou, „vrátane rozšírenia politického dialógu a ekonomickej a humanitárnej spolupráce“.

19:09 USA zaviedli nové sankcie voči ruskej elite s väzbami na Putina

Spojené štáty oznámili vo štvrtok zavedenie nových sankcií voči Rusku v súvislosti s ofenzívou na Ukrajine. Týkajú sa osôb s úzkymi väzbami na prezidenta Vladimira Putina vrátane oligarchov a predstaviteľov vlády. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Sankcie USA sú zamerané na hovorkyňu ruského ministerstva zahraničných vecí Mariju Zacharovovú, miliardára a podnikateľa Alexeja Mordašova, čelistu a Putinovho dlhoročného priateľa Sergeja Roldugina považovaného za „správcu“ jeho majetku v zahraničí a tiež na Rolduginovu manželku, opernú speváčku Elenu Mirtovovú.

Denník The Guardian približuje, že terčom sankčných opatrení amerického rezortu financií je aj 16 subjektov, sedem plavidiel vrátane dvoch veľkých jácht a tri lietadlá.

Ide o luxusné jachty: Graceful plaviacu sa pod ruskou vlajkou a jachtu Olympia s vlajkou Kajmanských ostrovov, ktoré predstavujú „zablokovaný majetok, na ktorom má záujem prezident Vladimir Putin“. Sankcie sa dotkli aj monackej firmy Imperial Yachts, ktorá tieto jachty prenajíma moskovskej elite.

Americký prezident Joe Biden už marci povedal, že Washington sa zameria na zhabanie jácht, luxusných apartmánov a súkromných lietadiel bohatých Rusov s väzbami na Putina. Najnovšie sankcie majú podľa vyhlásenia Bieleho domu zvýšiť tlak na Putina a okruh jeho blízkych spolupracovníkov.

„Ruské elity – až po prezidenta Putina a vrátane neho – sa spoliehajú na zložité podporné siete, pomocou ktorých ukrývajú, presúvajú a uchovávajú svoje bohatstvo a luxusný majetok,“ povedal námestník ministra financií USA Brian Nelson. Cieľom najnovších sankcií je preto podľa jeho slov takémuto konaniu zabrániť.

18:44 EÚ: Ruským lobistom zakázali vstup do Európskeho parlamentu

Ruskí lobisti majú zakázaný vstup do Európskeho parlamentu (EP). Oznámila to predsedníčka EP Roberta Metsola, informuje spravodajský portál BBC.

Effective immediately, Russian company representatives are no longer allowed to enter @Europarl_EN premises.

We must not allow them any space to spread their propaganda & false, toxic narratives about the invasion of #Ukraine.

We will remain united & strong against autocrats.

— Roberta Metsola (@EP_President) June 2, 2022

Európania sa podľa nej musia chrániť pred kremeľským vplyvom a propagandou v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Zástupcovia ruských spoločností už nesmú vstupovať do priestorov Európskeho parlamentu. Nesmieme im poskytnúť žiadny priestor na šírenie ich propagandy a falošných, toxických naratívov o invázii na Ukrajinu. Zoči-voči autokratom zostaneme jednotní a silní,“ napísala na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter s tým, že toto rozhodnutie začína platiť okamžite.

18:23 Zelenskyj varuje pred víťazstvom Ruska

Ak Rusko zvíťazí vo svojej vojne na Ukrajine, „prídu temné časy pre všetkých“ v Európe. Počas videopríhovoru v luxemburskom parlamente to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak vyhráme túto vojnu, všetci Európania si budú môcť ďalej užívať svoju slobodu. Ak však zvíťazí táto jedna osoba, ktorá chce zničiť akúkoľvek slobodu na Ukrajine a v Európe, potom prídu temné časy pre všetkých na kontinente,“ upozornil, odkazujúc na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zákonodarcom tiež povedal, že „k dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa viac ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady“. Za prvých 99 dní vojny podľa jeho slov zahynuli „desiatky tisíc“ ľudí.

Prezident Zelenskyj dáva do perspektívy aj straty ruskej armády počas krvavej okupácie. „Okupant stratil vo vojne už vyše 30 000 vojakov. To je viac ako Sovietsky zväz stratil počas 10 ročnej vojny v Afganistane. To je viac ako Rusko stratilo počas dvoch čečenských vojen,“ tvrdí. Dodáva však, že ani toto Putina nezastavilo.

Ďalej vyzdvihol odvahu ukrajinského ľudu, pričom pripomenul, že v začiatkoch invázie jeho krajine nikto neveril. „Ukrajina ukázala mimoriadnu statočnosť. Nepodvolili sme sa Rusku. Zastavili sme a postupne zatláčame armádu okupantov, ktorá bol len donedávna považovaná za druhú najsilnejšiu na svete,“ uvádza Zelenskyj.

Situáciu opäť prirovnal k začiatkom druhej svetovej vojny, keď boli nacistickým Nemeckom ohrozované celé národy. „Musíme niekoľkonásobne zvýšiť tlak na Rusko, aby sme zastavili túto katastrofu, a aby sme sa do budúcna vyhli podobnej agresii.“

Svoj príhovor zakončil pozvaním premiéra Luxemburska do hlavného mesta Kyjev, aby mohli „prebrať ich spoluprácu podrobnejšie“. Podčiarkol aj dôležitosť ukončenia ruskej agresie. „Táto tyrania musí skončiť, aby mohla Európa ostať tým, čím je. Tým čím je práve teraz. Voľná, otvorená, jednotná a silná aj napriek svojej rozmanitosti.“

17:58 EÚ: Prijatie Ukrajiny do Únie nie je len strategický záujem, ale aj morálna povinnosť, myslí si Ursula von der Leyenová

Umožniť Ukrajine vstúpiť do Európskej únie (EÚ) je nielen strategickým záujmom, ale aj „morálnou povinnosťou“ európskeho bloku. Počas štvrtkového príhovoru na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Tá vystúpila po tom, ako sa účastníkom prostredníctvom videa prihovoril ukrajinský prezident. Volodymyr Zelenskyj požiadal o ďalšie zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, aby dokázali poraziť útočiace ruské vojsko, vyzval na ďalšie sankcie voči Moskve a opätovne požiadal o to, aby sa jeho krajina mohla stať „plnohodnotným členom zjednotenej Európy“.

Von der Leyenová upozornila, že Ukrajina musí splniť všetky potrebné štandardy a podmienky, aby sa mohla stať členom EÚ, no zároveň vyzvala členské krajiny, aby jej pomohli dosiahnuť tento cieľ. „Podpora Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie nie je bremeno, je to naša historická zodpovednosť,“ skonštatovala.

17:55 V ukrajinských prístavoch uviazlo 22 miliónov ton obilia

Blokáda ukrajinských prístavov Ruskom môže viesť ku globálnej potravinovej kríze a v niektorých regiónoch dokonca až k hladomoru. Vo štvrtok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko, informuje TASR na základe správy americkej televízie CNN.

„Zhruba 22 miliónov ton obilia uviazlo v prístavoch a nemôže sa dostať k spotrebiteľom, najmä v Afrike a Ázii,“ povedal Nikolenko. Tento problém podľa neho nevyrieši iba pozemná preprava.

Nikolenko tvrdí, že Rusko taktiež kradne ukrajinské obilie v okupovaných oblastiach, aby ho následne nezákonne predalo tretím krajinám.

„Ruská armáda zamínovala časti mora a neustále sa snaží prelomiť obranu Odesy a ďalších miest na pobreží Čierneho mora,“ pokračoval Nikolenko.

Ukrajinský rezort diplomacie vyzval Rusko, aby „stiahlo svoje jednotky z teritoriálnych vôd Ukrajiny“ a poskytlo bezpečnostné záruky, že ruská armáda nebude útočiť na ukrajinské prístavy a lode.

„Vyzývame všetky krajiny, ktorých potravinová bezpečnosť je najviac ohrozená ruskou agresiou voči Ukrajine, aby využili svoje kontakty s Moskvou a prinútili ju zrušiť blokádu ukrajinských námorných prístavov a ukončiť vojnu,“ povedal Nikolenko.

Ukrajina tiež s partnermi diskutuje o „spôsoboch vytvorenia medzinárodnej misie“ pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorá by zabezpečila priechodnosť námorných trás v Čiernom mori, dodal Nikolenko.

17:25 Heger a Von der Leyenová podporili integračný proces Ukrajiny

Predseda vlády SR Eduard Heger a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa zhodli na tom, že Ukrajina by mala dostať možnosť vstúpiť do Európskej únie, ak naplní všetky podmienky integrácie. Obaja lídri diskutovali o situácii na Ukrajine na svojom štvrtkovom stretnutí, ktoré prebehlo počas bezpečnostnej konferencie Globsec 2022 v Bratislave.

„Je na nás, ako našim ukrajinským priateľom pomôžeme. A je na nich, ako rýchlo budú robiť reformy,“ povedala von der Leyenová.

Heger v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko je pripravené Ukrajine pomôcť a tiež podeliť sa o svoje vlastné skúsenosti z integračného procesu. Zároveň vyzdvihol, že pre Slovensko je nevyhnutné, aby Ukrajina ako susedný štát bola čo najskôr stabilnou a prosperujúcou krajinou.

„Ukrajina je pre nás strategickým partnerom nielen preto, že jej chceme dopriať život v mieri, ale prináša to prosperitu aj pre Slovensko. Ukrajinu bude potrebné zrekonštruovať, ide o veľmi veľa investícií a Slovensko ako susediaca krajina by nemalo zmeškať túto príležitosť,“ zdôraznil slovenský premiér.

Šéfka EK zopakovala poďakovanie Slovensku za pomoc a solidaritu, ktorú Ukrajine i Ukrajincom v ťažkých časoch poskytlo. „Otvorili ste ukrajinským utečencom svoje srdcia a mysle, história nikdy nezabudne na vašu solidaritu,“ vyhlásila.

Vo štvrtkovom programe konferencie sa prítomným prostredníctvom prostredníctvom videa prihovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Hlavnou témou podujatia Globsec 2022 Bratislava Forum, ktoré potrvá do 4. júna, je „budovanie odolnosti v rozdelenom svete“. Okrem iného sa na ňom delegáti majú venovať aj témam týkajúcim sa obnovenia stability v novej ére geopolitických konfliktov či udržania hospodárskeho rastu a obrany demokracie.

17:02 Ľvov: Inštalácia prázdnych školských autobusov pripomenula detské obete vojny

Západoukrajinské mesto Ľvov pripravilo inštaláciu na pamiatku 243 detí, ktoré boli zabité od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Tvorili ju prázdne žlté školské autobusy, v ktorých sú na každom sedadle umiestnené plyšové hračky reprezentujúce obete vojny. Vo štvrtok to uviedol britský denník The Guardian.

Akcia s názvom „exkurzia, ktorá sa nikdy neuskutoční“, sa konala na centrálnom námestí Rynok. V okolitých uliciach boli okrem toho rozostavené transparenty s varovaním „Pozor! Deti!“ na protest proti porušovaniu práv detí počas prebiehajúceho vojenského konfliktu.

Starosta Ľvova Andrij Sadovyj poznamenal, že táto akcia reprezentuje skutočnosť, že „243 ukrajinských detí (už) nikdy nepôjde na výlet autobusom“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu na Medzinárodný deň detí vo svojom pravidelnom príhovore uviedol, že od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo už 243 detí, 446 utrpelo zranenia a 139 je nezvestných. Takisto povedal, že vyše 200.000 detí bolo násilne odvedených do Ruska.

The Guardian píše, že protestná akcia sa na Medzinárodný deň detí uskutočnila aj v Moskve. Jej účastníci premietali na budovu veľvyslanectva Spojených štátov zábery detí, ktoré mali zahynúť v Donbase na východe Ukrajiny v dôsledku útokov ukrajinských síl. Zo smrti detí obvinili ukrajinských „nacistov“.

16:35 V Rusmi kontrolovanom Berďansku nastal silný výbuch

V juhoukrajinskom meste Berďansk, ktoré je pod kontrolou ruských síl, nastala vo štvrtok silná explózia. Ako tamojšia mestská rada uviedla na Telegrame, výbuch bolo počuť v blízkosti prístavu. Zatiaľ okrem videa, na ktorom bolo vidieť kúdol dymu, nezverejnili žiadne ďalšie informácie.

16:09 Ruskej ekonomike hrozí rušenie pracovných miest, vraví minister hospodárstva

Ruskej ekonomike pod vplyvom západných sankcií hrozí znižovanie počtu pracovných miest a pokles investícií. Informuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na ruského ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova.

Ten na brífingu povedal, že súčasná nezamestnanosť sa v Rusku pohybuje na úrovni 4 %, no podľa neho je to klamlivé a kríza by mohla viesť k „zníženiu zamestnanosti“. „Vidíme riziká, ktoré sa objavili,“ dodal.

Počiatočný šok zo sankcií prinútil dočasne zatvoriť akciový trh v Rusku a spôsobil dlhé rady pri bankomatoch, keďže ľudia sa obávali o svoje úspory. Vďaka intervenciám centrálnej banky sa ruský rubeľ neskôr vrátil na predvojnovú úroveň.

V rámci spomenutých intervencií obmedzili množstvo peňazí, ktoré mohli ľudia previesť do zahraničia. Exportérov zasa prinútili previesť 80 % svojich zahraničných príjmov na ruskú menu.

16:08 Európski veľvyslanci sa zhodli na 6. balíku sankcií

Európska únia oficiálne schválila už v poradí šiesty balík sankcií pre Ruskú Federáciu. Do platnosti vstupuje čiastočné embargo na ropu, či odstránenie ruskej Sberbank z medzinárodnej platformy SWIFT. Schválenie tohto balíka bolo opakovane pozastavené Maďarskom, ktoré malo výhrady voči umiestneniu hlavy pravoslávnej cirkvi, Patriarchu Kirilla, na zoznam sankciovaných osôb.

Európska únia sa vo štvrtok rozhodla ustúpiť tlaku Maďarska a do šiesteho sankčného balíka voči Rusku nezaradila najvyššieho predstaviteľa ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchu Kirilla, ktorý je blízkym spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Informovali o tom agentúry DPA a AFP s odvolaním sa na diplomatické zdroje.

Na šiestom balíku sankcií EÚ sa členské krajiny Únie dohodli v pondelok na summite EÚ v Bruseli. Zástupcovia členských štátov EÚ tak vo štvrtok prijali pozmenený sankčný balík, na ktorom už patriarcha nefiguruje, potvrdili pre DPA viaceré zdroje z diplomatických kruhov.

Najnovšie sankcie by mali vstúpiť do platnosti v piatok ráno, hneď po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, ak voči nim niektorá z členských krajín dovtedy nevznesie námietku, uviedol nemenovaný diplomat pre agentúru Reuters.

Patriarcha Kirill (75) verejne podporuje Kremeľ a tiež schvaľuje vojnu na Ukrajine, pripomína DPA.

Najnovšie sankčné opatrenia EÚ sú zamerané voči osobám zodpovedným za masakre v ukrajinských mestách Buča a Mariupol. Balík tiež zavádza úplný zákaz vysielania troch veľkých ruských televíznych staníc v EÚ.

15:50 Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou

Niektoré regióny Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sú pod neustálou raketovou paľbou. Ruská armáda vo štvrtok ostreľovala aj obec Mykolajivka, ktorá leží neďaleko strategicky významného mesta Sloviansk, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, ktorého citujú  denník The Guardian a televízia CNN.

Podľa Kyrylenka ostreľovali ruskí vojaci vo štvrtok „celú kontaktnú líniu“. Bombardované sú však predovšetkým mestá Sloviansk a Bachmut. Ruskí vojaci sa v súčasnosti podľa Kyrylenka presúvajú k mestám Sloviansk a Kramatorsk, ktoré chcú dobyť, pričom diaľnica medzi mestami Bachmut a Lysyčansk je „pod neustálym ostreľovaním nepriateľa“.

Poradca ukrajinskej vlády Serhij Leščenko zase uviedol, že ruské vojská bez prestávky ostreľujú aj obec Mykolajivka. Leščenko bol toho svedkom v čase, keď doručoval potraviny, nepriestrelné vesty a iné vybavenie ukrajinským vojakom, ktorí sa snažia zabrániť postupu ruských síl severne od Slovianska.

zdroj: SITA/AP/Felipe Dana

15:08 Ruské rakety dopadli blízko Slovenska. Mesto označované za bezpečnú zónu bolo pod paľbou

15:06 Jeľcinov zať už nie je Putinovým poradcom, potvrdil Kremeľ

Zať bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina skončil na pozícii neplateného poradcu prezidenta Vladimira Putina, potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Peskov správu potvrdil v pravidelnom telefonáte s novinármi, keď sa ho spýtali, či je pravda, že Valentin Jumašev, ktorý je manželom Jeľcinovej mladšej dcéry Tatiany, už nie je Putinovým poradcom.

„Áno, môžem potvrdiť, že asi pred mesiacom prestal byť pro bono poradcom,“ skonštatoval Peskov a dodal, že sa rozhodli nevydávať oficiálny dokument na webstránke Kremľa, pretože to nebolo potrebné. Neuviedol však, prečo Jumašev z postu odišiel. Boris Jeľcin v auguste 1999 vymenoval Putina za premiéra, a keď 31. decembra 1999 abdikoval, stal sa Putin úradujúcim prezidentom. V nasledujúcich rokoch zostal Putin blízky Jeľcinovej rodine. Jumaševova dcéra Maria 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, na sociálnych sieťach zverejnila obrázok ukrajinskej vlajky s komentárom „nie vojne“ a emodži znázorňujúcim zlomené srdce.

14:30 Rusko ovláda približne 20 percent územia Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že ruskí vojaci ovládajú približne jednu pätinu jeho krajiny vrátane anektovaného polostrova Krym a územia na východe Ukrajiny, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Približne 20 percent nášho územia je dnes pod kontrolou okupantov,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie zákonodarcom luxemburského parlamentu.

Stanica BBC na svojej webovej stránke uvádza, že Rusko ovláda 125 000 kilometrov štvorcových územia Ukrajiny a dodáva, že to je viac než kombinácia území Belgicka, Holandska a Luxemburska.

14:21 Čaputová: Putin nebojuje proti Ukrajine, ale proti demokracii. Pomáhať musíme všetci

zdroj: TASR/Kancelária prezidenta SR

13:45 Rusko: Zákaz dovozu ruskej ropy je pre EÚ sebadeštruktívny

Rusko varovalo, že rozhodnutie Európskej únie (EÚ) z časti ukončiť dovoz ruskej ropy je „sebadeštruktívny“ krok, ktorý by sa eurobloku mohol vypomstiť. Ministerstvo zahraničia v Moskve vyhlásilo, že v pondelok dohodnutý zákaz 90 percent ropy z Ruska „veľmi pravdepodobne vyvolá ďalšie zvyšovanie cien, destabilizuje trhy s energiou a naruší dodávateľské reťazce“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Moskva tiež trvá na tom, že nebude predávať svoju ropu so stratou. Kremeľ na tlačovom brífingu uviedol, že aj keby dopyt v jednej časti sveta klesol, v inej by sa zvýšil, a ruské toky by sa podľa toho presmerovali. Nákupy ruskej ropy zo strany Indie, ktorá je tretím najväčším spotrebiteľom ropy na svete, sa od minulého roka viac ako zdvojnásobili, keďže India využíva zľavnené ceny.

Zákaz 90 percent dovozu ruskej ropy do konca roka je súčasťou sankcií EÚ na Moskvu za jej inváziu na Ukrajinu. Predseda Európskej rady Charles Michel uviedol, že zákaz v celej EÚ odreže obrovský zdroj financovania pre ruskú vojnovú mašinériu a vyvinie tlak na Moskvu, aby sa dohodla na diplomatickom riešení a ukončila inváziu.

12:43 Ministerstvo obrany tvrdí, že zostrelili ukrajinské lietadlo

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ich vzdušné sily zostrelili v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny ukrajinské bojové lietadlo Suchoj SU-25. Na komunikačnej platforme Telegram tiež uviedlo, že použilo „presné letecké rakety“ na zasiahnutie 21 vojenských cieľov na celej Ukrajine. Okrem toho Moskva tvrdí, že jej sily zabili 240 ukrajinských vojakov a zničili 39 kusov vojenského vybavenia. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý zároveň upozorňuje, že tieto tvrdenia sa nedali nezávisle overiť.

12:19 Vyše 200 000 ukrajinských detí bolo násilne odvedených do Ruska, hovorí Zelenskyj

Od začiatku vojny na Ukrajine zahynulo už 243 detí a vyše 200 000 ich bolo násilne odvedených do Ruska. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore, ktorý bol zverejnený v stredu večer na Medzinárodný deň detí. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian a televízie CNN.

Ruské jednotky podľa Zelenského násilne odvádzajú z Ukrajiny nielen dospelých, ale aj deti. „Je to jeden z najohavnejších vojnových zločinov Ruska. Celkovo bolo doposiaľ deportovaných viac než 200 000 ukrajinských detí. Boli to siroty zo sirotincov, deti s rodičmi, no i deti oddelené od svojich rodín,“ uviedol Zelenskyj.

„Rusko týchto ľudí rozptyľuje po svojom území a našich občanov umiestňuje predovšetkým do odľahlých oblastí. Cieľom tejto kriminálnej praktiky je nie len ukradnúť našich ľudí, ale aj prinútiť ich zabudnúť na Ukrajinu a znemožniť im návrat,“ pokračoval ukrajinský prezident.

zdroj: TASR/AP/Efrem Lukatsky

Zelenskyj okrem toho uviedol, že od začiatku vojenskej invázie zahynulo na Ukrajine 243 detí, 446 ich utrpelo zranenia a nezvestných je ďalších 139. Ukrajinský prezident tak zopakoval údaje, ktoré v stredu zverejnila ukrajinská generálna prokuratúra. „Ukrajina nemôže byť dobytá, naši ľudia sa nevzdajú a naše deti sa nestanú majetkom okupantov,“ vyhlásil Zelenskyj.

11:49 V. BRITÁNIA: Ukrajine pošlú americké raketové systémy

Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine sofistikované raketové systémy stredného dosahu americkej výroby. Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že Ukrajine poskytnú nešpecifikovaný počet raketometov M270, ktoré dokážu vyslať presne navádzané rakety až do vzdialenosti 80 kilometrov.

Londýn svoj krok koordinoval s rozhodnutím Spojených štátov poslať Kyjevu raketomety HIMARS. Ukrajinskí vojaci absolvujú výcvik na používanie strojov v Spojenom kráľovstve. Ukrajina vyzvala svojich západných spojencov, aby jej poskytli rakety s dlhším doletom, ktoré by jej pomohli čeliť ruským delostreleckým útokom vo východnom regióne Donbas – ohnisku ofenzívy Ruska. USA uviedli, že Ukrajina sľúbila, že tieto zbrane nevystrelí do Ruska. Moskva však obvinila Washington, že „prilieva olej do ohňa“ konfliktu.

View this post on Instagram

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

10:40 Rusom začína dochádzať technika, majú nedostatok dronov, hlási Ukrajina

Rusko čelí nedostatku dronov. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU), ruské sily už počas vojny prišli o veľké množstvo tohto typu vojenského vybavenia, a to dokonca do takej miery, že museli začať používať drony vo vlastníctve ministerstva pre mimoriadne situácie.

10:00 Slovensko dodá Ukrajine osem kusov húfnic Zuzana 2, kontrakt je podpísaný

Štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, patriaca pod rezort obrany, uzatvorila v stredu kontrakt na komerčný predaj samohybných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu. Dodaných jej bude osem kusov

zdroj: SITA/AP Photo/Emilio Morenatti

8:11 Zelenská: Vojna sa neskončí, ak Ukrajina odovzdá časť svojho územia Rusku

Vojna sa neskončí, ak sa Ukrajina vzdá časti svojho územia v prospech Ruska, uviedla ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v štvrtkovom rozhovore pre televíziu ABC News. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

„Ukrajina nemôže brať normálne vyjadrenia, ktoré občas počujeme od lídrov krajín – v niektorých prípadoch lídrov veľkých a vplyvných krajín. Nemôžete sa len tak vzdať častí svojho územia, je to ako keby ste sa vzdali slobody,“ uviedla Zelenská.

Ukrajinská prvá dáma zároveň zopakovala pozíciu svojho manžela, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Donbas, v ktorom sa Rusko v súčasnosti sústreďuje na útočné operácie, bude znovu patriť Ukrajine.

„Ak by sme aj odovzdali časti svojho územia, agresora by to nezastavilo. Ďalej by vyvíjal nátlak… vykonával by ďalšie a ďalšie útoky proti nášmu územiu,“ dodala Zelenská.

View this post on Instagram

A post shared by Olena Zelenska (@olenazelenska_official)

7:30 Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva.

Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

6:42 Dánski voliči hlasovali za účasť na spoločnej obrannej politike EÚ

Dánski voliči v stredu v historickom referende odhlasovali, aby sa ich krajina vzdala rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ). Dánski vojaci sa tak budú môcť zúčastňovať na vojenských misiách EÚ a krajine sa tiež otvoria dvere do agentúr únie súvisiacich s bezpečnosťou.

Za účasť na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ hlasovalo 66,9 percenta voličov, čo je najvyšší podiel hlasov v histórii referend v krajine, účasť voličov však zas bola medzi najnižšími – len 65,8 percenta. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Dánske referendum je ďalšou zo série reakcií európskych krajín snažiacich sa o pevnejšie väzby so spojencami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

zdroj: SITA/AP/Petros Giannakouris