Analytička varuje: Keby sme plošne zakázali poplatky, časť ambulantných lekárov by zo sektora odišla

Slovenské zdravotníctvo zápasí s viacerými závažnými problémami – od finančnej nestability, cez akútny nedostatok zdravotníckeho personálu, až po komplikovanú a často neprehľadnú legislatívu. Nehovoriac o tom, že nemalá časť našich lekárov odchádza za prácou do zahraničia.

Analytička: Keby sme plošne zakázali poplatky, časť ambulantných lekárov by zo sektora jednoducho odišla

Na druhej strane, častou témou na Slovensku sú aj poplatky u lekárov mimo zdravotného poistenia. Napríklad podľa platnej legislatívy sú poplatky za poskytnutie konkrétneho termínu u lekára zakázané, no v praxi sa to často obchádza. Najmä prostredníctvom rôznych súkromných objednávacích systémov alebo zmlúv s externými poskytovateľmi. Niektorí politici v reakcii na problematiku poplatkov u lekárov mimo zdravotného poistenia hovoria aj o plošnom zakázaní poplatkov.

„Keby sme naozaj plošne zakázali poplatky, časť ambulantných lekárov by zo sektora jednoducho odišla a ambulantná starostlivosť by sa stala už úplne nedostupnou,“ hovorí v rozhovore pre týždenník Trend Henrieta Tulejová, partnerka a lektorka Advance Institute.

Podľa analytičky si to nemôžeme dovoliť. „Keď sa pozrieme na priemerný vek ambulantných lekárov, ktorý je naozaj vysoký, časť z nich odíde do predčasného dôchodku alebo do riadneho dôchodku. Alebo si lekári povedia, že bez poplatkov nevyžijú, najmä vo väčších mestách, a radšej budú fungovať ako súkromné ambulancie na plné priame platby,“ vysvetľuje odborníčka.

Podľa Tulejovej by riešením bolo zavedenie jednotných a sociálne únosných poplatkov. Napríklad na úrovni priemerne 20 eur mesačne. „Pacient by tak mal istotu, že u lekárov nezaplatí viac ako priemerne 20 eur za mesiac,“ dodáva analytička v interview.

Slovensko sa zadlžuje rekordným tempom

Ako sme nedávno informovali, slovenský štátny rozpočet sa v roku 2024 prehĺbil do ešte väčšieho deficitu než v predchádzajúcom roku. Hoci ekonomika vykazovala solídny rast a príjmy verejnej správy prekročili očakávania, hospodárenie verejných financií skončilo s mínusom 6,9 miliardy eur, čo zodpovedá 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v hodnotení štátneho záverečného účtu upozornil, že pokračujúci trend zadlžovania je dlhodobo neudržateľný. Varuje tiež, že náklady spojené s obsluhou štátneho dlhu narastajú alarmujúcim tempom.

Príjmy verejnej správy dosiahli v roku 2024 celkovo 54,8 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 1,3 miliardy eur oproti schválenému rozpočtu – teda o 1,1 % hrubého domáceho produktu. K priaznivému vývoju prispeli najmä vyššie nedaňové príjmy, zvýšené odvody do Sociálnej poisťovne, ako aj granty a transfery zo zahraničia.

Na druhej strane, daňové príjmy zaostali za očakávaniami. Najvýraznejšie zlyhala daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá vyniesla o 177 miliónov eur menej, než sa pôvodne predpokladalo. Nižší výber zaznamenali aj spotrebné dane – predovšetkým z liehu a tabakových výrobkov, kde výpadok predstavoval ďalších 95 miliónov eur.

Hoci výdavky verejného zdravotného poistenia od roku 2019 rastú rýchlejšie než samotná ekonomika, zadlženosť nemocníc sa naďalej prehlbuje. Celkové záväzky zdravotníckeho sektora už presiahli 2 miliardy eur. V dôsledku oneskorených platieb Slovensko dokonca prehralo súdny spor s Európskou komisiou.

„Na základe série kontrol v zdravotníctve upozorňujeme, že hlavným problémom nie je akútny nedostatok zdrojov, ale ich netransparentné prerozdeľovanie a výrazný vplyv záujmových lobistických skupín,“ varuje predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. 

Zároveň upozornil, že medzi vážne problémy patrí aj tzv. mzdový automat – mechanizmus, ktorý zabezpečuje automatické zvyšovanie platov zdravotníkov bez ohľadu na aktuálnu finančnú situáciu sektora. Tento systém je podľa neho dlhodobo neudržateľný a výrazne zaťažuje rozpočet.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality