Slovensko sa zadlžuje rekordným tempom. Dôchodky a premrhané eurofondy devastujú rozpočet

Slovenský štátny rozpočet sa v roku 2024 prepadol do ešte hlbšej straty než v predchádzajúcom roku. Napriek solídnemu rastu ekonomiky a vyšším než plánovaným príjmom verejnej správy sa deficit verejných financií vyšplhal na 6,9 miliardy eur – čo predstavuje 5,3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojom stanovisku k štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2024 varuje, že dlhodobý trend zadlžovania je neudržateľný a náklady na obsluhu štátneho dlhu rýchlo rastú.

Daňové príjmy zaostali za očakávaním

Príjmy verejnej správy vlani dosiahli 54,8 miliardy eur. Oproti schválenému rozpočtu je to o 1,3 miliardy viac – teda o 1,1 % HDP. K tomuto pozitívnemu vývoju prispeli predovšetkým vyššie nedaňové príjmy, odvody do Sociálnej poisťovne, granty a transfery.

Naopak, za očakávaniami zaostali daňové príjmy – a to najmä pri DPH, ktorá priniesla o 177 miliónov eur menej, ako sa predpokladalo. Spotrebné dane, najmä z liehu a tabaku, boli slabšie o ďalších 95 miliónov eur.

Slovensko je medzi najhoršími v Európskej únii

Zatiaľ čo slovenská ekonomika medziročne rástla o 2,1 %, čo je nad priemerom EÚ, rozpočtový mínus verejných financií patril k najvyšším v celej Únii. Horšie na tom boli len Francúzsko, Poľsko a Rumunsko.

Šéf NKÚ Ľubomír Andrassy pripomenul, že problém je dlhodobý: „Deficit verejnej správy sa medziročne zhoršil už druhý rok po sebe. Po výraznom náraste z 1,7 % HDP v roku 2022 na 5,2 % HDP v roku 2023 sa v roku 2024 zvýšil na 5,3 % HDP.“

zdroj: NKÚ

Hrubý dlh verejnej správy sa vyšplhal na 14 328 eur na obyvateľa, čo je o 1 649 eur viac než v predchádzajúcom roku. Náklady na splácanie dlhov stúpli o 116 miliónov eur, pričom štát zaplatil na úrokoch celkovo 1,2 miliardy eur.

Zhoršenie fiškálnej pozície sa prejavilo aj v zníženom medzinárodnom ratingu Slovenska, čo vedie k vyššej rizikovej prirážke pri vydávaní slovenských dlhopisov.

Dôchodky nás stoja viac než kedykoľvek predtým

Jeden z najvýraznejších výdavkových balíkov tvoria dôchodky. Na starobné, predčasné a tzv. 13. dôchodky putovalo z verejných financií až 10,5 miliardy eur. Medziročne ide o nárast o 14,8 %.

Sociálna poisťovňa sa dostala do mínusu a musela byť dotovaná rekordným štátnym transferom vo výške 2,72 miliardy eur. Ďalších takmer 2,9 miliardy si presunula z ostatných fondov, aby pokryla zvyšný deficit.

„Zavedenie plošného 13. dôchodku pre všetkých, vyplatenie rodičovského dôchodku, valorizácia starobných dôchodkov, ako aj predčasné starobné dôchodky po odpracovaní 40 rokov v čase konsolidácie verejných financií vytvorili veľký tlak na štátny rozpočet a prispeli k zhoršeniu jeho udržateľnosti,“ uviedol Andrassy.

Priemerný starobný dôchodok v roku 2024 predstavoval 683,10 eura, predčasný dokonca 733,15 eura.

Zdravotníctvo: viac peňazí, viac problémov

Hoci výdavky verejného zdravotného poistenia od roku 2019 stúpajú rýchlejšie ako ekonomika štátu, dlhy nemocníc stále rastú. Celkové záväzky zdravotníckeho sektora presiahli 2 miliardy eur. Slovensko pre oneskorené úhrady dokonca prehralo súdny spor s Európskou komisiou.

„Slovenské zdravotníctvo míňa až 9 miliárd ročne,“ upozorňuje NKÚ. Pacient je len rukojemník systému

„Na základe série kontrol v zdravotníctve upozorňujeme, že hlavným problémom nie je akútny nedostatok zdrojov, ale ich netransparentné prerozdeľovanie a výrazný vplyv záujmových lobistických skupín,“ varuje predseda NKÚ.

Dodal, že jedným z významných problémov je aj tzv. mzdový automat – mechanizmus, ktorý automaticky zvyšuje platy zdravotníkov a dlhodobo nie je finančne udržateľný.

Eurofondy: Slovensko z nich čerpá len zlomok

Aj po dvadsiatich rokoch v EÚ Slovensko bojuje s rovnakým problémom – peniaze z Bruselu čerpáme pomaly a neefektívne. Z aktuálneho obdobia 2021 až 2027 sa do konca roka 2024 vyčerpali len 3 % alokácie – konkrétne 388,1 milióna eur z celkovej sumy 12,8 miliardy eur.

„Minulý rok sa preto paradoxne najviac prostriedkov využilo z ukončovaného obdobia 2014 až 2020 a na základe niekoľkoročného kontrolórskeho poznania konštatujeme, že Slovensko premrhalo rozvojový potenciál prichádzajúci vďaka európskej finančnej pomoci,“ uviedol Andrassy.

Z Plánu obnovy sa v roku 2024 čerpali kapitálové výdavky v hodnote 785 miliónov eur, z toho 222 miliónov išlo na rekonštrukciu a vybavenie nemocníc. Z celkového počtu 222 cieľov a míľnikov sa podarilo splniť len 32 %.

Energo-pomoc: Obrovské náklady s malým efektom

Do tzv. energopomoci, teda štátnej podpory na zvládanie cien energií, išli za tri roky (2022 – 2024) celkovo 4,2 miliardy eur. Len za rok 2024 to bolo 1,2 miliardy, z čoho 437 miliónov pokryli európske zdroje.

Hoci išlo o dočasné opatrenie, jeho objem výrazne zaťažil rozpočet a podľa NKÚ nepriniesol systémové riešenie.

Slovensko sa síce môže pochváliť rastom ekonomiky, no neefektívne rozdeľovanie verejných zdrojov, rýchlo rastúce výdavky na dôchodky a zdravotníctvo či nevyužitý potenciál eurofondov ho tlačia do rozpočtovej pasce. Ak sa trend nezvráti, bremeno dnešných rozhodnutí pocítia najmä budúce generácie.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality