Orlen prišiel o stovky miliónov: Ropný gigant so 100 čerpacími stanicami na Slovensku čelí veľkému škandálu

Poľský štátny energetický koncern Orlen sa ocitol v centre škandálu, ktorý siaha od jachty v Abú Zabí cez sprostredkovateľov v Dubaji až po kryptomeny odovzdávané na USB kľúčoch v reštauráciách v Caracase.

Nevydarený nákup venezuelskej ropy mal skupinu podľa poľskej vlády pripraviť najmenej o 1,6 miliardy zlotých, teda približne 424 miliónov dolárov.

Orlen pôsobí aj na Slovensku, kde prevádzkuje už 100 čerpacích staníc a stáva sa čoraz výraznejším hráčom na trhu s palivami. Škandál sa však týka obchodov jeho švajčiarskej dcérskej spoločnosti Orlen Trading Switzerland, ktoré sa uskutočnili na konci roka 2023.

Nové podrobnosti priniesla investigácia  britského denníka Financial Times. Novinári na základe interných dokumentov spoločnosti, údajov o lodnej doprave, analýzy blockchainu, súdnych spisov a rozhovorov zrekonštruovali cestu peňazí aj okolnosti nevydareného obchodu.

O nových zisteniach denníka Financial Times podrobne informovala poľská Rzeczpospolita. S odvolaním na britský denník opísala cestu peňazí aj okolnosti nevydareného obchodu.

Kauza vyplávala na povrch v mimoriadne citlivom období. Orlen musí pre výpadky dodávok zo Saudskej Arábie urýchlene hľadať náhradnú ropu, zatiaľ čo ceny na európskom trhu podľa agentúry Reuters prekročili 120 dolárov za barel.

Dohoda sa začala na jachte

Začiatok prípadu je spojený s novembrovým víkendom v roku 2023, keď sa v Abú Zabí konali preteky Formuly 1. Vtedajší šéf Orlen Trading Switzerland Samer Awad sa na jachte stretol s Kamom Ho „Alexom“ Tsem, v tom čase 25-ročným obchodníkom a zakladateľom dubajskej spoločnosti Hannon International.

Podľa britského denníka krátko nato švajčiarska dcéra Orlenu podpísala s Hannon International kontrakt na nákup približne šiestich miliónov barelov venezuelskej ropy Merey 16 za 345 miliónov dolárov. Do piatich dní jej previedla zálohu 230 miliónov dolárov. Podľa zistení médií nemala požadovať záruku ani iné zabezpečenie.

Kontrakt nehovoril o platbách v kryptomenách. Venezuelská štátna ropná spoločnosť PDVSA však pre obmedzenia tradičných platobných kanálov požadovala platbu v stablecoine Tether, známom pod skratkou USDT. Hannon preto začal doláre meniť na digitálne tokeny a do obchodov zapájal ďalšie spoločnosti a sprostredkovateľov.

Jednej dubajskej spoločnosti poslal 135 miliónov dolárov, no podľa tvrdení Hannonu dostal iba 85 miliónov USDT. Chýbajúcich 50 miliónov sa stalo predmetom súdneho sporu. Ďalších 30 miliónov dolárov smerovalo inej firme, ktorá ich mala premeniť na kryptomenu a posunúť spoločnosti PDVSA. Peniaze sa však podľa opisu prípadu k venezuelskému koncernu nedostali.

Kryptomeny na USB kľúčoch

K venezuelskému pobrežiu medzitým dorazili tri supertankery prenajaté Orlenom. Plavidlá Olympic Trophy, Hili a FPMC C Melody čakali pri termináli José na náklad, ktorý neprichádzal. S každým ďalším dňom pritom rástli poplatky za ich nečinný prestoj.

Tse preto začiatkom roka 2024 odcestoval so spolupracovníkom do Caracasu. Pohybovali sa v obrnenom automobile a s ozbrojenou ochrankou. Miestnym sprostredkovateľom mali v hoteloch a reštauráciách odovzdávať USB kľúče s prístupovými údajmi k digitálnym peňaženkám.

Podľa Financial Times takýmto spôsobom odovzdali miestnym brokerom prístup ku kryptomenám v hodnote 132 miliónov dolárov. Väčšina objednanej ropy však do Poľska neprišla. Orlen získal iba približne polovicu iného, dodatočne dohodnutého nákladu vykurovacieho oleja v hodnote 28,8 milióna dolárov.

Samotné náklady na prenájom a prestoje lodí mali dosiahnuť 72 miliónov dolárov. Poľská vláda celkovú stratu spojenú s obchodmi vyčíslila na najmenej 1,6 miliardy zlotých, čo je približne 424 miliónov dolárov. Orlen sa zároveň stále usiluje získať späť 230-miliónovú zálohu od spoločnosti Hannon International. Spor pokračuje v arbitráži.

Bývalý šéf Orlenu odmieta zodpovednosť

V čase uzatvorenia kontraktu viedol Orlen Daniel Obajtek, dnes poľský europoslanec za stranu Právo a spravodlivosť. Ako informovala TVN24, Obajtek vyhlásil, že o tejto konkrétnej transakcii nevedel. Zdôraznil, že vedenie skupiny schválilo financovanie švajčiarskej dcéry, nie jednotlivé obchody.

Po zverejnení investigatívy zároveň poukázal na to, že po vypovedaní kontraktu novým manažmentom bola ropa na jeden z tankerov určených pre Orlen naložená pre iného zákazníka. Podľa neho to vyvoláva otázku, či sa zmluva predsa len nedala splniť. Obajtek v tomto prípade obvinený nebol a tvrdí, že okolnosti má objasniť súd.

Súčasné vedenie Orlenu jeho interpretáciu odmietlo. Tlačové oddelenie koncernu podľa poľskej Rzeczpospolitej prirovnalo prevod stámiliónov dolárov dubajskej firme bez dodania ropy ku kúpe varšavského Paláca kultúry od náhodného okoloidúceho.

„Hanba pre celý svet,“ reagujú politici

Poľský premiér Donald Tusk označil zverejnené zistenia za jeden z najväčších škandálov dejinách krajiny. „Je to celosvetová hanba. Financial Times píšu o najväčšom, alebo jednom z najväčších škandálov v dejinách našej krajiny. Dnes o tom číta celý svet,“ povedal podľa TASR.

Kauza sa preniesla aj do Európskeho parlamentu, kde dnes Obajtek pôsobí.

Europoslanec Občianskej koalície Michał Wawrykiewicz pre Polskie Radio 24 uviedol, že jeho zahraniční kolegovia na prípad reagujú smiechom aj rozpačitým krútením hlavou. Podľa neho ide o ukážku nekompetentnosti a nebezpečného prepojenia politiky s pochybným obchodným prostredím.

Wawrykiewicz pripísal zodpovednosť vedeniu koncernu z obdobia vlády Práva a spravodlivosti. Zdôraznil, že zmiznutie takej vysokej sumy zo štátnej spoločnosti musí viesť aj k vyvodeniu právnej zodpovednosti.

Poľská prokuratúra už v súvislosti s prípadom podala obžalobu na troch bývalých predstaviteľov Orlenu a jeho švajčiarskej dcéry. Obžalovaní vinu odmietajú a ich vina zatiaľ nebola právoplatne preukázaná.

Orlen zháňa ropu na drahom trhu

Škandál prichádza v čase, keď Orlen rieši ďalší problém s dodávkami ropy. Saudská Arábia obmedzila dodávky ropy do Európy po útokoch dronov, ktoré poškodili jej kľúčový ropovod East–West vedúci k Červenému moru. Saudi Aramco pritom od roku 2022 dodáva približne 40 % ropy spracúvanej v rafinériách skupiny Orlen, konštatuje Reuters.

Podľa agentúry začal koncern urýchlene nakupovať náhradné dodávky zo Severného mora a hľadal aj americkú a kazašskú ropu. Situáciu komplikuje cena. Ceny ropy na fyzickom európskom trhu totiž po výpadkoch prekročili 120 dolárov za barel.

Orlen a jeho dcérske spoločnosti prevádzkujú rafinérie v Poľsku, Litve a Česku. Do Gdanska smerovalo v tomto roku približne 160-tisíc barelov saudskej ropy denne a do litovského terminálu Būtingė ďalších 63-tisíc barelov denne. Spolu predstavovali približne 59 % európskeho dovozu saudskej ropy.

Koncern tvrdí, že má dostatočné zásoby

Orlen napriek napätej situácii ubezpečuje, že jeho rafinérie fungujú bez prerušenia. Ako informovala TASR, od 11. septembra 2026 zazmluvnil 16 dodatočných dodávok pre Poľsko, Česko a Litvu.

Ropa má prísť z Nórska, Spojeného kráľovstva, Alžírska, Kazachstanu, Azerbajdžanu a krajín Severnej a Južnej Ameriky. Časť dopytu pokrýva aj augustová zmluva s nórskou spoločnosťou Equinor.

Koncern tvrdí, že dodávky do jeho rafinérií pokračujú bez prerušenia a plne pokrývajú ich potreby. Bezprostredný nedostatok palív na čerpacích staniciach vrátane slovenských preto spoločnosť neavizuje.