Lavrov hrozí EÚ bleskovou vojnou: Moskva odmietla dohody, von der Leyenová spúšťa nový bezpečnostný protokol

Európska bezpečnosť sa dostáva do centra čoraz ostrejších vyjadrení z Moskvy aj Bruselu. Kým ruský minister zahraničných vecí odmieta bezpečnostné dohody s Európou a hovorí o možnom krátkom konflikte, vedenie EÚ avizuje nové mechanizmy na spoločnú reakciu na hrozby.

Moskva nechce s Európou bezpečnostné dohody

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa k vzťahom medzi Moskvou a európskymi krajinami vyjadril počas Medzinárodného festivalu mládeže. Podľa webu Polsat News odmietol možnosť, že by Rusko uzatváralo s Európanmi dohody týkajúce sa vlastnej bezpečnosti.

„Rusko nemá v úmysle uzatvárať žiadne dohody ani porozumenia s Európanmi v oblasti zabezpečenia vlastnej bezpečnosti,“ uviedol Lavrov. Zároveň dodal, že Moskva v oblastiach, od ktorých závisí bezpečnosť štátu, žiadne dohody nepodpisuje a ani ich podľa jeho slov nemá v úmysle uzatvárať.

Ruský minister zároveň tvrdil, že práve európske krajiny pravidelne hovoria o prípravách na vojnu. Moskva podľa neho nemá záujem ani zámer zaútočiť na Západ. Následne však Lavrov použil výrazne ostrejší tón.

„Ak sa však Európania skutočne rozhodnú zaútočiť na Rusko, bude to už úplne iná vojna, veľmi krátka,“ vyhlásil podľa Polsat News. Dodal, že dúfa, že toto varovanie bolo vypočuté v európskych metropolách a v inštitúciách, ktoré sa podľa neho pokúšajú zastupovať zjednotenú Európu.

Von der Leyenová hovorí o nových hrozbách

Na Lavrovove vyjadrenia nadviazala vo svojom prejave aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa textu prejavu zverejneného Európskou komisiou označila súčasné obdobie za čas, keď Európa čelí otvorene nepriateľskému svetu a rastúcim bezpečnostným rizikám.

„Na našom kontinente zúri útočná územná vojna a ďalšie vypukli v našom susedstve,“ uviedla von der Leyenová. Zároveň poukázala na kybernetické útoky, sabotáže, podpaľačstvo a incidenty s dronmi, ktoré podľa nej pribúdajú.

Predsedníčka Komisie v prejave spomenula aj udalosti z posledného týždňa v Dánsku, Litve a Poľsku a pokus o útok dronom v Lipsku. Tento incident označila za útok s použitím vojenského materiálu, ktorý podľa jej slov vykonali ruskí operatívci na európskom území.

EÚ chce vlastný bezpečnostný mechanizmus

Von der Leyenová zároveň predstavila návrhy, ktorými chce Európska únia reagovať na nové bezpečnostné prostredie.

Podľa Európskej komisie chce navrhnúť novú európsku bezpečnostnú stratégiu. Súčasťou predstáv je aj vytvorenie mechanizmu, ktorý prirovnala k článku 4 NATO. Ten by mal umožniť členským štátom koordinovať spoločnú reakciu v situáciách, ktoré ešte nemusia predstavovať ozbrojený útok, no zároveň môžu ohrozovať národnú bezpečnosť.

„Verím, že nastal čas na vlastný článok 4 Európy – alebo núdzový bezpečnostný protokol,“ uviedla von der Leyenová vo svojom prejave.

Podľa jej návrhu by po aktivácii takéhoto mechanizmu všetky členské štáty spoločne zasadli a koordinovali európsku odpoveď. Cieľom by bolo podľa Komisie odradiť od ďalšej eskalácie a zmierniť dôsledky incidentov.

Brusel zároveň plánuje predstaviť myšlienku Európskej bezpečnostnej rady, do ktorej by okrem členských štátov mohli patriť aj partneri ako Kanada, Nórsko či Spojené kráľovstvo.

Európa zvyšuje výdavky na obranu

Von der Leyenová vo svojom prejave poukázala aj na rast európskych obranných kapacít. Podľa jej slov sa výdavky na obranu za posledných päť rokov zvýšili takmer o 80 percent.

EÚ chce pritom pokračovať v spoločných obranných projektoch. Spomína napríklad systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, strategickú dopravu, dopĺňanie paliva vo vzduchu, vesmírne kapacity či kybernetickú bezpečnosť.

Predsedníčka Komisie zároveň oznámila nový European Instrument for Strategic Enablers, ktorý má byť podľa jej slov zosúladený s NATO. Na záver bezpečnostnej časti prejavu vyslala jasný odkaz: „Európa bude brániť každý jeden meter štvorcový svojho územia.“

Zatiaľ čo Moskva teda prostredníctvom Lavrova odmieta nové bezpečnostné dohody s Európou a varuje pred následkami prípadného útoku na Rusko, Brusel pripravuje vlastné nástroje na spoločnú reakciu na bezpečnostné incidenty a pokračuje v posilňovaní obrany.