Antikoncepcia môže meniť správanie žien, naznačuje štúdia

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil prvú hormonálnu antikoncepciu s názvom Enovid v roku 1960. Odvtedy sa zaradila na prvé priečky zoznamu najčastejšie predpisovaných liekov na svete.

Denne užíva hormonálnu antikoncepciu viac ako 100 miliónov žien na celom svete. Aj napriek tomu však každoročne dochádza k mnohým neplánovaným tehotenstvám. Tento fakt zobrazuje skutočnosť, že antikoncepciu je stále potrebné propagovať.

Syntetické hormóny nachádzajúce sa v tabletkách spôsobujú to, že telo počas menštruačného cyklu neuvoľňuje žiadne zrelé vajíčka, a teda nemôže dôjsť k oplodneniu a nečakanému tehotenstvu.

Aký vplyv však majú hormóny v tabletkách na správanie ľudí, je výskumom viacerých štúdií. Databáza PsycNet zobrazuje štúdiu, podľa ktorej sú niektoré z hormónov ovplyvňovaných tabletkami spojené so súťaživým správaním.

Hormonálna antikoncepcia totiž priamo ovplyvňuje tri hormóny, ktoré sú spojené so súťaživým správaním: testosterón, progesterón a typ estrogénu nazývaný estradiol.

Portál Sciencealert preskúmal 46 štúdií zahrňujúcich viac ako 16-tisíc účastníkov týkajúcich sa vplyvu hormonálnej antikoncepcie na súťaživosť. Jedným zo zistení bolo, že hormonálna antikoncepcia môže mať vplyv na motiváciu žien a ich schopnosť dosiahnuť vyšší status.

Súťaživosť a motivácia

Štúdie taktiež poukazujú na nižší výkon pri úlohách vyžadujúcich si vytrvalosť či nižšie pocity sexuálnej túžby. Vedci tvrdia, že ženy, ktoré prirodzene cyklizujú, sa cítia v polovici cyklu sexuálne žiadostivejšie a atraktívnejšie. Užívateľky hormonálnej antikoncepcie však nie.

Jedna zo štúdií poukázala na vplyv hormonálnej antikoncepcie pri výbere partnerov a na súťaživosť na základe vzťahového statusu účastníkov. Užívanie hormonálnej antikoncepcie znížilo sebahodnotenie súťaživosti u žien vo vzťahu, ale nie u slobodných žien.

Avšak malé veľkosti vzoriek sťažujú vyvodzovanie akýchkoľvek väčších záverov. Mnohé zo štúdií totiž neuvádzajú typy hormonálnej koncepcie a nezohľadňujú ani rozdiely medzi užívateľkami.

Dostupnosť

Prístup k spoľahlivej antikoncepcii má však obrovský prínos pre jednotlivcov i celú spoločnosť. Ako už bolo vyššie spomenuté, k neplánovaným tehotenstvám dochádza aj v dnešnom modernom svete. Ale nie všetkým je umožnený jednoduchý prístup k antikoncepcii.

Čo sa týka dostupnosti antikoncepcie, Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF) poukázalo na jasné rozdiely medzi východnou a západnou Európou, uvádza portál Euractiv. Zatiaľ čo si západ počínal pomerne dobre, východná Európa naďalej zaostáva.

Slovenky majú k hormonálnej antikoncepcii piaty najhorší prístup z krajín Európskej únie. Horšie už je na tom iba Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Rusko a Poľsko, ktoré je na úplnom konci už druhý rok po sebe.

Poľsko na chvoste

Slovensko obsadilo 38. priečku zo 46 analyzovaných krajín. „Prístup k lacnej a dostupnej antikoncepcii je v modernej demokracii základným právom pre všetkých. Správa nám jasne ukazuje, ako sa v tejto téme líši prístup rôznych krajín,“ povedal chorvátsky europoslanec Predrag Matić pri prezentácii analýzy.

„Prístup k antikoncepcii je v Európe stále nerovnomerný,“ potvrdila holandská europoslankyňa Sophie in‘t Veld.

Vo svojej analýze sa odborníci zaoberali národnými politikami, ktoré umožňujú občanom jednotlivých krajín prístup k antikoncepcii a jej preplácaniu z verejného zdravotného poistenia, ale i dostupnosť poradenstva ohľadom plánovaného rodičovstva.

Podľa platnej legislatívy, ktorá platí pre Slovensko, nie je hormonálna antikoncepcia považovaná za liek, ktorý by mohol byť hradený z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že legislatíva definuje antikoncepciu ako prostriedok určený výlučne na reguláciu počatia.

Jedna z metód

Avšak hormonálna antikoncepcia je iba jednou z viacerých antikoncepčných metód. Riaditeľka slovenskej organizácie Plánované rodičovstvo poukazuje aj na skutočnosť, že nízka informovanosť Slovákov ohľadom užívania antikoncepcie napríklad spôsobuje vysoké čísla tínedžerských tehotenstiev.

„Podľa údajov Svetovej banky z roku 2019 otehotnie každá 40. tínedžerka vo veku 15 – 19 rokov,“ hovorí pre portál Euractiv Zuzana Bendíková, riaditeľka organizácie Plánované rodičovstvo.

Podľa jej slov je potrebné začať robiť systematické kroky k lepšej informovanosti a tiež k dostupnosti antikoncepcie. Za príklad uvádza uhrádzanie jedného druhu antikoncepčnej metódy, buď podľa veku, alebo na základe socioekonomických podmienok danej osoby.