Arabské NATO na obzore: Izraelský útok v Katare oživil myšlienku spoločnej armády po desiatkach rokov
- Útok Izraela na Katar rozhýbal rokovania o arabskej obrannej sile po vzore NATO
- Egypt plánuje viesť jednotky, Saudská Arábia má byť hlavným partnerom
- Útok Izraela na Katar rozhýbal rokovania o arabskej obrannej sile po vzore NATO
- Egypt plánuje viesť jednotky, Saudská Arábia má byť hlavným partnerom
Podľa denníka New York Times sa ministri zahraničných vecí arabských krajín stretli v nedeľu v katarskej Dauhe, aby koordinovali spoločnú reakciu na izraelský raketový útok, ktorý mal cieliť na lídrov Hamasu. Úder zasiahol obytnú štvrť priamo v hlavnom meste a usmrtil viacerých členov hnutia, ako aj príslušníka katarskej bezpečnosti.
Útok vyvolal ostré odsúdenie medzinárodného spoločenstva, vrátane tradičných spojencov Izraela, ktorí ho označili za porušenie katarskej suverenity. Katarský premiér šejk Mohammed bin Abdulrahman al-Thani uviedol: „Čo Izrael povzbudzuje k tomu, aby pokračoval na tejto ceste, je neschopnosť medzinárodného spoločenstva postaviť ho pred zodpovednosť.“
Napriek narastajúcemu napätiu Katar ani Egypt neodstúpili od svojej sprostredkovateľskej úlohy v rokovaniach o prímerí v Gaze. Útok však podľa regionálnych analytikov spôsobil šok v hlavných mestách Perzského zálivu a spochybnil ich ochotu ďalej rozvíjať spoluprácu s Izraelom.
Káhira prichádza s novou iniciatívou
Ako uviedol denník The Jerusalem Post, Egypt predložil návrh na vytvorenie spoločnej arabskej vojenskej sily, ktorá by fungovala po vzore NATO. Podľa správ egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí pracuje na získaní podpory pre tzv. „rýchlu reakčnú jednotku“, ktorá by chránila každý arabský štát v prípade útoku.
Káhira je údajne pripravená vyslať až 20-tisíc vojakov a usiluje sa, aby velenie prevzal egyptský generál štvorhviezdičkového hodnosti. Hlavným partnerom by mala byť Saudská Arábia.
Zdroj, ktorý citoval denník Al-Akhbar, zdôraznil, že „mechanizmus musí umožniť nasadenie sily v prípade potreby a musí odrážať zloženie arabských štátov a ich armád, pričom berie do úvahy regionálnu politiku“. Diskusie prebiehajú aj o zložení velenia: Egypt chce zaujať vedúcu pozíciu, druhá najvyššia funkcia by pripadla niektorej z monarchií Perzského zálivu.
Reakcie v regióne a obavy o mierové dohody
Izraelská opozícia prijala návrh s kritikou. Líder opozície Jair Lapid napísal na sociálnej sieti X, že „správa o egyptskom návrhu na vytvorenie spoločnej arabskej sily je vážnym úderom pre mierové dohody. Prichádza krátko po vážnom oslabení Abrahamských dohôd.“
Podľa diplomatov oslovených New York Times arabsko-islamský summit v Dauhe môže priniesť rámec, v ktorom by sa návrh ďalej rozpracoval. Cieľom je vytvoriť obranný dáždnik, nie priame zapojenie do eskalácie s Izraelom. Zdroje z Káhiry zdôrazňujú, že iniciatíva má odrážať nielen vojenské kapacity, ale aj politickú rovnováhu medzi Maghrebom, Blízkym východom a Zálivom.
Zatiaľ nie je jasné, či projekt získa dostatočnú podporu. Pred desiatimi rokmi podobný návrh stroskotal na nedostatku konsenzu. Tentoraz však útok na Katar, ktorý hostí jednu z najväčších amerických vojenských základní v regióne, dodal iniciatíve na naliehavosti.
Širšie dôsledky pre Blízky východ
Regionálni analytici upozorňujú, že prípadné oživenie spoločnej arabskej sily môže zásadne zmeniť bezpečnostnú architektúru Blízkeho východu. Katar, Egypt a Saudská Arábia by sa mohli ocitnúť v centre nového obranného bloku, ktorý by reagoval na vojenské provokácie a útoky proti členským štátom.
Zároveň sa otvára otázka budúcnosti vzťahov medzi arabskými krajinami a Izraelom. Od roku 2020, keď boli podpísané Abrahamské dohody, sa Tel Aviv snažil posilňovať vzťahy s krajinami Zálivu. Terajší vývoj však ukazuje, že pokračujúca vojna v Gaze a úder v Katare tieto väzby oslabujú.
Ako poznamenal katarský premiér al-Thani: „Nesmie zostať ticho alebo ľahostajnosť voči tejto barbarskej agresii. Musíme prijať reálne opatrenia, aby sme zabránili ďalšej eskalácii.“
Iniciatíva na vytvorenie arabskej vojenskej sily tak nie je len reakciou na aktuálny konflikt, ale aj snahou Káhiry získať vedúcu úlohu v regióne a redefinovať mocenské vzťahy v čase, keď sa Blízky východ ocitá v novej fáze geopolitického napätia.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: NYT, JP