Architekt prišiel o zrak, no to ho nezastavilo. Budovy som začal počuť, cítim ich, vraví

Pre mnohých architektov práca závisí od vizuálnych možností, ako sa môže priestor po ich zásahu zmeniť. Mnoho architektov a dizajnérov často prehliada, aké je to navrhovať budovy a stavby pre nevidiacich alebo sluchovo postihnutých.

V dnešnej dobe sa v komunite architektov čoraz viac diskutuje o bezbariérovej prístupnosti a metódach inkluzívneho dizajnu. Architekti ako Chris Downey využívajú svoje skúsenosti a vedomosti k transformovaniu architektúry pre zrakovo postihnutých. A to aj napriek tomu, že on sám jenevidiaci.

V nedávnom 60 minútovom rozhovore s Leslie Stahl pre americkú televíziu CBS sa Downey podelil s verejnosťou o to, ako mu strata zraku pomohla lepšie si uvedomiť, čo to znamená stavať pre nevidiacich.

V relácii predstavil funkciu AIA „Look Up“, pomocou ktorej nachádza nové spôsoby, ako pomôcť transformovať budúcnosť architektúry jeden deň po druhom. Počas rozhovoru Downey prezentoval aj  niektoré prevratné práce, ktoré za tie roky vytvoril.

zdroj: Archinect/John Boerger

Svoje návrhy Downey špecializuje pre nevidiacich. Od očného centra Duke University Hospital až po konzultačné práce pre Microsoft, nezastaviteľný architekt dokonca urobil významné kroky k navrhnutiu lepšieho spôsobu pre zrakovo postihnutých cestujúcich po San Franciscu, informuje o tom architektonický portál Archinect.

Vďaka svojej práci a neochvejnému optimizmu využíva Downey svoju stratu zraku ako katalyzátor na vytvorenie dostupného dizajnu pre všetkých.

Aj architekti majú svoje Braillovo písmo

Keď architekt Downey oslepol, svojej práce sa nevzdal a vymyslel spôsob, ako v nej pokračovať napriek zrakovému postihnutiu. Našiel tlačiareň, ktorá dokázala tlačiť architektonické kresby tak, aby ich dokázal čítať a porozumieť im prostredníctvom hmatu. „Vyzerajú ako bežné výtlačky, normálne kresby v počítači. Len vychádzajú v hmatovej podobe, aby ich dokázali prečítať aj zrakovo postihnutý,“ prezradil v rozhovore.

zdroj: Archinect/Cooper Hewitt, Smithsonian Design Museum

Ak nie je poruke tlačiareň, Downey prišiel na spôsob, ako „načrtnúť“ svoje nápady do plánov pomocou jednoduchej detskej hračky – tvarovateľných voskových tyčiniek, ktoré modeluje, aby ukázal svoje úpravy ostatným.

Po čase začal počuť architektúru

V rozhovore taktiež spomína, že sa po čase začalo diať niečo prekvapujúce. Už nevidel budovy a priestory, ale začal ich počuť. „Zvuky, textúry. Zvuk sa mení, pretože nad hlavou máme kryt,“ popisoval reportérke, čo počuje. Stahl potvrdila, že sa obaja nachádzali pod baldachýnom.

Robiť to, čo ťa naplňuje, sa pri veľkej snahe a tvrdej práci dá robiť aj napriek postihnutiu. Downey opisuje, ako si na stratu zraku postupne zvykol. „Fascinovalo ma to, prechádzať sa po budovách, ktoré som predtým videl. Teraz som ich prežíval inak. Počul som architektúru, cítil som ten priestor,“ dodáva architekt.