Architektúra, ktorá dýcha a lieči: „Biofilný dizajn nemusí byť luxus. Podporuje výkon či kreativitu,“ tvrdí návrhár

V čase, keď trávime väčšinu života v interiéroch a hľadáme spôsoby, ako sa cítiť lepšie, zdravšie a vyrovnanejšie, prichádza do popredia koncept, ktorý má hlboké korene v našom prirodzenom nastavení – biofilný dizajn. Nejde o módny trend či dekoratívnu estetiku. Hovoríme o ucelenom prístupe k tvorbe prostredia, ktorý rešpektuje ľudskú potrebu byť v kontakte s prírodou. Prináša prírodné prvky, ako denné svetlo, zeleň, voda či prírodné materiály a tvary.

Od antických átrií až po japonské záhrady

Aj keď termín „biofília“ prvýkrát systematicky pomenoval biológ Edward O. Wilson, ide o ideu, ktorá sa objavuje v architektúre už po stáročia – od antických átrií až po japonské záhrady. Dnes sa tento prístup vracia do povedomia ako odpoveď na potrebu vytvárať priestory, ktoré nielen slúžia, ale aj liečia, upokojujú a podporujú duševnú pohodu.

Viac o princípoch biofilného dizajnu, jeho praktickej aplikácii aj o tom, prečo ho nevníma ako trend, ale ako postoj, nám porozprával Marián Kiss, zakladateľ spoločnosti crea:space.

• Dokáže biofília ovplyvňovať našu psychiku?
• Sme vďaka nej produktívnejší?
• Vieme sa podľa nej riadiť aj v každodennom živote?

Ako rozpoznáme biofilnú architektúru v prirodzenom prostredí?

Biofília sa v moderných budovách neobjavuje ako „doplnok na záver“, ale ako kľúčový prvok koncepcie už od prvého náčrtu. Práve v tom vidíme zmysel – vytvárať priestory, ktoré sú funkčné, živé a prirodzene prepojené s človekom aj s prírodou. Nejde len o to pridať do priestoru niekoľko rastlín – hoci aj tie majú svoj význam – ale o komplexné uvažovanie nad priestorom ako celkom.

Čoraz častejšie sa využívajú technické riešenia ako zelené steny, vegetačné stropy či integrované závlahové systémy, ktoré zabezpečujú, že zeleň nie je len dekoráciou, ale plnohodnotnou súčasťou funkčného interiéru.  

Významnú úlohu zohráva aj výber materiálov. Dnes sú bežne dostupné prírodné či recyklované materiály, ktoré okrem vizuálnej a hmatovej kvality vynikajú aj pozitívnym vplyvom na zdravie interiéru a ekologickú stopu. Používame napríklad masívne drevo, korok, kameň či prírodné textílie. Moderné technológie zároveň umožňujú tieto materiály spracovať tak, aby spĺňali aj prísne požiarne a hygienické normy, akustické požiadavky či nároky na tepelný komfort.

Kľúčovou súčasťou návrhu je aj práca so svetlom – nielen jeho množstvom, ale aj kvalitou. Využívame veľkorysé presklenie, svetlovody, tienenie či inteligentné svetelné systémy, ktoré dokážu simulovať prirodzený denný rytmus. Nezanedbateľná je aj samotná forma. Ide o oblé línie, jemná asymetria a organické štruktúry v priestore podvedome navodzujú pocit rovnováhy a pokoja, pretože odrážajú prirodzenú nepravidelnosť a živý charakter prírody.

Je rozdiel medzi biofilným dizajnom v domácnostiach a vo verejných či pracovných priestoroch?

Áno, tento rozdiel je pomerne výrazný. Hoci základné princípy biofilného dizajnu ostávajú rovnaké, spôsob ich aplikácie sa líši. V domácnostiach sa biofília prejavuje najmä snahou vytvoriť prostredie, ktoré pôsobí intímne, bezpečne a uvoľňujúco. Pracuje sa tu s osobným vkusom, emóciou a detailom. Prírodné prvky často nadobúdajú aj symbolickú hodnotu. Môže ísť o rastliny s osobným príbehom, masívny kus nábytku, ktorý starne spolu s majiteľom, alebo drobnosti z ciest, ktoré do priestoru prinášajú spomienky a identitu.

Vo verejných a pracovných priestoroch je prístup komplexnejší a technickejší. Okrem estetiky je nutné zohľadniť aj funkciu, prevádzku, udržateľnosť a rozmanitosť používateľov. V kanceláriách, školách či zdravotníckych zariadeniach sa biofilné princípy uplatňujú najmä s cieľom podporiť koncentráciu, duševnú rovnováhu, znížiť stres a zlepšiť celkovú pohodu. Dôležitými aspektmi sú tu akustika, kvalita vzduchu, dostatok denného svetla a jednoduchá údržba použitých materiálov a zelene.

V crea:space vždy citlivo rozlišujeme, kto bude priestor využívať, ako bude v ňom žiť alebo pracovať a čo mu má prostredie priniesť. Inak navrhujeme tichý byt pre introvertného klienta a inak živý coworking plný rôznorodých osobností. To, čo však zostáva spoločné pre všetky typy priestorov, je naša snaha vytvárať prostredie v kontakte s človekom aj s prírodou – autentické, zmysluplné a dlhodobo funkčné.

Aký vplyv má biofilný dizajn na psychickú pohodu a duševné zdravie človeka?

Biofilný dizajn má zásadný vplyv na psychickú pohodu človeka – a môžem to potvrdiť nielen na základe dostupných štúdií, ale aj z vlastnej skúsenosti po rokoch práce s týmto prístupom. Je fascinujúce sledovať, ako naše telo a myseľ reagujú, keď sa ocitneme v prostredí, ktoré nás prepája s prírodou. 

Človek je od nepamäti spätý s prírodným prostredím – evolúcia nás nevychovala medzi betónovými stenami, ale v krajine, kde denný svetelný cyklus, pohyb vetra, zvuk vody či pohľad na zeleň boli prirodzenou súčasťou života. Keď tieto prvky vrátime späť do interiéru – aj v tej najjednoduchšej podobe – niečo sa v nás pohne. Možno to nevieme hneď pomenovať, ale veľmi rýchlo to cítime. Priestor zrazu „dýcha“ inak. Ľudia sa často zastavia, hovoria, že sa tam cítia pokojne, že dokážu vypnúť, alebo sa naopak lepšie sústrediť. Nie je to náhoda – na tieto stimuly reagujeme biologicky veľmi presne.

Niektoré výskumy poukazujú na zníženie hladiny stresového hormónu kortizolu, iné na lepšiu kvalitu spánku či zvýšenú produktivitu. V oblasti zdravotníctva sa objavili zaujímavé zistenia, že pacienti, ktorí mali výhľad na prírodu, sa zotavovali rýchlejšie ako tí, ktorých obklopovalo len umelé prostredie. A v školách sa opakovane potvrdilo, že deti v triedach s dostatkom denného svetla, rastlín a prírodných materiálov dosahujú lepšie výsledky a zároveň majú nižšiu hladinu stresu.

No najviac pozitívny efekt vidím v praxi – keď sa klienti po čase vrátia a povedia: „Ďakujeme, cítime sa tam dobre.“ A práve to je ten moment, pre ktorý biofilný dizajn nielen obhajujem, ale žijem ním ako neoddeliteľnou súčasťou svojej práce. Architektúra má podľa mňa zmysel iba vtedy, ak je človeku oporou – fyzicky aj psychicky. A práve biofília je cestou, ako túto rovnováhu dosiahnuť.

Ako ovplyvňuje takéto prostredie napríklad produktivitu v kancelárii alebo kvalitu spánku doma?

V pracovnom prostredí môže biofilný dizajn výrazne podporiť koncentráciu, kreativitu a celkovú výkonnosť. Prítomnosť prírodných prvkov, dostatok denného svetla, zeleň a prírodné materiály prispievajú k zníženiu stresu a zvyšujú schopnosť udržať pozornosť. Mnohé štúdie ukazujú, že kvalitne navrhnuté pracovné prostredie vedie k vyššej spokojnosti zamestnancov, nižšej miere vyhorenia a lepšej tímovej spolupráci.

V domácom prostredí má biofília iný účel – podporuje odpočinok, regeneráciu a vnútornú rovnováhu. Príjemné povrchy, prirodzené svetlo, jemné farby či kontakt s rastlinami vytvárajú atmosféru pokoja, ktorá pomáha telu aj mysli uvoľniť sa. Obzvlášť dôležitý je vzťah k dennému svetlu. Jeho pravidelný prístup počas dňa ovplyvňuje náš cirkadiánny rytmus, čo má priamy dopad na kvalitu spánku v noci.

Dá sa biofilný dizajn realizovať aj s obmedzeným rozpočtom?

Mnohí ľudia si biofilný dizajn automaticky spájajú s niečím prémiovým a nákladným. V praxi to však vôbec nemusí byť pravda. Biofília nie je o rozpočte, ale o prístupe. Ak sa nad priestorom premýšľa od začiatku s rešpektom k prírodným princípom, dajú sa tieto prvky začleniť veľmi prirodzene, výhodne a efektívne.

Nejde o to, či si klient môže dovoliť zelenú stenu alebo dizajnový kvetináč, ale o to, ako pracujeme so svetlom, materiálmi, textúrami či farebnosťou. Niekedy úplne postačí obyčajná rastlina, drevo s výraznou kresbou či minerálna omietka.

V crea:space pracujeme s rôznorodými projektmi – od malých bytov a kancelárií až po rozsiahle realizácie vo verejnom sektore. Vo všetkých prípadoch sa snažíme nájsť prístup, ktorý rešpektuje rozpočet, no zároveň nezabúda na to najdôležitejšie: že ide o priestor pre človeka. Biofilný dizajn nemusí byť luxus. Môže byť úplne jednoduchý, no ak je premyslený a úprimný, má schopnosť priniesť do prostredia rovnováhu, pokoj a život. A to je hodnota, ktorú netreba vyjadrovať číslom.

Jeho office je džungľa, oceán a hory: Viliam cestoval týždeň po Európe bez jedla, peňazí, mobilu a strechy nad hlavou

Ako si jednoducho zaviesť prvky biofilného dizajnu do bytu, školy či kancelárie?

Zaviesť biofilné prvky nemusí byť zložité ani drahé. Práve naopak – jednoduché zásahy často prinášajú najväčší efekt. V domácnostiach odporúčame začať s rastlinami a prácou so svetlom. Napríklad odstrániť ťažké závesy či vytvoriť miesto na oddych pri okne.

Pre kancelárie dobre funguje kombinácia prírodných materiálov, zelene a vizuálneho minimalizmu. V školách zas pomáhajú farebnosť, prírodné dekorácie a zóny, kde sa deti cítia bezpečne a uvoľnene. Z našej praxe vieme, že dôležitejší než rozpočet je vedomý zámer. Aj jedna rastlina, kúsok svetla alebo dotyk dreva môžu byť začiatkom zmeny. Biofília je predovšetkým o tom, ako sa v priestore cítime.

S akými výzvami sa dnes biofilní architekti stretávajú? 

Jednou z najčastejších je samotné vnímanie biofílie – stále sa stretávame s predstavou, že ide len o estetické obohatenie priestoru či dekoratívny doplnok. Veľakrát musíme vysvetľovať, že ide o komplexný a funkčný prístup k tvorbe prostredia s reálnym dopadom na zdravie a kvalitu života.

Výzvou je aj technická a prevádzková stránka – údržba živých prvkov, zabezpečenie vhodných svetelných podmienok či dostupnosť kvalitných prírodných materiálov. Nie každá budova je konštrukčne alebo technologicky pripravená prijať biofilné riešenia bez zásadnejších úprav. Architekti tak často hľadajú kompromis medzi ideálnou víziou a reálnymi možnosťami priestoru, rozpočtu alebo infraštruktúry.

Ďalšou oblasťou, ktorá si žiada rozvoj, je legislatíva. Pravidlá v oblasti stavebníctva a interiérového návrhu zatiaľ len okrajovo reflektujú princípy biofílie. Hoci témy ako udržateľnosť, energetická efektívnosť či kvalita vnútorného prostredia získavajú na váhe, biofilný dizajn sa zatiaľ systematicky nepodporuje ako štandard súčasnej výstavby.

Napriek týmto prekážkam architekti, ktorí sa biofílii venujú, vnímajú tieto výzvy ako príležitosť – na odborný dialóg, zmenu prístupov aj edukáciu klientov. Biofilný dizajn nie je statický trend, ale dynamický proces, ktorý reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. A práve preto má v súčasnej architektúre stále významnejšie miesto.

Ako môže biofilná architektúra prispieť k riešeniu klimatickej krízy alebo k udržateľnému rozvoju miest?

Biofilná architektúra má potenciál výrazne prispieť k riešeniu klimatickej krízy aj k udržateľnému rozvoju miest. Jej kľúčovou silou je schopnosť znovu prepojiť človeka s prírodou – nielen symbolicky, ale každodenne a prakticky. Prostredie, v ktorom sa človek cíti byť súčasťou prírodného cyklu, prirodzene vedie k väčšej environmentálnej citlivosti. Získavame vďaka nemu zodpovednejšie správanie a hlbšie vnímanie udržateľnosti ako hodnoty.

Na úrovni samotnej architektúry biofilný prístup podporuje riešenia, ktoré sú energeticky efektívne, zdravé a šetrné k prírodným zdrojom. Využívanie prirodzeného vetrania a osvetlenia, recyklovateľných a lokálnych materiálov či pasívnych princípov návrhu významne znižuje ekologickú stopu budov. Zeleň na fasádach, strechách a v interiéroch pomáha regulovať mikroklímu a znižovať prehrievanie mestského prostredia. Zároveň dokáže zlepšovať kvalitu ovzdušia a prispievať k zadržaniu zrážkovej vody.

Významný je aj širší urbanistický kontext – biofilné prvky v mestách zvyšujú biodiverzitu, vytvárajú priestor pre život hmyzu, vtáctva a drobných živočíchov, a zároveň pozitívne vplývajú na psychickú pohodu obyvateľov. V kombinácii s ekologickým plánovaním sa tak stávajú podstatnou súčasťou stratégie adaptácie na klimatické zmeny.

Biofilná architektúra nie je len doplnkový prístup – je to reálny nástroj pre tvorbu miest, ktoré sú odolné, zdravé, funkčné a pripravené na budúcnosť. V biofílii nejde len o rastliny a zeleň, ale hlavne o komplexnosti materiálov a tvaroch čistého minimalizmu. Predstavuje spôsob, ako hľadať rovnováhu medzi človekom, prírodou a priestorom – čo je čoraz dôležitejšie nielen pre architektúru, ale aj pre kvalitu života ako takú.

Čítaj viac z kategórie: Architektúra