Argentína odhaľuje nacistické tajomstvá: Dokumenty našli v suteréne Najvyššieho súdu

Len pred pár dňami sme si pripomínali 80. výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá má na svedomí, okrem nepredstaviteľných ekonomických, psychologických, kultúrnych či iných škôd, aj milióny, často úplne nevinných obetí. Napriek tomu, že tento konflikt sa skončil už pred ôsmimi dekádami, stále o jeho priebehu, aktéroch či iných zaujímavostiach nevieme ani zďaleka všetko.

O tom svedčí aj najnovšia správu, ktorú okrem iného priniesla aj britská BBC. V suteréne argentínskeho Najvyššieho súdu totiž boli znovuobjavené debny s dokumentmi z nacistického Nemecka. K nezvyčajnému nálezu došlo, keď zamestnanci vypratávali suterén budovy pred presťahovaním archívov do novovytvoreného múzea.

Pozoruhodný incident sa stal pred 84 rokmi

Dokumenty boli zaslané nemeckým veľvyslanectvom v Tokiu a do Argentíny podľa informácií zhromaždených súdnymi úradníkmi dorazili 20. júna 1941 v 83 diplomatických kufríkoch na palube japonského parníka. Americká CNN vysvetľuje, že na vtedajšie pomery veľká zásielka upútala pozornosť argentínskych úradov, ktoré sa obávali, že jej obsah by mohol ovplyvniť neutralitu tejto juhoamerickej krajiny vo vojne.

Napriek vtedajším tvrdeniam nemeckých diplomatických zástupcov, že v krabiciach sa nachádzajú osobné veci, argentínske colné orgány náhodne prehľadali päť krabíc. Našli pohľadnice, fotografie a propagandistický materiál nacistického režimu, ako aj tisíce zápisníkov patriacich nacistickej strane.

Federálny sudca materiály skonfiškoval a vec postúpil Najvyššiemu súdu. Bezprostredne po tomto incidente nebolo jasné, prečo boli tieto veci odoslané do Argentíny ani aké prípadné opatrenia Najvyšší súd v tom čase podnikol. 

O brutálnejšom mieste si ešte nepočul: Aj skúsení SSáci pri chorvátskych fašistoch omdlievali a vracali

Deutsche Welle informuje, že teraz, po 84 rokoch, zamestnanci súdu objavili materiál náhodou pri príprave na vytvorenie múzea. „Po otvorení jednej zo škatúľ sme identifikovali materiál určený na upevnenie a propagáciu ideológie Adolfa Hitlera v Argentíne počas druhej svetovej vojny,“ uviedol súd. Súd vyzval argentínske Múzeum holokaustu, aby pomohlo s dokumentáciou a uchovávaním materiálov.

Experti ich tiež preskúmajú, či neobsahujú akékoľvek indície, ktoré by mohli „osvetliť stále neznáme aspekty“ Holokaustu, ako sú napríklad medzinárodné finančné siete používané nacistami.

„Hlavným cieľom je určiť, či materiál obsahuje kľúčové informácie o Holokauste a či nájdené indície môžu objasniť aspekty, ktoré sú doteraz neznáme, ako napríklad trasu nacistických peňazí na globálnej úrovni,“ cituje z vyhlásenia súdu francúzsky portál France 24.

Argentína odtajnila stovky dokumentov: Chránila nacistov vrátane Mengeleho po 2. svetovej vojne

Najviac nacistických utečencov, ale aj Židov

CNN pripomína, že Argentína zostala v druhej svetovej vojne neutrálna až do roku 1944, kedy prerušila vzťahy s mocnosťami Osi. Táto juhoamerická krajina vyhlásila vojnu Nemecku a Japonsku nasledujúci rok.

Podľa Múzea holokaustu v rokoch 1933 až 1954 vstúpilo do Argentíny viac ako 40 000 Židov, ktorí utekali pred nacistickým prenasledovaním v Európe, z čoho asi 24-tisíc prišlo legálnym spôsobom medzi rokmi 1933 a 1943 a zvyšných asi 20-tisíc ilegálne. Argentína je aj v súčasnosti domovom najväčšej židovskej populácie v Latinskej Amerike.

Na druhej strane, azda najznámejší argentínsky prezident Juan Perón, ktorý sa dostal k moci v roku 1946, bol prominentným sympatizantom nacistov a krajina sa po skončení druhej svetovej vojny stala útočiskom pre vojnových zločincov nacistického Nemecka.

France 24 pripomína, že medzi nimi boli aj poprední vojnoví zločinci, ako napríklad Adolf Eichmann, považovaný za kľúčového architekta Hitlerovho plánu na vyhladenie európskych Židov. V roku 1960 ho zajali v Buenos Aires a poslali do Izraela, kde ho súdili a popravili. Aj nacistický lekár Josef Mengele sa ukrýval v Argentíne, potom utiekol do Paraguaja a neskôr do Brazílie, kde zomrel.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie