Ako to už býva, často všetko začne jeden statočný človek, a Island nie je výnimkou.
Bala Kamallkharan, indo-američan, ktorý sa počas práce v USA oženil s Islanďankou, skončil na Islande. Písal sa neslávne známy rok 2008, celý svet dosahoval jeden zo svojích vrcholov a ani Island nebol výnimkou. Vlastne, bolo to tu do určitej mieri ešte viac šialené, ako u nás doma.
Všetci kupovali Land Roveri, brali hypotéky na druhé domy a tretie chaty. Malý Island bol krajinou, kde ľudia vkladali svoje úspory do tamojších bánk, ktoré im sľubovali nehorázne zisky, úmerné vzdušným zámkom, ktoré u nás ponúkali tí darebáci z BMG Invest a Horizont Slovakia.
Bala sa stal šéfom jednej z islandských investičných bánk,
Glitnir, pre Indiu. Áno, banky z Islandu v tomto „zlatom“ období expandovali, a nebolo im konca kraja. To bol Balov vrchol. A vtedy to prišlo.
BUM! October 2008 Bailout. Toto slovné spojenie netreba prekladať, bolo to horšie ako prasknutá .com bublina, bolo to niečo ako 1929. Bala a zvyšok manažmentu boli okamžite bez práce.
Vtedy si Bala uvedomil, že sa potrebuje znova nájsť, prísť na to, čo by mal robiť no hlavne – ako predísť udalostiam rokov 2008 alebo 1929. A osvietili ho startupy – to je niečo, čo dokáže vytvoriť hodnoty.
Bala sa rozhodol stretnúť každého, kto na Islande nazýval sám seba podnikateľom, mal startup alebo chcel začať. Popri tom pracoval na majetkovom vysporiadaní zbankrotovaného Glitnir-u. Spravil si zoznam všetkých ktorí s niečím podnikali alebo chceli začať a videl potenciál, pochopil že to je tu potenciál, z ktorého na onej príslovečnej zelenej tráve možno vybudovať niečo skvelé!
A nazval to svojou misiou. Povedal si:
„ak Brad Feld hovorí že je na takýto projekt potrebných minimálne 20 rokov, ja to na Islande vybudujem za 10 rokov“.
Napadla ho práve myšlienka, tá pasca do ktorej často padáme aj my: „ľudia čo chcú začať s podnikaním a startupmi potrebujú hlavne peniaze.“ No netrvalo dlho a pochopil ako sa mýlil.
Uvedomil si, že islandský podnikateľský ekosystém potrebuje hlavne mentoring a cestu von – na veľké zahraničné trhy, a že v skutočnosti
peniaze sú až na poslednom mieste spomedzi vecí, ktoré skutočne potrebujeme. Ak má niekto stále túto revolučnú myšlienku problém akceptovať, odporúčam skvelú knihu od Napoleona Hilla,
Think and Grow Ritch. No ak chcete rýchlo preskočiť k odpovedi, postačí i
30 hlavných dôvodov prečo zlyháme. Ako inak, nedostatok kapitálu zaradil Napoleon až na posledné miesto!
Začal hľadať, ako niečo čo chýba (pre Island) vytvoriť. Narazil na
TechStars, startup akcelerátor s dôrazom na mentoring. Bala videl, že toto je cesta, a rozhodol sa že vybuduje na Islande podnikateľskú/startup kultúru.
Rýchly skok do súčastnosti. Island má za sebou už 3 konferencie Startup Iceland (2012, 2013, 2014). Rastie počet ľudí, čo sa zúčastňujú – 215 v roku 2012 a 275 tento rok. Na Island je to pekné číslo, a rastie i počet účastníkov zo zahraničia.
Tak toľko na úvod. Berte to ako začiatok série. V ďalšom pokračovaní Vám dám možnosť si pozrieť a vypočuť zaujímavé vystúpenia z doterajších konferencií Startup Iceland a potom prídu na rad ďalšie časti islandského startup ekosystému.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na pokračovanie!
Ďakujeme, že čítaš Startitup. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na
redakcia@startitup.sk.