Slovenský odborník vysvetľuje skutočné účinky prírodných stimulantov: Ashwagandha či ginko pod drobnohľadom

Nootropiká sú pojem, ktorý si počul určite už viackrát. Spolu s nimi si mohol počuť aj o takzvaných smart dr*gs. No možno si nevedel, čo presne tieto slová znamenajú.

To objasnil v rozhovore pre Startitup Jaroslav Tóth z Katedry farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa špecializuje na výskum liečivých rastlín a ich účinných zložiek, vrátane ich špecifického miesta v sortimente lekární, aspektov kvality liekov a výživových doplnkov. 

Majú výživové doplnky zmysel alebo ide o placebo efekt? 

Upresnil, že paralelne existujú farmaceutické a potravinové prípravky z liečivých rastlín, pričom jedny sa volajú lieky – rastlinné lieky alebo tradičné rastlinné lieky, zložky ktorých prešli klinickým hodnotením Európskej liekovej agentúry (EMA). Tie druhé sú potraviny, výživové doplnky. 

Liečivé rastliny sa používajú dlhodobo podľa tradície. Časť z týchto rastlín sa používa aj ako koreniny, bylinky alebo pre svoju arómu. Rastlinné lieky sú však klinicky na úrovni syntetických liekov, tých dobre overených je však veľmi málo. Napríklad ginko. V rozhovore sa dočítaš, či sú nootropiká len placebo efekt alebo má reálny zmysel ich používať. 

• Sú nootropiká len placebo?
• Má reálny zmysel ich používať?
• Existujú nejaké dôkazy?

Čo presne znamená pojem nootropikum a smart dr*gs?

Treba si najskôr ujasniť pojmy. Nootropikum je názov konkrétnej skupiny liekov pre pacientov s demenciou alebo po mozgovej mŕtvici. Pojem smart dr*gs nie je medicínsky zaužívaný, ide o slang. Patrí sem napríklad používanie nootropík zdravými ľuďmi.

Ginko je rastlinné nootropikum, rastlinný liek s dobre overeným klinickým použitím. Ak by ho dobrovoľne užíval zdravý človek, samozrejme v liekovej kvalite, pravdepodobne dosiahne biologické účinky. Klinický výskum k tomu však neprebehol.

Vo farmácii slovo dr*ga primárne znamená sušená rastlina. V potravinách sú to moderne povedané botanické zdroje – botanicals. To v akejkoľvek potravine. Doplnky patria medzi potraviny. V Česku sa to volá doplnky stravy, u nás sa má správne používať pojem výživové doplnky. Tie sú v Európe regulované úplne inak, ako lieky. 

Doplnok z pohľadu farmaceuta nemôže byť nootropikum, pretože nemôže mať liečivý účinok. Platí európske pravidlo, že potraviny sa nemôžu používať na liečbu ani prevenciu chorôb. Samozrejme sú k nim aj iné usmernenia. Platí, že výživové doplnky môžu zdravie zdravého človeka podporiť, udržať, prehĺbiť a podobne. To sa volá zdravotné tvrdenie. 

A tak sa do doplnkov dostali aj rastlinné zložky, ktoré sa používali napríklad ako koreniny. Výživové doplnky sú koncentrovaným zdrojom živín, vitamínov, minerálov a podobne.

 Doplnok má pozitívny vplyv pre podporu mozgu. Otázka je, či sa také rastliny alebo iné zložky prirodzene vyskytujú v strave, a preto by mali oprávnenie byť v koncentrovanej forme v doplnku. 

Tu sa dostávame k tomu, že pri presnejšej interpretácii by sa niektoré liečivé rastliny nemali vyskytnúť v doplnkoch, pretože neboli pravidelnou súčasťou stravy, napríklad ani ginko. 

Prečo je to také komplikované? Ide o naše zdravie, a to si musíme chrániť. Za to, čo je dovolené a nie je dovolené v oblasti výživových doplnkov, zodpovedajú členské štáty. Na Slovensku to má na starosti Úrad verejného zdravotníctva, ktorý riadi hlavný hygienik.

Funguje ashwagandha skutočne alebo je to len placebo?

To, čo v ashwagande je, sú reálne metabolity rastliny. Ashwagandha je koreň indickej rastliny vitánie, vzdialenej príbuznej napríklad mandragory, ktorá bola v Európe populárna pred stovkami rokov.

Placebo je niečo, čo funguje len preto, že tomu človek verí. Fyzicky sa placebo používa pri niektorých skúškach, kde sa môže porovnať doslova liek a rovnako vyzerajúci cukrík. Napríklad pri nových onkologických liekoch sa to ale určite používať nemôže.

Ashwagandha nebola nikdy oficiálne schválená ako liek. Dánsko napríklad nedávno vydalo zákaz jej používania v doplnkoch. Dôvodom bola obava z vplyvu na pečeň konzumentov. Veľká vlna kritiky sa v zapätí zdvihla z Indie, lebo sa to dlhodobo používa v ajurvéde.

Existujú vedecké dôkazy o účinnosti týchto prírodných látok na mozog a koncentráciu?

Áno, ale ja by som ich nazval stimulačné látky alebo potom prírodné adaptogény. Adaptogény sú často známe ako ženšen a ľudovo ako jeho rôzne verzie, kórejský, čínsky, americký, sibírsky, indický a podobne. Pritom ide o nepríbuzné rastliny. Ashwagandha je ľudovo ten indický. Dodnes u mnohých z nich nevieme s istotou povedať, ktorá látka spôsobuje to povzbudenie organizmu a ako.

Najzákladnejší psychostimulant je kofeín. Ide o kávu v akejkoľvek forme alebo čierny či zelený čaj. Menej časté zdroje sú guarana, maté, či rastlina kola.

Nootropiká zlepšujú prekrvenie mozgu, prinášajú doňho viac krvi, viac kyslíka, preto lepšie pracuje. Rozhodne je potreba viacerých klinických štúdií, no podľa niektorých môžu prírodné látky zlepšovať mozog a koncentráciu. 

Existujú aj syntetické nootropiká, je registrovaných niekoľko molekúl z tejto skupiny. Niektoré sú v prípravkoch viacerých výrobcov, u niektorých existuje jediná možnosť liečby niektorého špecifického problému jediným prípravkom. Pokiaľ viem, žiadny sa neskúšal na ovplyvnenie zdravia zdravých ľudí. Nepoznám presne situáciu v lekárňach a neviem, či je záujem získať tieto lieky a použiť ich ako smart dr*gs.

Môže si na niektoré z týchto látok telo vybudovať toleranciu?

Pri veľkých dávkach tieto látky škodia každému, takisto ako kofeín. Ľudia môžu piť kávu, ale optimálne jednu až dve šálky denne. Uvoľňovanie kofeínu z kávy je veľmi rýchle. 

zdroj: Freepik

Existujú nežiaduce účinky pri dlhodobom užívaní týchto doplnkov?

Samozrejme, no najmä pri predávkovaní. Vtedy vznikajú najväčšie komplikácie. Nielen kávou, ale aj čajom, ktorý obsahuje kofeín. A iné látky. Pri dlhodobom používaní môžu niektoré doplnky podporiť zdravie. 

Ťažko vypiješ za deň 10 litrov silného čaju, oveľa ľahšie zhltneš 10 kapsúl s extraktom, ktorý by tomu množstvu zodpovedal. Lebo si čítal, že zelený čaj je zdravý. Áno, ale maximálne dve šálky denne.

Ani ten najbezpečnejší prípravok by sa nemal používať dlhšie ako tri mesiace alebo 10 týždňov. Napríklad ženšen. Rastlinným adaptogénom sa priraďuje schopnosť povzbudiť pri únave a tiež povzbudiť bdelosť. Stimulujú procesy v organizme a povzbudia telo fyzicky aj psychicky. Nie je to ale akútne ako pri kofeíne. 

Ženšen sa používa väčšinou vo vodných extraktoch. Mal by si sa potom cítiť silnejší a lepší. Neodporúča sa brať večer, aby si vedel zaspať a má často 10 dávok, a potom treba skončiť. Maximálne by som uvažoval o troch takých kúrach za sebou a potom minimálne trojnásobná pauza. Ginko sa odporúča používať preventívne počas trojmesačnej kúry a minimálne treba mať potom troj- až šesťmesačnú pauzu. 

Ginko existuje v Európe od prelomu šesťdesiatych rokov a na Slovensku začalo byť populárne od revolúcie – deväťdesiate roky. Lieky s ginkom sú ale na recept a odporúča ich špecialista, napríklad neurológ. Pred výživovými doplnkami s obsahom ginka si dovolím varovať, celosvetovo je viac falošných ako pravých.

Pre koho sú nootropiká vhodné a kto by sa im mal radšej vyhnúť?

Rastliny sú liečivé, pretože obsahujú účinné zložky. Nejde o dar od Boha, mágiu alebo čokoľvek podobné, ale o konkrétne chemické látky, ktoré majú mechanizmus účinku. Prírodný neznamená bezpečný. Každá látka môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na zdravie. Najjednoduchšie pochopiteľný je vplyv dávky. Vždy je potrebné poradiť sa so svojím lekárom alebo lekárnikom.

zdroj: Archív/J. T.

Každá látka sa totiž do organizmu nejako dostáva a musí sa z neho aj nejako dostať. Keď prejde krvou, väčšinou sa stretne s pečeňou alebo obličkami.

Môžu prírodné nootropiká ovplyvniť účinok liekov alebo iných doplnkov?

Kombináciou s liekmi môžu mať väčší účinok a budú dlhšie pôsobiť v organizme, kým sa vylúčia. Napríklad keď si dám ženšen večer, budem dlhšie zaspávať. U samotných rastlín je to horšie zdokumentované, nejem totiž len látku, napríklad samotný kofeín, ginkolid a podobne. Jem ich komplex. 

Ako dôležitá je pri účinku nootropík kvalita spánku, stravy a životného štýlu?

Nutne nemusí byť, všetko závisí od dávkovania. Napríklad u spomínaného kofeínu je rozhodujúce, koľko šálok kávy alebo čaju človek pije. 

Môžu byť tieto látky prospešné aj pri úzkosti, vyhorení alebo psychickom preťažení?

Sú látky, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj pri týchto problémoch, no existuje na to ešte málo väčších výskumov. 

Ako rozoznať kvalitný doplnok od marketingového produktu bez reálneho účinku?

Jednoducho povedané – všetky výživové doplnky závisia od výrobcu, Úrad verejného zdravotníctva robí iba náhodné kontroly. Výrobcovia majú zakázané používať dávky, ktoré majú byť v liekoch, čokoľvek klamlivé a musia sa vyhýbať aj neschváleným zdravotným tvrdeniam. 

Na obaloch smú byť zdravotné odporúčania, hodnotenie tých o botanicals sa však pozastavilo a nevieme kedy sa opäť rozbehne. 

V čom robia najčastejšie ľudia chybu pri užívaní nootropík?

Hlavne v dávkovaní, to je kľúčové. A potom v precenení očakávaní a zároveň v podcenení rizík. Vždy je dobré poradiť sa najprv so svojím lekárom a farmaceutom, než sa rozhodnem niečo brať. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska