Astronauti po lete do vesmíru vidia Zem úplne inak. „Našu modrú bodku musíme chrániť“

Zraniteľný raj. Modrá bodka na nekonečnom pozadí plnom hviezd. Domov. Aj týmito slovami popisujú Zem astronauti a kozmonauti, ktorí mali tú česť ju vidieť z výšin neprístupných bežnému človeku. Svoj zážitok pre CNN popísal aj astronaut Thomas Pesquet, ktorý na Medzinárodnej vesmírnej stanici strávil neuveriteľných 6 mesiacov.

Okúzľujúci výhľad

„Keď sa pozriete na Zem z vesmírnej stanice, je to skutočne magické. Je to dychberúce. Je to tá najkrajšia scenéria, akú si dokážete predstaviť,“ opisuje Pesquet.

Pri tomto úžasnom nadhľade vraj pochopíš, že naša planéta je v skutočnosti oázou v inak mŕtvom, prázdnom a temnom priestore. Thomasovi tento zážitok odhalil unikátny uhol pohľadu. „Život je vo všeobecnosti veľmi krehký. Núti vás to ešte viac si vážiť a ochraňovať Zem.“

Pesquet pritom nie je jediným návštevníkom kozmu, ktorý opisuje tieto pocity. Práve naopak, takmer všetci astronauti po návrate domov opisujú takzvaný „overview effect“. Portál WeAreOverview ho opisuje ako „kognitívnu zmenu vedomia počas letov do vesmíru“. V skratke ide neutíchajúci pocit povinnosti a zodpovednosti ochraňovať našu modrú bodku najviac, ako sa dá.

zdroj: NASA

Treba ju chrániť

Aj vďaka tomuto faktoru sa veľa bývalých astronautov a kozmonautov prikloní k aktivizmu a ekológii. Americká astronautka Karen Nyberg napríklad v rozhovore pre National Geographic uvádza, že v budúcnosti by sa chcela venovať oblasti práv zvierat.

„Každé, aj to najmenšie zviera, je v ekosystéme dôležité. Keď sa na planétu dívate zhora, uvedomíte si to a donúti vás to byť trošku proaktívnejší v udržovaní tohto systému,“ tvrdí Nyberg.

Veterána vesmírnych letov Eda Luho zase zaujal výhľad na rôzne krátery a zvyšky po zrážkach s mimozemskými telesami. Preto v roku 2002, spolu so svojimi kolegami z oblasti astronómie, založil neziskovú organizáciu B612, ktorej cieľom je „zabrániť akýmkoľvek ničivým zrážkam asteroidov so Zemou“.

Zároveň vyjadril aj svoj úžas nad životaschopnosťou modrej planéty. „Životu sa podarilo prežiť v každej časti planéty. Jednoducho si nájde cestu.“

Z planéty ubúda

Tieto výlety do vesmíru však môžu byť aj cestou k znepokojujúcim zisteniam. Thomas si všimol, že oproti jeho poslednému letu v roku 2016 sa Zem badateľne zmenila. A to v dôsledku klimatickej zmeny. Ľadovcov ubúda a z vesmíru sú pozorovateľné extrémne poveternostné javy.

„Prvý si všimnete úbytok ľadu. Avšak je viditeľná aj zmena v počasí, najmä extrémne javy ako hurikány či požiare. Zvyšuje sa to každým rokom a každou misiou,“ vyjadril sa pre CNN astronaut.

Aj tento fakt ho inšpiroval k tomu, aby sa stal ambasádorom Organizácie spojených národov pre oblasť jedla a agrikultúry. Nie je to pritom len titul, takpovediac, „na ozdobu“. Presquet si myslí, že by svoje skúsenosti z misií mohol preniesť do všedného sveta.

zdroj: Pixabay/NASA-Imagery

„Na palube si musíme dávať pozor na konzumáciu našich veľmi obmedzených zdrojov,“ vysvetľuje. „Máme limitovaný vzduch, limitované jedlo, limitovanú vodu. Vesmírna stanica nám ponúka spôsoby, ako tieto zdroje manažovať, a tieto spôsoby by sa dali využiť aj na zemi.“

Podľa jeho názoru by sa ľudia mohli od astronautov mnohému priučiť. Napríklad stratégiám šetrenia vody, recyklácie vody a aj recyklácie vzduchu.

Niet nad domov

A na zhrnutie by sa dali využiť slová ruského kozmonauta Gennadyho Padalku. „Sme geneticky prepojení s touto planétou. Je v rámci našich poznatkov výnimočná tým, že ako jediná dokáže podporovať život. Náš výskum nám ukazuje, že spomedzi miliárd iných je tento čudný kus kameňa jediným miestom vhodným pre ľudí,“ objasňuje.

Preto je tak neopísateľne dôležité náš krehký kus raja chrániť. Ako zakončil svoj monológ vyššie spomenutý kozmonaut: „Naozaj neexistuje lepšie miesto, ako domov.“