Astronómovia našli planétu v obývateľnej zóne blízkeho červeného trpaslíka. Podmienky na život má podobné ako Zem

Možno sa niekde v diaľke pýta iný tvor tie isté otázky, aké si kladieme my. Kto sme? Prečo sme tu? A prečo sa náš svet dokáže meniť z rajskej záhrady na miesto plné chaosu? Možno aj oni zápasia s rovnakými démonmi – s mocou, ktorá zneužíva, so zvedavosťou, ktorá tvorí, a s túžbou, ktorá ničí aj spája.

Ak tam niekde sú, pravdepodobne žijú na planéte podobnej Zemi – na kamennom svete s oceánmi, ktoré sa blyštia pod cudzím slnkom. Práve preto je každé objavenie takejto planéty pre astronómov vzrušujúce. Každý „dvojník Zeme“ je malou šancou, že tam niekde existuje iný príbeh života.

Informuje o tom web Universe Today aj portál IOP Science. 

Nový sused: super-Zem GJ 251 c

Planéta obieha okolo červeného trpaslíka vzdialeného len 18 svetelných rokov. To je v kozmickom meradle prakticky „za rohom“. GJ 251 c je zhruba štyrikrát hmotnejšia než Zem a pravdepodobne tiež kamenná. Navyše sa nachádza v tzv. obývateľnej zóne – v takej vzdialenosti od svojej hviezdy, kde by mohla mať tekutú vodu na povrchu.

„Hľadáme práve takéto planéty, pretože predstavujú našu najlepšiu šancu nájsť život inde,“ vysvetľuje Suvrath Mahadevan, profesor astronómie na Penn State. „GJ 251 c je v správnej vzdialenosti – ani príliš blízko, ani príliš ďaleko. Ak má správnu atmosféru, voda na jej povrchu môže existovať.“

Lov na planéty: umenie svetla a trpezlivosti

Príbeh GJ 251 c sa začal už v roku 2019, keď vedci zachytili náznaky dvoch planét pri tejto hviezde. Neskôr sa ukázalo, že išlo o chybu spôsobenú aktivitou samotnej hviezdy. Po rokoch meraní sa potvrdila len jedna planéta – GJ 251 b. Práve vďaka nej mohli výskumníci odhaliť aj druhú – našu GJ 251 c.

Kľúčom k úspechu bola metóda radiálnych rýchlostí, ktorá sleduje jemné zmeny v svetle hviezdy. Keď planéta obieha okolo svojej materskej hviezdy, gravitačne ju „ťahá“, a to spôsobuje miniatúrne zmeny v jej svetle – raz sa mierne posunie do modra, inokedy do červena.

Aby takéto zmeny vôbec bolo možné zaznamenať, vedci používajú špičkové prístroje ako Habitable Zone Planet Finder (HPF) na observatóriu Hobby-Eberly Telescope v Texase. Tento prístroj dokáže zachytiť tie najjemnejšie zmeny infračerveného svetla z blízkych hviezd.

V kombinácii s ďalším spektrografom NEID z observatória Kitt Peak sa podarilo potvrdiť, že druhá planéta existuje a obieha hviezdu každých 54 dní.

„Sme na hranici možností technológie,“ hovorí hlavný autor štúdie Corey Beard z Kalifornskej univerzity v Irvine. „Na priamy snímok tejto planéty si ešte musíme počkať na ďalšiu generáciu teleskopov – ale už teraz vieme, kde sa máme pozerať.“

Cesta k priamemu zobrazeniu

Zachytiť priamy obraz planéty pri inej hviezde je ako fotiť svätojánsku mušku vedľa reflektora. Hviezda je miliónkrát jasnejšia než planéta a jej svetlo všetko prežiari. Vedci preto používajú špeciálne prístroje – koronografy – ktoré hviezdu „zakryjú“ a odhalia slabé svetlo jej planét.

Zatiaľ sa podarilo priamo nasnímať len niekoľko planét, väčšinou obrovské plynné svety na širokých obežných dráhach, ako napríklad tie v známom systéme HR 8799, ktorý zachytil aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST).

Budúcnosť však vyzerá sľubne. V roku 2026 má odštartovať Vesmírny teleskop Nancy Grace Roman, ktorý dokáže snímať exoplanéty s tisíckrát väčším rozlíšením než dnešné prístroje. Ešte ďalej by sa mohol posunúť projekt Habitable Worlds Observatory (HWO) – ak sa ho NASA rozhodne zrealizovať. Jeho cieľom bude priamo snímať Zemi podobné planéty v obývateľných zónach.

K zlepšeniu situácie prispejú aj nové pozemské observatóriá s priemermi zrkadiel okolo 30 metrov, ktoré dokážu zachytiť aj slabé svetlo z blízkych planét, ako je GJ 251 c.

Možno nie sme sami

Možno nikdy nenájdeme život inde. Ale možno sa práve teraz niekde ďaleko, pri inej hviezde, vyvíja svet podobný nášmu. Možno tam prebieha rovnaký boj medzi túžbou a zvedavosťou, medzi zlom a nádejou.

A možno už dávno existuje civilizácia, ktorá sa učí rozumieť vesmíru tak ako my – krok po kroku, lúč po lúči. Možno sa jedného dňa dočkáme pomalej, chvejivej správy z diaľky. A možno zistíme, že nikdy sme neboli sami.

Ak dokážeme vydržať, neprestať skúmať a nepoľaviť vo vlastnej túžbe po poznaní, možno raz odpoveď nájdeme. Možno práve na planéte GJ 251 c.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti