Zem má dátum expirácie, varuje NASA. O kyslík prídeme oveľa skôr, než nás pohltí Slnko

Zánik Zeme si ľudia často spájajú s nárazom asteroidu alebo s momentom, keď našu planétu pohltí Slnko. Novšie vedecké odhady však hovoria o inom a oveľa tichšom scenári. Podľa vedcov z NASA môže Zem stratiť podmienky vhodné pre zložitejší život dávno predtým, než by ju Slnko fyzicky zničilo. Hlavným problémom totiž nemusí byť samotný koniec planéty, ale zmena atmosféry, ktorú dnes považujeme za samozrejmú.

Na tento vývoj upozorňuje štúdia v časopise Nature Geoscience. Výskumníci v nej modelovali veľmi vzdialenú budúcnosť Zeme a prišli k záveru, že atmosféra bohatá na kyslík pravdepodobne nevydrží navždy.

Priemerne by mala pretrvať ešte približne 1,08 miliardy rokov. To je síce časový horizont, ktorý ďaleko presahuje ľudské dejiny, no z pohľadu planéty ide o dôležitý údaj o tom, ako sa raz skončí obdobie, v ktorom je Zem obývateľná pre zložité organizmy.

Nie náhly koniec, ale pomalé oslabovanie podmienok pre život

Podľa portálu Eco News nejde o náhlu zmenu, ktorú by bolo možné pozorovať z jedného roka na druhý. Vedci opisujú veľmi pomalý proces viazaný na starnutie Slnka. To sa počas svojho života postupne zahrieva a stáva sa jasnejším.

Ako pripomína aj portál Geek Spin, jasnosť Slnka rastie približne o jedno percento každých 100 miliónov rokov. Práve toto zdanlivo malé tempo sa v dlhých časových úsekoch postupne nazbiera do zásadnej zmeny.

Vyšší slnečný tok znamená viac tepla na Zemi. S rastúcou teplotou sa odparuje viac vody a vodná para následne zadržiava ďalšie teplo. Tak sa rozbieha mechanizmus, ktorý môže planétu tlačiť k takzvanému nekontrolovanému skleníkovému efektu. V takom svete by sa modrá planéta postupne menila na oveľa horúcejšie a suchšie miesto.

Kyslík môže ubudnúť skôr, než sa stratia oceány

Najvýraznejším zistením štúdie v Nature Geoscience je poradie udalostí. Model podľa autorov naznačuje, že atmosféra môže prísť o veľkú časť kyslíka ešte predtým, než sa naplno rozvinú podmienky vlhkého skleníkového efektu a než dôjde k veľkej strate vody z povrchu planéty. Inak povedané, vzduch môže prestať byť vhodný pre zložitejší život ešte skôr, než Zem príde o oceány.

Vedci uvádzajú, že budúca deoxygenácia atmosféry je pravdepodobným dôsledkom rastúceho slnečného žiarenia. Súčasne upozorňujú, že presné načasovanie ovplyvňujú aj ďalšie procesy v planetárnom systéme. Dôležitú úlohu hrá kolobeh uhlíka a kremičitanov, ktorý môže viesť k prostrediu s kriticky nízkou hladinou oxidu uhličitého. To by postupne oslabilo biosféru a nakoniec prispelo k rýchlemu poklesu kyslíka v atmosfére.

Vedci sa pozerali na stovky tisíc možných scenárov

Podľa Eco News sa autori výskumu nespoliehali na jediný výpočet. Použili model, ktorý spájal klímu, oceány, atmosféru aj chemické procesy ovplyvnené životom. Následne vykonali takmer 400 tisíc simulácií. Z nich vyplynul priemerný odhad, že atmosféra s množstvom kyslíka vyšším než jedno percento dnešnej úrovne vydrží ešte približne 1,08 miliardy rokov s odchýlkou 0,14 miliardy rokov.

Geek Spin pripomína aj širší rámec. Planéta vznikla pred asi 4,5 miliardy rokov, no až približne o päť miliárd rokov sa Slnko zmení na červeného obra a Zem pravdepodobne definitívne zanikne. Koniec obývateľnosti teda príde omnoho skôr než samotný fyzický koniec planéty. Aj preto sa vedci nezaoberajú len tým, kedy Zem zanikne, ale aj tým, kedy prestane byť miestom vhodným pre zložitejší život.

Prečo je to dôležité už dnes?

Tieto zistenia nemajú význam len pre vzdialenú budúcnosť Zeme. Ako uvádza Eco News, dôležité sú aj pre výskum planét mimo Slnečnej sústavy. Ak je kyslík v atmosfére len dočasným znakom života, astronómovia budú musieť pri hľadaní obývateľných svetov sledovať aj ďalšie signály. Štúdia z Nature Geoscience preto zdôrazňuje potrebu spoľahlivých biosignatúr aj pre planéty so slabšie okysličenou alebo bezkyslíkovou atmosférou.

Zároveň je dôležité odlíšiť veľmi vzdialenú budúcnosť od dnešného otepľovania. Eco News upozorňuje, že súčasné klimatické zmeny prebiehajú príliš rýchlo na to, aby ich vysvetľovali zmeny slnečnej aktivity. Budúci úbytok kyslíka je príbehom hlbokého času. Moderné otepľovanie má inú príčinu a odohráva sa v úplne inom časovom meradle.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy