Európska únia našla najväčšiu slabinu svojej bezpečnosti. Sama si platí pascu za stovky miliárd eur

Európska únia patrí medzi najväčších spotrebiteľov energie na svete, no značnú časť svojich energetických potrieb nedokáže pokryť z vlastných zdrojov. Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že v roku 2024 dosiahla energetická závislosť EÚ 57 percent. Inými slovami, takmer šesť z desiatich jednotiek energie spotrebovaných v Európe pochádzalo zo zahraničia.

Táto situácia nie je len ekonomickým problémom. V posledných rokoch sa čoraz viac ukazuje, že závislosť od dovážaných fosílnych palív predstavuje aj významné geopolitické a bezpečnostné riziko, upozorňuje Politico. Vojenské konflikty, politické napätie alebo sankcie môžu narušiť tok energií a vyvolať prudké cenové výkyvy.

Európska únia dováža väčšinu ropy a plynu

Podľa Eurostatu tvorili v roku 2024 až dve tretiny energetického dovozu EÚ ropa a ropné produkty. Ďalších 24 percent predstavoval zemný plyn. Európska ekonomika je preto vo veľkej miere odkázaná na dodávateľov mimo svojho územia, uvádza Európska komisia (EK). 

Situáciu ešte výraznejšie ilustrujú práve údaje Európskej komisie. Podľa predstaviteľov EÚ blok dováža približne 95 percent spotrebovanej ropy a 85 percent zemného plynu. Energetika, doprava, vykurovanie domácností aj priemyselná výroba tak závisia od stabilných dodávok zo zahraničia.

Celkovo Európska únia doviezla energetické suroviny za 337 miliárd eur v roku 2025. Ide primárne o ropu, zemný plyn a uhlie, uvádza Eurostat. 

Vojny ukázali slabé miesto Európy

Energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bola prvým veľkým varovaním. Rusko postupne obmedzovalo dodávky plynu do Európy, čo spôsobilo rekordný rast cien energií a zvýšilo náklady domácností aj podnikov.

Podobný efekt priniesli aj udalosti na Blízkom východe. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom vyvolal obavy o bezpečnosť dodávok ropy a zemného plynu. Ceny energií opäť vzrástli a európske krajiny si uvedomili, že sú vystavené rizikám, ktoré nedokážu ovplyvniť.

Komisár EÚ pre klímu Wopke Hoekstra upozornil, že energetická závislosť môže byť v prípade konfliktu využitá ako nástroj nátlaku. Podľa neho by protivník mohol Európu doslova „udusiť“ obmedzením prístupu k rope, plynu alebo palivám potrebným pre fungovanie ekonomiky a armád.

zdroj: Na snímke tanker so zemným plynom v LNG termináli na chorvátskom ostrove Krk v meste Omišalj 18. marca 2023. FOTO TASR - Jaroslav Novák *** Local Caption *** profil tanker terminál LNG chorvátsky ostrov Krk

Závislosť od dovozu fosílnych palív má aj priamy dopad na peňaženky obyvateľov. Keďže ceny ropy a plynu sa formujú na globálnych trhoch, európske krajiny sú vystavené výkyvom, ktoré vznikajú tisíce kilometrov od ich hraníc. Konflikty, sankcie alebo problémy v doprave okamžite ovplyvňujú ceny energií v domácnostiach.

Počas energetických kríz rastú náklady na vykurovanie, elektrinu aj pohonné hmoty. Firmy čelia vyšším výrobným nákladom, čo následne tlačí nahor ceny tovarov a služieb. Výsledkom je vyššia inflácia a oslabenie konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Práve preto Európska komisia čoraz častejšie zdôrazňuje potrebu posilňovania domácich zdrojov energie.

Zamestnávateľ ti musí zaplatiť aj za oddych. Mnohí Slováci o tom stále ani netušia

Riešením pre Európsku úniu majú byť domáce zdroje

Európske inštitúcie vidia cestu k väčšej energetickej bezpečnosti najmä v rozvoji domácich nízkouhlíkových zdrojov energie.

Patria sem obnoviteľné zdroje, ako sú veterné a solárne elektrárne, ale aj jadrová energetika, syntetické palivá či elektrifikácia dopravy a vykurovania. Podľa predstaviteľov EÚ by vyšší podiel domácej výroby energie znížil potrebu dovozu ropy a plynu a zároveň obmedzil citlivosť ekonomiky na geopolitické šoky.

Elektrifikácia spoločnosti má podľa Európskej komisie priniesť vyššiu energetickú nezávislosť. Ak budú domácnosti, doprava a priemysel využívať viac elektriny vyrábanej v Európe, celková spotreba dovážaných fosílnych palív sa zníži. To však neznamená, že riziká pominú. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie