Alzheimera môžeš odhaliť oveľa skôr, než si myslíš. Prvá stopa sa môže ukázať už v 45 rokoch

Alzheimerova choroba sa často spája s vyšším vekom. Väčšina ľudí si ju predstaví ako diagnózu, ktorá prichádza po sedemdesiatke, keď sa začnú objavovať výrazné problémy s pamäťou, orientáciou alebo každodenným fungovaním. Lenže vedci čoraz častejšie upozorňujú, že samotný proces v mozgu sa môže začať omnoho skôr. Roky, možno desaťročia predtým, ako si človek alebo jeho okolie všimne prvé vážnejšie príznaky.

Alzheimerova choroba sa prezradí skoro

Nová štúdia z University of Otago na Novom Zélande naznačuje, že prvé biologické stopy spojené s Alzheimerovou chorobou sa môžu objaviť už v strednom veku. Výskumníci sledovali účastníkov známej Dunedin Study, ktorá viac ako 50 rokov sleduje skupinu ľudí narodených na Novom Zélande. Pri hodnotení vo veku 45 rokov sa zamerali na krvný biomarker s názvom pTau181. Ide o formu proteínu, ktorý sa v iných výskumoch spája s Alzheimerovou chorobou vo vyššom veku.

Vedci zistili, že vyššie hladiny pTau181 súviseli so subjektívnymi obavami ľudí o vlastnú pamäť a myslenie. Inými slovami, ľudia, ktorí mali viac tohto biomarkera v krvi, častejšie uvádzali, že si všímajú zmeny vo svojej pamäti alebo kognitívnych schopnostiach. Dôležité však je, že výskumníci u nich zároveň nenašli jasné zhoršenie v objektívnych kognitívnych testoch, na MRI vyšetrení mozgu ani v ukazovateľoch biologického starnutia.

Neznamená to, že krvný test dnes odhalí Alzheimera u štyridsiatnikov

Tu treba byť veľmi presný. Štúdia netvrdí, že vieme bežne diagnostikovať Alzheimerovu chorobu už v 45 rokoch. Skôr naznačuje, že kombinácia krvných biomarkerov a vlastných sťažností na pamäť môže byť skorým signálom, ktorý si zaslúži ďalší výskum.

Autori sami upozorňujú, že existujú dve možné vysvetlenia. Prvé je, že pTau181 môže zachytávať veľmi skoré procesy Alzheimerovej choroby ešte predtým, ako sa zmeny ukážu na testoch alebo skenoch mozgu.

Druhé je opatrnejšie: zvýšený pTau181 v strednom veku nemusí priamo súvisieť s Alzheimerom a subjektívne problémy s pamäťou môžu mať aj iné príčiny. Napríklad stres, nedostatok spánku, hormonálne zmeny, depresiu, úzkosť, preťaženie alebo iné zdravotné faktory.

Práve preto by nikto nemal panikáriť len preto, že si po štyridsiatke občas nevie spomenúť na meno, zabudne, prečo vošiel do miestnosti, alebo hľadá kľúče. Zabúdanie je bežné. Otázne začína byť vtedy, keď sa zhoršuje, opakuje, zasahuje do práce, vzťahov či bežného fungovania, informuje Springer Link.

zdroj: AI

Prečo je stredný vek dôležitý

Ak sa Alzheimerova choroba skutočne začína rozvíjať roky pred diagnózou, stredný vek môže byť kľúčovým obdobím pre prevenciu. V posledných rokoch sa veľa hovorí o liekoch, ktoré dokážu spomaliť priebeh ochorenia. Nie sú však liekom v zmysle vyliečenia a najväčší zmysel dávajú v skorších štádiách. Preto vedci hľadajú spôsoby, ako identifikovať riziko čo najskôr. ScienceAlert pri tejto štúdii pripomína, že Alzheimer má dlhú predklinickú fázu a môže sa začínať desaťročia pred klinickými príznakmi.

Krvné biomarkery môžu v budúcnosti zohrať veľkú rolu, pretože sú jednoduchšie a menej invazívne než lumbálna punkcia alebo drahé zobrazovacie vyšetrenia. Alzheimer’s Association už v roku 2025 vydala odporúčania pre používanie krvných biomarkerov v špecializovanej diagnostike, no zdôrazňuje, že tieto testy patria do rúk odborníkov a nemajú nahradiť komplexné lekárske vyšetrenie.

12 rokov jej hovorili, aby schudla: Amelie mala v skutočnosti vážnu diagnózu, ktorú lekári prehliadli

Čo môžeš urobiť pre mozog už dnes

Najsilnejší odkaz tejto štúdie nie je strach, ale prevencia. Odborníci z Lancet Commission uviedli, že približne 45 % prípadov demencie by sa mohlo oddialiť alebo znížiť, ak by sa riešili ovplyvniteľné rizikové faktory počas života. Patrí medzi ne vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, nedostatok pohybu, nadmerný alkohol, depresia, sociálna izolácia, strata sluchu, znečistené ovzdušie, vyšší LDL cholesterol či zhoršený zrak.

Mozog teda nerieš až vtedy, keď sa objaví vážny problém. Pomáha mu pohyb, kvalitný spánok, spoločenský kontakt, učenie sa nových vecí, ochrana sluchu a zraku, liečba vysokého tlaku a cukrovky, menej alkoholu a nefajčenie. Nie je to zázračný recept proti Alzheimerovi. Ide o praktický spôsob, ako znížiť riziko a podporiť mozog v čase, keď na tom ešte môžeš veľa zmeniť.

Ak si opakovane všímaš zhoršenie pamäti, nerieš to len cez internet. Porozprávaj sa s lekárom. Niekedy za tým stojí únava alebo stres. Inokedy môže ísť o signál, ktorý si zaslúži odborné vyšetrenie.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy