Koniec nezvratného starnutia? Vedci omladili bunky pomocou „proteínu dlhovekosti“

Keď sa hovorí o starnutí, väčšina ľudí si predstaví ochabnutú pokožku, pomalší metabolizmus alebo bolesti kĺbov. V skutočnosti sa však najzásadnejšie zmeny odohrávajú hlboko vo vnútri buniek. Na miestach, ktoré nevidíme a necítime.

Vedci sa dnes snažia odpovedať na otázku, ktorá ešte donedávna znela takmer nemožne. Mohla by starnúca bunka omladnúť? Nedávne zistenia izraelských vedcov naznačujú, že odpoveď môže byť nádejnejšia, než sme si mysleli.

Kľúč k starnutiu buniek?

Tím vedcov z Bar Ilan University publikoval v časopise Nature Communications štúdiu, ktorá naznačuje, že niektoré prejavy starnutia nemusia byť nezvratné.

V centre pozornosti stál proteín SIRT6. V rámci výskumu dlhovekosti ide o jednu z najzaujímavejších molekúl posledných rokov. Vedci najskôr pracovali s geneticky upravenými myšami, ktoré produkovali zvýšené množstvo SIRT6 už od mladého veku.

U týchto zvierat sa podarilo potlačiť veľkú časť zmien, ktoré sa bežne objavujú v chromatíne počas starnutia. „V 95 % prípadov SIRT6 obnovil bunky u starých myší do mladého stavu,“ uviedol odborník na starnutie Prof. Haim Cohen. „Jednou z úloh SIRT6 je ovplyvňovať, ako je chromatín usporiadaný, teda ktoré gény sa prejavia a ktoré nie,“ cituje odborníka portál Ynetglobal.

Skutočnou výzvou však bolo zistiť, či možno zasiahnuť až vo chvíli, keď už starnutie prebieha a tkanivá nesú jeho viditeľné známky. Ak by sa totiž podobný prístup raz využíval aj u ľudí, liečba by nezačínala pri narodení, ale až v neskoršom veku, keď sa už v bunkách nahromadili poškodenia.

Vedci sa preto rozhodli pre kľúčový experiment. Pracovali so starými myšami vo veku 24 mesiacov, čo zodpovedá približne 70 až 80 rokom u človeka. Do ich pečene pomocou vírusového nosiča dopravili gén, ktorý zvýšil produkciu SIRT6 priamo v tkanive.

O mesiac neskôr výskumníci pozorovali, ako sa organizácia chromatínu v pečeňových bunkách začala podobať mladším myšiam. „U starých myší je chromatín výrazne narušený, no po podaní SIRT6 sa začal podobať chromatínu mladých myší; do mesiaca sa 80 % zmien vrátilo smerom k mladistvému stavu,“ uviedol Cohen. Časť molekulárnych zmien, ktoré starnutie v bunkách spôsobilo, sa teda podarilo úspešne zvrátiť. 

Výskum dlhovekých ľudí

Už v roku 2021 publikoval tím profesora Haima Cohena v časopise Nature Communications výskum, ktorý naznačil, že SIRT6 môže patriť medzi najdôležitejšie proteíny spojené s dlhovekosťou. Vedci vtedy sledovali myši so zvýšenou hladinou SIRT6 a zistili, že žili výrazne dlhšie a zároveň zostávali metabolicky zdravšie.

„SIRT6 je kľúčový pre dlhovekosť. Myši so zvýšenou hladinou tohto proteínu žili približne o 30 percent dlhšie a mali lepšie zdravotné ukazovatele vrátane nižšieho rizika rakoviny, lepšieho metabolizmu cukrov a tukov a efektívnejšieho využívania energie,“ uviedol profesor Cohen.

Výskum okolo SIRT6 sa však neobmedzuje iba na laboratórne myši. „U ľudí, ktorí sa dožili extrémne vysokého veku, výskumníci našli aktívnejšiu verziu proteínu SIRT6,“ dodal Cohen.

Na tento poznatok nadviazala aj štúdia publikovaná v The EMBO Journal, ktorá skúmala genetický variant SIRT6 u storočných aškenázskych Židov. Vedci zistili, že tento variant dokázal efektívnejšie opravovať poškodenú DNA a lepšie udržiaval stabilitu genómu.

Aj keď výsledky pôsobia sľubne, odborníci upozorňujú, že výskum je zatiaľ v experimentálnej fáze. Neexistuje žiadna schválená liečba, ktorá by dokázala u ľudí cielene napodobniť účinok SIRT6 alebo zvrátiť biologické starnutie.

Profesor Cohen však potvrdil, že izraelská biotechnologická spoločnosť SirTLab už pracuje na vývoji lieku, ktorý by sa zameriaval na pečeň a metabolické zdravie starších ľudí.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing