Skrytá hrozba v potravinách, ktoré považujeme za zdravé: Vedci ich spájajú s infarktom, vysokým tlakom aj cukrovkou

Každý deň v dobrej viere siahaš po potravinách, ktoré považuješ za racionálne a telu prospešné. Možno ani netušíš, že s každým sústom do seba dostávaš látky, ktoré môžu potichu pracovať proti tvojmu obehovému systému. Nové zistenia ukazujú, že skrytá hrozba pre tvoje srdce sa môže nachádzať aj v produktoch, kde by si ju vôbec nečakal.

O týchto prekvapivých skutočnostiach nedávno informoval web DailyMail, pričom sa opieral o rozsiahlu vedeckú prácu publikovanú v odbornom periodiku European Heart Journal. Francúzski vedci analyzovali stravovacie návyky takmer 112 400 dobrovoľníkov, ktorých zdravotný stav monitorovali v priemere sedem až osem rokov.

Počas tohto obdobia účastníci každých šesť mesiacov detailne zaznamenávali všetko, čo počas predchádzajúcich troch dní skonzumovali a vypili. Výsledky tejto štúdie priniesli dôležité varovanie pre všetkých spotrebiteľov.

Čo ukázal podrobný výskum

Ukázalo sa, že chemické aditíva pridávané do jogurtov, ovocných džúsov, celozrnného chleba a desiatok ďalších každodenných produktov môžu výrazne zvyšovať riziko vzniku srdcových ochorení. Ľudia s najvyššou spotrebou týchto látok čelili o 16 percent vyššej pravdepodobnosti, že ich postihne infarkt, mozgová mŕtvica alebo iná srdcová komplikácia.

Zároveň u nich vedci zaznamenali takmer 30-percentný nárast rizika rozvoja vysokého krvného tlaku, ktorý je hlavným spúšťačom cievnych príhod. Podľa expertov až osem zo sedemnástich najčastejšie konzumovaných konzervantov priamo prispievalo k zvyšovaniu tlaku v cievach.

Hoci aspoň jeden konzervant skonzumovalo v prvých dvoch rokoch štúdie až 99,5 percenta účastníkov, zvýšené nebezpečenstvo sa týkalo len osôb s najvyššou spotrebou. Zatiaľ čo ľudia v najnižšej skupine prijali priemerne 156 mg konzervantov denne, najväčší konzumenti prekročili hranicu jedného gramu za deň.

Títo jedinci celkovo konzumovali oveľa viac priemyselne spracovaných potravín, ktoré tvorili až 21,4 percenta hmotnosti ich stravy, zatiaľ čo u minimálnych konzumentov to bolo len 14,3 percenta. Medzi najvýraznejšie zdroje patrili spracované mäsové výrobky, balené pečivo, cereálie, upravené ovocie a zelenina či alkoholické nápoje.

Odporúčania pre tvoje zdravie

Zvýšené kardiovaskulárne riziko poháňala najmä osmička aditív, medzi ktoré patrí sorban draselný, disiričitan draselný, dusitan sodný a kyselina askorbová. Tieto látky sa pridávajú do balených jedál kvôli predĺženiu trvanlivosti a nájdeš ich v pečive, džúsoch i zmrzline.

Podľa expertov môžu tieto zložky vyvolávať oxidačný stres a bunkové poškodenie spojené so zápalmi a starnutím. Keďže však išlo o observačnú štúdiu, nie je možné stopercentne určiť priamu príčinnú súvislosť.

Anaïs Hasenböhler z Université Paris Cité uviedla: „Konzervanty sa používajú v stovkách tisíc priemyselne spracovaných potravín. Experimentálne štúdie naznačujú, že niektoré konzervačné prísady môžu byť škodlivé pre kardiovaskulárne zdravie, ale nemali sme dostatok dôkazov o vplyve týchto zložiek na ľudí. Pokiaľ vieme, toto je prvá štúdia svojho druhu, ktorá skúma súvislosti medzi širokou škálou konzervantov a kardiovaskulárnym zdravím.“

Nezávislí odborníci výsledky privítali, no nabádajú k opatrnosti. Rachel Richardson upozornila, že ľudia konzumujúci viac konzervantov mohli mať celkovo menej zdravý životný štýl, hoci vedci brali do úvahy faktory ako vek, BMI, fajčenie a fyzickú aktivitu.

Profesor Gunter Kuhnle dodal, že výskum musí dôsledne odlišovať vplyv samotných konzervantov od celkových stravovacích návykov. Vysoký krvný tlak postihuje milióny dospelých a často sa prejavuje bez akýchkoľvek symptómov.

Vedci na záver zdôraznili: „Tieto výsledky naznačujú, že potrebujeme prehodnotenie rizík a prínosov týchto potravinových prísad zo strany príslušných orgánov, ako je EFSA v Európe a FDA v USA, pre lepšiu ochranu spotrebiteľa. Dovtedy tieto zistenia podporujú existujúce odporúčania uprednostňovať čerstvé a minimálne spracované potraviny, ako sú ovocie, zelenina, ryby, strukoviny a potraviny bohaté na vlákninu, ktoré pomáhajú predchádzať vysokému krvnému tlaku a srdcovým chorobám.“

Prepojenia na ďalšie diagnózy

Negatívne účinky priemyselnej chémie môžu siahať ešte oveľa ďalej. Vedecké poznatky ukazujú, že tie isté nenápadné zložky v tvojom jedálničku môžu mať prsty v rozvoji iných civilizačných ochorení, ktoré priamo ovplyvňujú metabolizmus a bunkovú štruktúru.

O týchto hrozbách informoval web The Guardian, pričom poukázal na závery dvoch rozsiahlych štúdií publikovaných v prestížnych odborných časopisoch Nature Communications a BMJ. Výskumy naznačujú, že nadmerná konzumácia určitých potravinových konzervantov je spojená so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 2. typu a rakoviny.

Vzhľadom na to, že tieto aditíva sa celosvetovo používajú v obrovských množstvách, zistenia môžu mať zásadný dopad na verejné zdravie a mali by viesť k prehodnoteniu doterajších pravidiel ich používania.

Riziká vzniku onkologických ochorení

Vedci analyzovali údaje o strave a zdraví viac ako 100 000 dospelých Francúzov zapojených do projektu NutriNet-Santé v rokoch 2009 až 2023. Zameriavali sa na celkový vplyv aditív a zároveň podrobne preskúmali sedemnásť konkrétnych konzervantov.

V onkologickej štúdii sa síce nepreukázala priama spojitosť medzi celkovým príjmom konzervantov a výskytom rakoviny, no u ľudí s vysokou spotrebou konkrétnych látok sa objavilo výrazne vyššie riziko v porovnaní s tými, ktorí ich nekonzumovali vôbec.

Napríklad sorban draselný bol spojený so 14-percentným nárastom celkového rizika rakoviny a s 26-percentným zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Sírany zvyšovali celkové riziko o 12 percent, zatiaľ čo dusitan sodný sa spájal s o 32 percent vyšším rizikom rakoviny prostaty.

Dusičnan draselný zvyšoval celkové riziko onkologických ochorení o 13 percent a rakoviny prsníka o 22 percent. Pri celkových acetátoch išlo o 15-percentný nárast celkového rizika a kyselina octová sama o sebe zvyšovala toto nebezpečenstvo o 12 percent.

Viaceré z týchto zlúčenín totiž môžu meniť imunitné a zápalové dráhy v tvojom tele, čo potenciálne spúšťa nádorové procesy. Profesor William Gallagher potvrdil, že tieto nárasty sú z pohľadu celej populácie veľmi významné.

Výskumníci v tejto súvislosti uviedli: „Táto štúdia prináša nové poznatky pre budúce prehodnotenie bezpečnosti týchto potravinových prísad zdravotníckymi agentúrami, pričom berie do úvahy rovnováhu medzi prínosom pre konzervovanie potravín a rizikom rakoviny.“

Vplyv na metabolické poruchy

V druhej štúdii zameranej na cukrovku 2. typu boli výsledky rovnako znepokojujúce. Vyšší príjem konzervantov vo všeobecnosti zvyšoval výskyt tohto ochorenia o 47 percent v porovnaní s najnižšou úrovňou konzumácie.

Pri neantioxidačných prísadách išlo o nárast o 49 percent a pri antioxidačných aditívach o 40 percent. Zo sedemnástich individuálne skúmaných látok sa až dvanásť spájalo s vyšším rizikom rozvoja diabetu.

„Toto je prvá štúdia na svete o prepojení medzi konzervačnými prísadami a výskytom cukrovky 2. typu,“ uviedla Mathilde Touvier, koordinátorka štúdie. Hoci ide o observačné výskumy a príčinnú súvislosť nemožno definitívne dokázať, výsledky sa zhodujú s laboratórnymi experimentmi, ktoré už v minulosti naznačovali schopnosť týchto látok poškodzovať bunky a DNA.

Odborníci preto vyzývajú výrobcov, aby obmedzili zbytočné chemikálie, a spotrebiteľom odporúčajú držať sa čerstvých, minimálne spracovaných surovín.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy