Atlantický oceán ukrýva „Stratené mesto“ staré 120-tisíc rokov. Môže objasniť, ako sa zrodil život na Zemi, tvrdia vedci

Západne od Stredoatlantického hrebeňa sa vynára impozantná krajina vápencových veží, ktorá odoláva temnote oceánskych hĺbok. „Stratené mesto“, formované už najmenej 120 000 rokov, predstavuje jedinečný geologický a biologický fenomén, aký nemá na Zemi obdoby.

Vedci sa domnievajú, že procesy prebiehajúce v jeho štruktúrach môžu objasniť, ako sa zrodil život na našej planéte a odhaliť možné miesta jeho výskytu vo vesmíre.

Unikátny podmorský fenomén

V hlbinách Atlantického oceánu, 700 metrov pod hladinou, sa rozprestiera fascinujúci labyrint mohutných štruktúr, ktoré vo svetle prieskumných vozidiel žiaria jasno modrou farbou.

Ako uvádza Science Alert, hydrotermálny prieduch „Stratené mesto“ bolo prvýkrát objavené v roku 2000. Tvorí ho rozsiahla sieť karbonátových útvarov, ktoré sa týčia z morského dna ako pozostatky dávno zabudnutej pevnosti.

Monolitické veže dosahujú rôzne veľkosti, od malých hríbovitých štruktúr až po Poseidona, najvyššiu formáciu, ktorá sa dvíha do výšky takmer 60 metrov.

Na rozdiel od bežných hydrotermálnych prieduchov, ktoré získavajú tepelnú energiu z magmy, „Stratené mesto“ funguje na úplne inom princípe. Chemické reakcie hlboko v zemskom plášti produkujú vodík a metán – kľúčové zlúčeniny pre vznik života.

Tento proces robí z hydrotermálneho prieduchu nielen geologický, ale aj biologický fenomén. V útrobách vápencových veží prekvitá život bez závislosti od slnečného svetla.

Mikroorganizmy sa živia uhľovodíkmi stúpajúcimi z hĺbok a vytvárajú ekosystém, ktorý patrí medzi najextrémnejšie a najzvláštnejšie formy existencie na Zemi. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že podobné systémy by mohli existovať aj mimo našej planéty.

Mimozemský život

Podľa vedcov sa hydrotermálne prostredia môžu nachádzať na vzdialených mesiacoch, akými sú Europa pri Jupiteri a Enceladus pri Saturne. Obe kozmické telesá vykazujú podobné charakteristiky.

Trhliny v ľadovej kôre umožňujú cirkuláciu chemicky reaktívnej vody, čím vzniká prostredie potenciálne vhodné pre mikrobiálny život.

Protecting The Lost City Hydrothermal Vent Systemhttps://t.co/MzIUphvx29 #Astrobiology #hydrothermal #oceanography pic.twitter.com/EF5iO2YVjj

— Astrobiology (@astrobiology) February 9, 2024

Otázka života mimo Zeme sa však neobmedzuje len na vzdialené mesiace. Ako uvádza Daily Galaxy, podobné hydrotermálne systémy mohli v dávnej minulosti existovať aj na Marse. Červená planéta by tak mohla poskytovať vhodné podmienky na udržanie mikrobiálneho života hlboko pod svojím povrchom.

„Stratené mesto“ je dôkazom toho, že život dokáže existovať v prostredí, ktoré je úplne nezávislé od slnečného žiarenia. Ak sa podobné procesy odohrávajú aj v oceánoch vzdialených mesiacov, potom možnosť existencia mimozemského života nemusí byť len hypotézou, ale reálnou vedeckou otázkou, na ktorú je potrebné nájsť odpoveď.

Prečo je „Stratené mesto“ ohrozené

Záujem o „Stratené mesto“ neprejavujú iba vedci, ale aj priemyselné subjekty. Ako uvádza Science Alert, Poľsko v roku 2018 získalo licenciu na hlbokomorský prieskum v oblasti „Strateného mesta“.

Hoci samotný hydrotermálny prieduch neobsahuje významné nerastné suroviny, zásahy do okolitých sedimentov by mohli mať nepredvídateľné ekologické dôsledky.

Z tohto dôvodu viacerí odborníci požadujú jeho zaradenie do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čím by sa zabezpečila jeho ochrana pred nezvratným poškodením.

Narušenie „Strateného mesta“ by znamenalo stratu jedinečného geologického fenoménu, ktorý môže ukrývať odpovede na zásadné otázky o vzniku života na Zemi aj mimo nej.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti