Autizmus a ADHD u detí vyskočili až 40-násobne: Výskumníci varujú pred nebezpečným trendom, ktorý mladým ničí budúcnosť

Sledoval si v poslednom čase, ako sa v tvojom okolí či na sociálnych sieťach neustále hovorí o autizme a ADHD? Možno máš pocit, že týmito poruchami dnes trpí takmer každé druhé dieťa, píše Pravda. Najnovšie zistenia z Veľkej Británie však ukazujú, že realita je oveľa zložitejšia a tento masívny nárast nemusí znamenať, že máme skutočne viac chorých detí.

Vládna analýza dokonca varuje pred nebezpečným trendom nadmerného diagnostikovania, ktorý môže mladým ľuďom výrazne skomplikovať budúcnosť.

Analýza, ktorú spracoval tím odborníkov pod vedením uznávaného profesora klinickej psychológie Petera Fonagyho z University College London, odhalila nečakané čísla. Výskyt autizmu u detí vo veku od 12 do 17 rokov vyskočil za posledných 25 rokov z pôvodných 0,10 % na viac ako 4 %. Ide o štyridsaťnásobný nárast, pričom reálny výskyt v populácii sa dlhodobo odhaduje len na úrovni okolo 1,2 %. Podobný scenár prebieha aj pri ADHD, kde sa počty žiadostí o vyšetrenie od roku 2019 viac než strojnásobili.

Za týmto rozmachom stojí nielen lepšia informovanosť, ale aj preťažený štátny zdravotný systém. Keďže verejný sektor nestíha obrovský dopyt vybavovať, viac ako polovicu vyšetrení ADHD a tretinu testov na autizmus prevzali súkromné spoločnosti. Pre ne ide o výhodný obchod. Služby priamo propagujú verejnosti a podľa prieskumov medzi lekármi sa takmer nestáva, že by súkromná klinika žiadosť o diagnózu zamietla.

Sociálne siete aj systém, ktorý motivuje k nálepkám

Čo vlastne ženie rodičov a dospievajúcich k tomu, aby vyhľadávali odborné diagnózy? Autori správy ukazujú prstom na dva hlavné faktory. Školský aj sociálny systém je často nastavený tak, že dodatočnú podporu či úľavy poskytne dieťaťu až vtedy, keď má na papieri konkrétne potvrdenie. Rodičia sú tak nepriamo nútení vyhľadať diagnózu, aby svojmu dieťaťu zabezpečili lepšie podmienky.

Na platformách ako sú  TikTok či Instagram koluje množstvo obsahu, kde tvorcovia prezentujú celkom bežné povahové črty, výkyvy nálad či dočasnú nesústredenosť ako jasné dôkazy neurovývinovej poruchy. Dospievajúci potom v týchto „nálepkách“ hľadajú svoju vlastnú identitu.

Diagnóza ako prekážka do života

Hoci by sa mohlo zdať, že oficiálne potvrdenie poruchy dieťaťu vždy pomôže, experti varujú pred opakom. Ak dieťa dostane diagnózu neuvážene, môže ho to zaškatuľkovať na celý život. Namiesto rozvíjania silných stránok sa pozornosť sústredí len na jeho obmedzenia.

Štatistiky zo správy hovoria jasnou rečou. Mladí ľudia, ktorým bolo ADHD diagnostikované pred 17. rokom života, majú v ranej dospelosti až štyrikrát nižšiu šancu, že budú ďalej študovať, pracovať alebo sa pripravovať na kariéru. Hrozí im, že uviaznu v systéme sociálnych dávok a neaktivity. Zbytočná alebo nesprávne nastavená liečba navyše dokáže oddialiť riešenie skutočných problémov, ktorým dieťa v živote čelí.

Pomoc bez čakania na papier

Odborníci preto vyzývajú na zásadnú reformu celého systému. Hlavnou myšlienkou je prechod od „naháňania diagnóz“ k poskytovaniu okamžitej individuálnej podpory. Ak dieťa v škole zápasí s učivom alebo pozornosťou, malo by dostať praktickú pomoc ihneď, bez toho, aby muselo mesiace či roky čakať v poradovníku na pečiatku od špecialistu.

Mladí ľudia dnes vyrastajú v digitálnom svete plnom tlaku a neistoty, čo robí prirodzený proces dospievania a sebapoznávania oveľa náročnejším. Cieľom spoločnosti by preto nemalo byť označovať každé odlišné správanie za poruchu, ale pomôcť deťom prekonávať prekážky a naplno rozvinúť ich potenciál.