Až 28 % Slovákov verí, že na nás lietadlá tajne vypúšťajú chemikálie, tvrdí prieskum. Hoaxom najviac veria voliči Republiky a Smeru

Konšpiračné teórie už dávno nepatria iba na okraj internetových diskusií. Zo sociálnych sietí sa čoraz častejšie presúvajú do bežnej verejnej debaty a vplývajú na rozhodovanie ľudí. V čase spoločenských otrasov, technologických zmien a vojnových konfliktov sa stali významným faktorom, ktorý ovplyvňuje dôveru verejnosti, jej rozhodovanie aj správanie.

Nový online prieskum NMS Market Research Slovakia ukazuje, že približne tretina populácie je náchylná veriť alternatívnym teóriám, kým dve tretiny dokážu konšpiráciám odolať.

Podľa zverejnených grafov 63 % obyvateľov verí najviac jednej z uvedených teórií (resp. žiadnej), 19 % verí 2–3, 11 % označilo za pravdivé 4–5 a 8 % patrí medzi „silných stúpencov“, ktorí uznávajú 6 a viac teórií.

„Tieto zistenia nie sú len štatistikou – sú výpoveďou o stave spoločnosti, o tom, komu a čomu ľudia veria, kde hľadajú istotu a ako sa vyrovnávajú so zložitým fungovaním dnešného sveta,“ hovorí analytik a spoluautor prieskumu Michal Mislovič.

Čomu ľudia veria najčastejšie

Výskumníci testovali osem rozšírených naratívov. Najviac respondentov, až 28 % Slovákov považuje za pravdivú teóriu tzv. chemtrails – presvedčenie, že lietadlá zámerne vypúšťajú chemické látky so škodlivými účinkami.

Podobný podiel obyvateľov, 26 percent, považuje za pravdivé tvrdenie, že útoky z 11. septembra 2001 boli nariadené vládou USA. Tretím najčastejšie akceptovaným hoaxom je naratív, že vojna na Ukrajine je „zinscenovaná západnými médiami“. Verí tomu až 23 % slovenskej populácie. Podobný podiel oslovených verí, že „svet ovládajú Židia“.

Menej ako pätina opýtaných sa stotožňuje s výrokmi, že pristátie na Mesiaci bolo predstierané, že klimatická zmena je výmysel vedcov či politikov, alebo že očkovanie slúži na čipovanie obyvateľstva. Najodolnejší sú ľudia pri tvrdení o „plochej Zemi“ – verí mu 6 %. Detailné rozloženie odpovedí v grafoch zároveň ukazuje, že pri väčšine tém prevažujú kategórie „skôr nepravdivé“ a „určite nepravdivé“ nad súhlasom.

zdroj: NMS Market Research Slovakia

Kto je náchylnejší

Výsledky prieskumu poukazujú na výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Podľa rozpisu v grafoch sú voči hoaxom náchylnejší muži: 10 % mužov patrí medzi silných stúpencov (6+ teórií), ďalších 14 % dôveruje 4–5 teóriám a 18 % označilo za pravdivé 2–3. Medzi ženami je podiel silných stúpenkýň 5 %, dôverčivých 9 % a náchylných 19 %. Naopak, neveru hoaxom (0–1 teória) deklaruje 59 % mužov a 66 % žien.

Rozdiely sú zreteľné aj medzi generáciami. Kým najstaršia generácia Baby Boomers dokáže hoaxom lepšie odolávať, mladí ľudia z generácie Z a stredná generácia X (45 – 60 rokov) sú náchylnejší podľahnúť alternatívnym teóriám.  

Analytik NMS Michal Mislovič ju pripisuje najmä spôsobu, akým sa dnes konzumujú informácie. „Ukazuje sa, že Generácia Z je paradoxne náchylnejšia na dezinformácie než najstaršia generácia Baby Boomers… významnú úlohu zohrávajú algoritmy sociálnych médií, pasívna konzumácia obsahu cez TikTok a Instagram a vplyv influencerov a rovesníkov.“ K výsledkom sa pridáva efekt informačného preťaženia a zníženého času na kritické overovanie.

Podľa neho zohrávajú kľúčovú rolu algoritmy sociálnych sietí, ktoré vytvárajú informačné bubliny. Obsah na TikToku a Instagrame mladí často vnímajú skôr ako zábavu, pričom silný vplyv majú influenceri a rovesníci. „Informačné preťaženie vedie k tomu, že mladí nemajú čas kriticky hodnotiť každé tvrdenie, čím sa stávajú ľahkým terčom pre šíriteľov hoaxov,“ dodáva Mislovič.

Vzdelanie funguje ako ochranný faktor: čím vyššie dosiahnuté vzdelanie, tým nižšia pravdepodobnosť súhlasu s konšpiráciami. Z hľadiska miesta bydliska častejšie podliehajú hoaxom obyvatelia najmenších obcí, kým vo veľkých mestách nad 100-tisíc obyvateľov je najvyšší podiel ľudí, ktorí konšpiračným teóriám neveria.

zdroj: NMS Market Research Slovakia

Politické preferencie a sila konšpiračných naratívov

Rozdiely sú výrazné aj podľa straníckych sympatií. Graf „Tendencia veriť alternatívnym teóriám“ ukazuje najsilnejšiu zraniteľnosť u voličov hnutia Republika: len 35 % z nich patrí medzi tých, ktorí hoaxom neveria, pričom 20 % je medzi silnými stúpencami (6+ teórií), 20 % medzi dôverčivými (4–5) a 25 % medzi náchylnými (2–3). Podobný obraz sa objavuje u voličov Smeru – SD: 41 % neuznáva hoaxy, no 11 % je medzi silnými stúpencami, 20 % medzi dôverčivými a 28 % medzi náchylnými.

Nadpriemernú náchylnosť vykazujú aj sympatizanti Maďarskej aliancie a hnutia Sme rodina (podiely „neveria“ 54 % a 55 %). Na opačnej strane spektra stoja strany s najvyšším podielom odporcov hoaxov: Progresívne Slovensko (92 % „neveria“), Demokrati (86 %), SaS (82 %), KDH (76 %) a Hnutie SLOVENSKO (73 %). Medzi nerozhodnutými voličmi deklaruje nedôveru 70 %, u nevoličov 59 %.

Výskumníci pripomínajú, že konšpirácie sa neraz stávajú politickou témou a prenášajú sa od predstaviteľov k voličom. V čase spoločenských otrasov a geopolitického napätia tak získavajú schopnosť formovať verejnú mienku a správanie.

zdroj: NMS Market Research Slovakia

Vzdelanie, bydlisko a politické preferencie rozhodujú

Významným faktorom pri vnímaní konšpirácií je vzdelanie. Dáta potvrdzujú, že čím vyššie vzdelanie ľudia dosiahli, tým menej sú náchylní veriť hoaxom. Podobne platí, že obyvatelia menších obcí im podliehajú častejšie než ľudia vo veľkých mestách nad 100-tisíc obyvateľov.

Prieskum zároveň poukázal na silné prepojenie medzi vierou v konšpiračné teórie a politickými preferenciami. Najvyššiu náchylnosť vykazujú voliči hnutia Republika – približne dve tretiny z nich veria viacerým hoaxom. Podobná situácia je medzi voličmi Smeru, kde šesť z desiatich ľudí prikyvuje alternatívnym naratívom. Nadpriemernú dôveru v hoaxy majú aj voliči Maďarskej aliancie a hnutia Sme rodina.

Na opačnej strane spektra stoja sympatizanti strán ako Progresívne Slovensko, Demokrati či SaS, medzi ktorými dominuje odmietanie hoaxov. V prípade voličov PS až 92 percent respondentov označilo, že neveria žiadnej alebo maximálne jednej z konšpiračných teórií.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska