Až 63 % slovenských firiem chce zamestnať Ukrajincov. Biznis však vojna zneisťuje

Predpovede na rok 2022 sa nesú v znamení konfliktu na Ukrajine, ktorý do veľkej miery ovplyvňuje ekonomický vývoj aj na Slovensku. Vo svojej analýze to uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Všetko závisí od cien prepravy a energie

Ako informuje TASR, vplyv ruskej invázie už podľa prieskumu medzi podnikateľmi slovenské firmy pocítili. „Vidíme tu nielen veľké politické riziká, ale aj zvýšenú neistotu ovplyvňujúcu investičnú aktivitu, vyvolané problémy v dodávateľských reťazcoch a tlak na rast cien (najmä komodít), ktoré brzdia ekonomickú výkonnosť. Z týchto dôvodov sme revidovali pôvodný medziročný odhad rastu ekonomiky o jeden percentuálny bod nadol na 2 %,“ priblížil Horňák.

Rast cien by podľa neho mal kulminovať v najbližších mesiacoch (marec – apríl) na úrovni vyše 10 %, tlačený najmä plynom a elektrinou, potravinami, cenami pohonných hmôt, ale aj širšími inflačnými tlakmi, keďže cena prepravy a energií ovplyvňuje širokú škálu tovarov a služieb.

„Okrem toho dochádza k očakávanému ďalšiemu nárastu spotrebných daní z tabaku a cien niektorých služieb (napr. telekomunikácie). Rast spotrebiteľských cien by tak mal v tomto roku dosiahnuť v priemere 9,5 %,“ informoval.

Nákladné financovanie humanitárnych či vojenských potrieb

Na tento vývoj podľa Horňáka reaguje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá výrazne zvýšila odhad rastu cien v eurozóne pre tento rok a na svojom marcovom zasadnutí pristúpila k sprísneniu menovej politiky. „Avizované utlmenie objemu nakupovaných dlhopisov tak bude rýchlejšie – už počas druhého štvrťroka,“ myslí si Horňák.

zdroj: Unsplash/Adeolu Eletu

„Ak sa vyhliadky inflácie neznížia pod inflačný cieľ, pristúpi k ukončeniu nákupov aktív už v treťom kvartáli a otvorí si tak cestu k zvyšovaniu sadzieb. Vzhľadom na súčasný vývoj očakávame ich prvé zvýšenie už v tomto roku,“ uviedol analytik.

Tlmená ekonomická aktivita a nové výdavky prinesú podľa neho aj vyššiu potrebu financovania. Vláda má vytvorenú istú rezervu, no financovanie humanitárnych či vojenských potrieb môže byť nákladné a prinesie nárast deficitu. Vyššie popísané podmienky (inflácia, kroky centrálnej banky) tlačia na rast výnosov štátnych dlhopisov a zvyšujú tak náklady na obsluhu dlhu.

„Očakávame, že rozpočtový deficit môže v tomto roku dosiahnuť 6 %, pozorovať však budeme aj rýchly rast nominálneho výkonu ekonomiky kvôli rastu inflácie, čo bude tlmiť podielový ukazovateľ dlhu voči HDP,“ upozornil Horňák.

Veľká ochota, no málo informácií

Z prieskumu, ktorý realizovali v období od 4. do 15. marca medzi zástupcami podnikateľov na Slovensku – Slovak Business Agency (SBA), Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), vyplýva, že vojenským konfliktom sú najviac zasiahnuté firmy pôsobiace v priemysle (71 %) a v obchode (65 %). Výrazne negatívne dopady ako priamy následok konfliktu potvrdilo 15 % respondentov. Čiastočne negatívne vníma následky 34 % podnikateľov.           

Podľa prieskumu približne každý druhý podnikateľ na Slovensku pociťuje negatívne následky vojenského konfliktu na Ukrajine na svoje podnikanie. Mnohí z nich by ukrajinským občanom radi ponúkli prácu, ale sťažujú sa na nedostatok informácií.

zdroj: Unsplash/John Schnobrich

Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že podnikatelia na Slovensku majú záujem (až 63 %) o zamestnávanie občanov Ukrajiny, ktorí opustili svoju krajinu. Najväčší záujem prejavili stredné (90 %) a malé podniky (83 %) a zástupcovia podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektoroch priemysel (89 %) a stavebníctvo (73 %).

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy