Až 95 % hormónu „dobrej nálady“ vzniká v črevách. Vedci odhalili, čo ti tajne podkopáva psychiku

Strava nepoháňa len naše telo, ale aj mentálne procesy, od nálady cez kognitívne funkcie až po schopnosť sústrediť sa. Neuroveda a výživové štúdie dnes jednoznačne potvrdzujú, že stravovacie návyky priamo formujú chemické prostredie v mozgu.

To, čo jeme, teda nesúvisí len s chuťou. Každým jedlom vedome ovplyvňujeme svoju psychickú rovnováhu, mentálnu výkonnosť aj schopnosť zvládať stres.

Aká strava najlepšie podporuje mozog?

Vplyv stravy na fungovanie mozgu detailne rozobrala štúdia publikovaná v renomovanom časopise Nature Mental Health. Analýza dát od takmer 182-tisíc účastníkov z britskej databázy UK Biobank odhalila štyri stravovacie vzorce: bezškrobovú (alebo nízkoškrobovú) stravu, vegetariánsku stravu, vysokoproteínovú s nízkym obsahom vlákniny a vyváženú stravu.

Práve vyvážená strava, ktorá zahŕňala pestrú paletu potravín ako zelenina, ovocie, ryby, mäso, syry, cereálie či chlieb, vynikala najpriaznivejším vplyvom na duševné zdravie. Konzumenti vyváženej stravy dosahovali vyššiu kognitívnu výkonnosť. Zároveň disponovali väčším objemom sivej hmoty, ktorá súvisí s pamäťou, rozhodovaním a spracovávaním emócií.

Na druhej strane účastníci koznumujúci vysoké množstvo bielkovín a nízke množstvo vlákniny vykazovali znížený objem sivej hmoty v oblastiach ako postcentrálny závit, čo môže signalizovať oslabenú senzorickú integráciu alebo spracovanie podnetov.

Zaujímavý paradox predstavuje vegetariánska strava. Hoci jej stúpenci vykazovali zvýšený objem v mozgových oblastiach ako talamus či precuneus (spojených s introspekciou a vedomím), zároveň uvádzali vyššiu mieru úzkosti a depresívnych stavov.

Prečo je to tak? Jednou z odpovedí môže byť sérotonín, neurotransmiter známy ako „hormón dobrej nálady“. Až 95 % sérotonínu vzniká práve v tráviacom trakte, uvádza portál Harvard Health Publishing. Nedostatok esenciálnych aminokyselín a vitamínu B12, ktorý sa prirodzene nachádza iba v živočíšnych produktoch, oslabuje nervový systém a narúša rovnováhu črevného mikrobiómu.

Skryté hrozby pre duševnú rovnováhu

Ako uvádza BBC, strava s vysokým podielom ultraspracovaných potravín narúša psychickú rovnováhu oveľa výraznejšie, než si mnohí uvedomujú. Šunka, klobásy, sladké cereálie, zmrzlina či sušienky dodávajú telu nadbytok kalórií, no súčasne sú ochudobnené o esenciálne živiny.

Emulgátory, zvýrazňovače chuti a iné potravinárske aditíva, ktoré tieto potraviny obsahujú, narúšajú štruktúru črevnej steny. Výsledkom je chronický nízkostupňový zápal, ktorý zasahuje aj centrálny nervový systém. Mozog reaguje pomalšie a ľahšie „prepína“ do stavov úzkosti, napätia či podráždenia.

Ako sme ťa nedávno informovali, každé 10-percentné navýšenie podielu ultraspracovaných potravín v dennom kalorickom príjme zvyšuje riziko celkovej úmrtnosti o 2,7 %. Najnovšie vedecké analýzy potvrdzujú súvislosť medzi stravou bohatou na ultraspracované potraviny a viac ako tridsiatimi zdravotnými poruchami, od obezity a diabetu 2. typu cez kardiovaskulárne ochorenia až po viaceré formy rakoviny.

Rafinovaný cukor, bežne prítomný v sladkých cereáliách, koláčoch či zmrzline, funguje v črevách ako palivo pre patogénne baktérie. Experimenty na zvieratách, napríklad myšiach, ktoré prijímali vysoké dávky cukru, odhalili zvýšený výskyt črevných zápalov a kolitídy.

Podobne fungujú aj nasýtené alebo trans-tuky z vyprážaných jedál. Sladidlá sú síce nízkokalorické, no menia mikrobiálne zloženie čriev, čo môže spôsobiť metabolické aj neurochemické poruchy.

Alkohol patrí medzi ďalšie faktory, ktoré podporujú premnoženie škodlivých baktérií a zvyšujú priepustnosť črevnej steny. Výnimku však predstavuje červené víno. Výskum z King’s College London ukázal, že mierna konzumácia červeného vína s vysokým množstvom polyfenolov môže podporiť diverzitu črevného mikrobiómu a napomôcť jeho rovnováhe.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking