Až 98 % obetí šikany má problémy so zdravím. Agresorom hrozí pokuta do 100 000 eur
- Mobbing, bossing, staffing či bullying
- Šikana na pracovisku zostáva často neriešená
- Hrozí aj vážne narušenie zdravotného stavu zamestnanca
- Mobbing, bossing, staffing či bullying
- Šikana na pracovisku zostáva často neriešená
- Hrozí aj vážne narušenie zdravotného stavu zamestnanca
Každé ráno vstávať so stiahnutým žalúdkom a pocitom úzkosti nie je v poriadku. Systematické ponižovanie, izolácia od kolegov, neustála kritika či dokonca vyhrážky – to všetko sú prejavy šikany na pracovisku, ktorá je rozšírenejšia viac, ako si mnohí myslia.
Šikana na pracovisku patrí medzi najzávažnejšie porušenia práv zamestnancov, no napriek tomu zostáva často skrytá a neriešená. Ide o systematický psychický nátlak, ktorý sa prejavuje rôznymi formami a môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na pracovnú pozíciu či skúsenosti.
Šikana na pracovisku má viacero podôb a odborníci ich rozdeľujú do niekoľkých kategórií.
Aké sú rôzne podoby šikany
Mobbing: systematické psychické týranie zo strany kolegov. Ide o dlhodobé a opakované správanie, ktorého cieľom je izolovať, ponížiť alebo vylúčiť jednotlivca z kolektívu.
Bossing: predstavuje zneužívanie moci zo strany nadriadeného. Prejavuje sa neprimeranými požiadavkami, verejným ponižovaním, neustálou kritikou či odopieraním informácií potrebných na prácu.
Staffing: je menej známy, ale rovnako závažný jav – ide o šikanovanie nadriadeného zo strany podriadených. Môže mať podobu sabotáže práce, odmietania spolupráce či systematického podkopávania autority.
Bullying: je to individuálna forma šikany, pri ktorej je jedna osoba obťažovaná jednotlivcom. Na Slovensku sa vyskytuje častejšie v školskom prostredí, v pracovných vzťahoch je menej bežný.
Kyberšikana: predstavuje obťažovanie prostredníctvom rôznych interných komunikačných platforiem, sociálnych sietí alebo dokonca e-mailov.
Se*uálne obťažovanie: môže byť slovné, neverbálne alebo fyzické. Patria tam rôzne neželané poznámky, návrhy a dotyky.
„Nejde o bežné konflikty alebo jednorazové nedorozumenia, ale o systematické a dlhodobé útoky, ktoré poškodzujú dôstojnosť, psychické zdravie a často aj pracovný výkon obete,“ upozorňujú odborníci z advokátskej kancelárie Lexante.
Ako rozpoznať hranicu
Rozlíšiť bežný pracovný konflikt od systematickej šikany môže byť niekedy mimoriadne náročné. Existujú však charakteristické znaky, ktoré by ťa mali upozorniť.
Prvým signálom je dlhodobosť a opakovanosť správania, nejde teda o jednorazový incident. Ďalším varovným znamením je úmysel ponížiť, zastrašiť alebo izolovať obeť. Takéto konanie vytvára nepriateľské, ponižujúce alebo zastrašujúce pracovné prostredie. Typickým znakom šikany je tiež to, že obeť sa cíti bezmocná a nedokáže sa sama účinne brániť.
Medzi typické prejavy podľa portálu profesia.sk patria:
- Vzdychnutie, prevrátenie očí a upriamenie pohľadu na obeť.
- Úplné ignorovanie osoby.
- Silný krik a urážanie.
- Zastrašovanie gestami.
- Kladenie neprimeraných požiadaviek.
- Obvinenia z vymyslených chýb.
- Neustála kritika.
- Neoprávnené získavanie kreditu za prácu vykonanú obeťou.
Podľa výskumov realizovaných na Slovensku patria medzi najčastejšie formy mobbingu znevažujúce poznámky o súkromnom živote, zadávanie nezmyselných úloh, znevažovanie názorov, odmietnutie rozprávať sa, šírenie klebiet a ignorovanie stanovísk obete.
Sarkazmus alebo šikana?
Hranica medzi humorom a ubližovaním môže byť tenká. Zdravý humor na pracovisku je obojstranný a nikoho nezraňuje. Problém nastáva v niekoľkých situáciách. Varovným signálom je, keď „vtipkovanie“ je jednostranné a vždy na účet tej istej osoby. Nebezpečné sú aj poznámky, ktoré sú ponižujúce a zosmiešňujú profesionálne schopnosti kolegu.
Ďalším príznakom šikany je, keď sa takzvaný „humor“ objavuje pred celým kolektívom s cieľom zahanbiť konkrétneho človeka. Obzvlášť alarmujúce je, ak dotknutý človek dá jasne najavo, že mu takéto správanie vadí, ale napriek tomu pokračuje.
„Ak sa vtipy opakujú, sú jednostranné a vedú k znižovaniu dôstojnosti, už nejde o nevinný sarkazmus, ale o formu mobbingu,“ vysvetľujú právni experti.
Alarmujúce následky
Dlhodobé vystavenie šikane na pracovisku môže mať devastujúce následky. Nemecká štúdia uvádza, že viac ako 98 % obetí mobbingu zaznamenalo negatívny vplyv na svoje zdravie alebo kariéru, pričom viac ako polovica z nich nakoniec zo zamestnania odišla.
Medzi typické následky patria:
- nízka koncentrácia na prácu,
- nespavosť a chronická únava,
- užívanie návykových látok,
- psychosomatické ťažkosti (bolesti hlavy, žalúdočné problémy),
- depresia a úzkosť,
- zábudlivosť,
- znížená pracovná výkonnosť a motivácia,
- sociálna izolácia aj mimo pracoviska,
- finančné straty v dôsledku práceneschopnosti alebo straty zamestnania.
Právna ochrana na Slovensku
Hoci slovenská legislatíva nepoužíva priamo pojmy ako „mobbing“ či „bossing“, poskytuje zamestnancom viaceré nástroje ochrany.
Kľúčovým je § 13 Zákonníka práce, ktorý zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie a obťažovania na pracovisku. Stanovuje, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými zamestnancami.
Ďalšiu ochranu poskytuje Antidiskriminačný zákon (č. 365/2004 Z. z.), ktorý definuje obťažovanie ako nežiaduce správanie s cieľom alebo následkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážlivého prostredia.
„V prípadoch, keď šikanózne konanie prekročí hranice pracovnoprávnych vzťahov, môže ísť dokonca o trestný čin,“ upozorňuje advokátska kancelária Lexante.
Ako sa brániť
Ak si sa stal obeťou šikany na pracovisku, existuje niekoľko krokov, ktoré môžeš podniknúť:
-
Dokumentuj všetky incidenty – veď si podrobný denník s dátumami, časmi, opisom situácií a menami svedkov. Uchovávaj e-maily, správy alebo iné dôkazy.
-
Pokús sa o priamu komunikáciu – ak je to bezpečné, jasne a pokojne daj agresorovi najavo, že jeho správanie je pre teba neprijateľné.
-
Informuj zamestnávateľa – podaj formálnu sťažnosť nadriadenému alebo personálnemu oddeleniu. Ak je agresorom tvoj nadriadený, obráť sa na vyššie vedenie.
-
Vyhľadaj svedkov – kolegovia, ktorí boli prítomní pri incidentoch, môžu poskytnúť dôležité svedectvo.
-
Navštív lekára – ak šikana spôsobila zdravotné problémy, vyhľadaj lekársku pomoc. Zdravotná dokumentácia môže slúžiť ako dôkaz.
-
Obráť sa na Inšpektorát práce – tento orgán kontroluje dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a môže uložiť zamestnávateľovi opatrenia na nápravu. V prípade zistených porušení mu môže udeliť pokutu až do výšky 100 000 eur.
-
Zváž právne kroky – v závažných prípadoch môžeš podať žalobu na súd a domáhať sa nielen ukončenia šikany, ale aj náhrady nemajetkovej ujmy.
Ako zlepšiť psychickú pohodu na pracovisku
Vedúci pracovník by mal byť nielen odborníkom vo svojej oblasti, ale aj empatickým lídrom a neprofesionálnym psychológom, ktorý dokáže vytvoriť pozitívnu atmosféru v tíme.
Aktivity, ktoré môžu pomôcť vytvoriť zdravé pracovné prostredie, zahŕňajú viaceré možnosti. Jednou z nich sú pravidelné spoločné raňajky organizované v dohodnutý deň v týždni, ktoré podporujú neformálnu komunikáciu. Veľký prínos majú aj netradičné teambuildingy zamerané na budovanie dôvery a spolupráce.
Efektívnym nástrojom na rozvoj empatie je výmena pozícií na pracovisku počas jedného dňa. Nenahraditeľné sú tiež tréningy asertivity a efektívnej komunikácie, ktoré pomáhajú zamestnancom vyjadrovať svoje potreby konštruktívnym spôsobom.
Kolektívna zodpovednosť
Boj proti šikane na pracovisku nie je len individuálnou záležitosťou. Je to kolektívna zodpovednosť všetkých zamestnancov, manažérov a organizácií.
Ak si svedkom šikany, nezostávaj ticho. Tichý súhlas len posilňuje agresorov a prehlbuje utrpenie obetí. Namiesto toho sa staň spojencom – ponúkni podporu obeti, odmietni sa zúčastňovať na šikanóznom správaní a nahlás svoj nesúhlas.
Šikana na pracovisku nie je prejavom sily, ale slabosti. Skutočne silné a zdravé pracovné prostredie je také, kde sa každý zamestnanec cíti rešpektovaný a hodnotný.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Lexante, profesia.sk, ceit.sk, slov-lex.sk