Beštiálna pestúnka vraždila deti pre peniaze, ako sériová vrahyňa si zarobila státisíce. Škrtila ich či upokojovala opiátmi

V 19. storočí bol vo Veľkej Británii rozšírený tzv. Baby farming. Išlo o opatrovanie detí ženám, ktoré sa o nich nedokázali postarať. K tomu sa vzťahoval aj zákon z roku 1834, podľa ktorého otcovia nemanželských detí svojich potomkov neboli povinní finančne podporovať.

„Vychovávanie” detí ako synonymum pre ich pomalú či rýchlu smrť 

Mnoho žien nemalo inú možnosť než deti ponúknuť na adopciu. Zverovali ich do rúk najmä farmárkam, ktorým buď zaplatili jednorazový poplatok, alebo platili na splátky. Farmárky fungovali pod zámienkou, že sa o dieťa budú starať, ale tie boli často týrané a dokonca zabíjané.

„V tomto období bolo opatrovanie detí pre peniaze veľmi rozšírené. Nespočetné množstvo kojencov a detí v dôsledkoch týchto praktík zomrelo. V mnohých prípadoch bolo “vychovávanie” iba synonymom pre pomalú či rýchlu smrť dieťaťa,” vyjadrila sa v rozhovore pre BBC lekárka Charlotte Beyerová.

Jednou z takýchto „opatrovníčok“ bola Amelia Elizabeth Dyerová. Jej úmysly na prvý pohľad pôsobili dobre. Svojich klientov ubezpečovala, že deti v jej starostlivosti dostanú bezpečný a milujúci domov. Opak bol pravdou.

Počas viktoriánskej éry v Anglicku údajne zavraždila až 400 nevinných detí. Farmárka je dodnes známa ako jedna z najbrutálnejších a najslávnejších sériových vrahýň v histórii.

Všedný život jej zničila matkina choroba

Amelia Dyerová sa narodila ako Amelia Elizabeth Hobleyová v roku 1836 v Bristole v Anglicku do rodiny obuvníka Samuela Hoblea, jej matka Sarah Hobleyová bola ženou v domácnosti.

Rodina v dedinke Pyle Marsh nebola najbohatšia, ale vďaka dobrej povesti jej otca ako obuvníckeho majstra zarobili slušné príjmy aj za hranicami dediny.

Portál The famous people uvádza, že vyrastala v obrovskej rodine so štyrmi staršími súrodencami. Hobleyovci žili všedným životom a všetky deti študovali na dobrých školách. Amelia bola v akademických kruhoch dobrá a inklinovala najmä k literatúre. Ako dieťa napísala niekoľko básní a poviedok, čo na jej učiteľov v škole zapôsobilo.

Bohužiaľ, psychické zdravie jej matky ovplyvnil týfus. To znepokojilo celú rodinu. Keď horúčka prenikla do jej mozgu, začala byť čoraz násilnejšia a v dôsledku toho svoje deti bila takmer každý deň. Historici tvrdia, že to viedlo k extrémnej nenávisti v Amelinom podvedomí a táto nenávisť v nej zostala potlačená.

Amelia sa začala utápať v depresii, ktorú ešte umocnila smrť jej dvoch sestier. Keď zomrela aj mama, jej kroky viedli do Bristolu, kde žila so svojou tetou. Práve ona jej pomohla prekonať úmrtie matky a naviedla ju na sľubnú kariéru. Amelia stážovala u výrobcu korzetov a učila sa triky obchodu.

Nový domov a svadba so starším mužom

V roku 1859 ju navždy opustil aj otec, čo odštartovalo spor o rozkvitajúci rodinný podnik. Ten však napokon prevzal jej starší brat James a Amelia sa natrvalo presťahovala do chaty v Bristole. Tam stretla muža svojich snov, ktorý sa menoval George Thomas. Poznali sa len krátko a už spoločne kráčali k oltáru.

Vydala sa ako 24-ročná, no jej muž mal takmer 60 rokov. Niektorí historici uvádzajú, že jej manžel počas svadby v dokumentoch zmenil svoj vek, aby zmenšil vekový rozdiel.

Vďaka manželovi sa dostala na zdravotnú školu, kde sa vzdelávala ako zdravotná sestra. Jej šťastie však netrvalo dlho. Manžel o pár rokov po svadbe taktiež zomrel. Ostala sama s novorodencom a malým obnosom peňazí, keďže ako pôrodná asistentka veľa nezarobila.

„Opatrovanie“ detí za peniaze ako lákavý biznis

Tu do hry prichádza Baby farming, o ktorom sa dozvedela od svojej známej. „Opatrovanie“ detí za peniaze jej prišlo ako skvelá príležitosť na zárobok.

Do novín začala vkladať inzeráty, kde písala, že má pekný vidiecky dom a za 10 libier sa v ňom rada postará o dieťa. Portál Crime museum píše, že svojich klientov tiež ubezpečovala, že je dobre vyškolenou zdravotnou sestrou a úctyhodnou vydatou ženou.

Amelia začala brať týždenné platby, ale z chamtivosti po ďalších peniazoch prijala viac kojencov, ako dokázala zvládnuť. To viedlo k tomu, že časom v jej starostlivosti začali zomierať nevinné deti.

Umierali hladom, upokojovala ich opiátmi a napokon ich začala škrtiť, aby urýchlila ich smrť.

zdroj: Unsplash/Museums Victoria

Psychický nestabilná Amelia pred súdom

Dyerová sa úradom roky vyhýbala, ale nakoniec bola uväznená, keď jeden z lekárov začal mať podozrenie. V roku 1879 ju nahlásil a skončila pred súdom, odkiaľ jej kroky viedli na šesť mesiacov ťažkých prác.

Počas pobytu vo väzení sa Amelia stala psychicky nestabilnou a vykazovala známky samovražedných sklonov. Mala sa dvakrát pokúsiť o samovraždu, keď bola vo väzbe nútená vykonávať mimoriadne ťažkú ​​fyzickú prácu. Po prepustení z väzenia mala dlhší čas depresie a bola poslaná do niekoľkých psychiatrických ústavov kvôli zhoršujúcemu sa duševnému zdraviu.

Na svoj trest rýchlo zabudla

Čoskoro sa však opäť vrátila k zlomyseľným praktikám. Bola však omnoho opatrnejšia. Menila si mená a úmrtia detí nenahlasovala. Tiel sa zbavovala sama a mnohé dokonca hádzala do rieky Temža.

Pre vtedajších lekárov bolo ťažké zistiť, či sa deti vôbec narodili, alebo boli zavraždené. Počet mŕtvych detí postupne rástol. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa forensics (@forensics7)

Deti umierajú a bankové konto rastie

Amelia používala rôzne prezývky, aby si zachovala anonymitu a roky nadmerného pitia alkoholu ešte viac zmenili jej tvár, takže ju bolo takmer nemožné spoznať. Takto to pokračovalo viac ako dve desaťročia a celkový počet mŕtvych tiel prekročil hranicu 300. Dnes sa však hovorí o tom, že úmrtný list vypísala takmer 400 nevinným deťom.

Denne do jej domu chodilo až šesť nových detí. Okrem toho sa aj často premiestňovala do iných miest, napríklad do Liverpoolu, kde takisto „opatrovala“ deti.

BBC uvádza, že za jedno dieťa účtovala od 10 do 80 libier, čo v dnešnej dobe predstavuje asi 1 000 až 8 000 libier (necelých 1 200 eur až takmer 10-tisíc eur).

Detské telo v rieke a obal, ktorý ju prezradil 

30. marca 1896 bolo podľa BBC z Temže vytiahnuté telo dieťaťa. Helena Fryová už bola v stave rozkladu a zabalená v niekoľkých vrstvách ľanu, papiera a novín. Okolo krku mala navinutú bielu pásku s uzlom pod ľavým uchom.

Desivý objav nakoniec viedol k odhaleniu Amelie Dyerovej. Polícia získala dôkaz na jej zatknutie, keďže na jednom z obalov, v ktorom bolo telo zabalené, sa nachádzala adresa jej domu. Išlo o bydlisko samotnej Amelie, kde kedysi žila s nebohým manželom.

Pach hnijúceho ľudského tela a trest obesením

Pár dni po objavení tela v rieke skončila v rukách polície. Z Temže boli napokon vyplavené aj ďalšie deti, ktoré mali okolo krku oblepenú bielu pásku, s ktorou boli uškrtené. Vyšetrovatelia ju zadržali v jej vlastnom dome, ktorý bol príznačný pachom hnijúceho ľudského tela.

Amelia sa nakoniec k svojim činom priznala a súd vyniesol rozsudok za necelých šesť minút. Bola odsúdená na trest smrti obesením.

Počas súdneho procesu sa ešte usilovala dokázať, že je šialená. Neskôr sa ukázalo, že išlo iba o jej ďalší trik, ako sa zachrániť pred rozsudkom smrti. Počas troch týždňov pred vynesením rozsudku sa pred kaplánom priznala ku všetkým vraždám.

zdroj: Unsplash/ The New York Public Library

Sériová vrahyňa bola obesená vo väznici Newgate 10. júna 1896. Jej posledné slová boli: „Nemám čo povedať.“ Jej trest vykonal James Billington o 9:00.

Viaceré zdroje uvádzajú, že presný počet obetí Amelie Dyerovej nebolo možné nikdy potvrdiť. Po incidente sa v Anglicku spustila vlna protestov, ktorá dopomohla k sprísneniu zákona o  adopciách.